Namiesto univerzálnych receptov som dostala priestor rozmýšľať nad vlastnou komunitou

Barbora Trnovská 
Manažérka vlastnej rodinnej Farmy Lúčky a vášnivá farmárka. Venuje sa témam ekologického a udržateľného poľnohospodárstva, inklúzie, hipoterapie, prepájania ľudí a budovania komunity. V Lúčkach organizuje kultúrne stretnutia Na kus reči a založila OZ Hipoterapie Ela Hop. Študovala medzinárodný obchod na Vysokej škole ekonomickej v Prahe, It and Innovative Business in Russia na ITMO University v Petrohrade a absolvovala aj pedagogické štúdium na Katolíckej univerzite v Ružomberku. 

Do CTZN Akadémie som sa prihlásila v čase, keď som intenzívne premýšľala nad tým, ako zmeniť atmosféru v našej obci.  Aj keď odtiaľto nepochádzam a celý život som migrovala z miesta na miesto, okolo obce Lúčky na Liptove sa po založení rodinnej farmy a narodení mojich detí v podstate sústredil môj život. Preto som oveľa intenzívnejšie začala vnímať sociálne problémy a polarizáciu medzi obyvateľmi. Vedela som, že súrne potrebujeme tieto problémy riešiť. Nebola som si však istá, ako začať a ktorým smerom sa vôbec vybrať.

Jednou z možností bol vstup do vecí verejných, preto som začala navštevovať obecné zastupiteľstvá a rozvírila tak stojatý rybník, z ktorého pretekalo von len málo informácií. Čoskoro som však zistila, že samotná účasť nestačí. Mnohé procesy zostávali pre verejnosť uzavreté a napriek snahe zapojiť sa do diskusií som si uvedomila, že skutočná zmena nevzniká iba na úrade. Potrebuje vyrásť medzi ľuďmi.

Pri rozhovoroch s nimi som zistila, že problém často nespočíva v rozdielnych názoroch, ale v tom, že sa spolu vôbec nerozprávame. Väčšina porozumenia ostáva uzamknutá v bublinách, v ktorých žijeme. Lenže čo ak niekto nie je členom hasičského zboru, futbalového klubu, netancuje či nechodí do kostola? A prečo by som vlastne musela mať nejakú schopnosť na to, aby som sa mohla stretávať s ľuďmi a rozprávať sa s nimi? 

Odpoveď som našla práve v CTZN Akadémii. Počas programu sme stretli množstvo ľudí, ktorí dlhodobo budujú komunity vo svojich mestách. Namiesto univerzálnych receptov sme dostali niečo oveľa cennejšie – priestor premýšľať nad vlastnou situáciou, zdieľať skúsenosti a hľadať riešenia s ostatnými. A tak vznikla myšlienka komunitných stretnutí „Na kus reči“ s cieľom vytvoriť bezpečný a otvorený priestor pre všetkých obyvateľov obce bez ohľadu na vek, názory či to, do akej skupiny patria. Viem, možno to neznie ako  nápad storočia, skôr ako čistá banalita, lenže niekedy stačí naozaj málo, ak je to to kľúčové, čo chýba.

Lídri, ktorí ma inšpirovali 

CTZN Akadémia ma naučila aj to, že komunitné organizovanie je síce beh na dlhú trať ale že to má zmysel a ukázala mi priamo z praxe výsledky takéhoto odhodlania. Že tam, kde je konflikt, môže byť aj nová príležitosť a priestor na spoluprácu. Že keď má niekto na môj vkus radikálny názor, môže to byť tým, že ja stojím na opačnom konci. 

Pre môj zámer vstúpiť do komunálnej politiky bolo obzvlášť inšpirátívne stretnutie s brnenskou miestostarostkou Janou Šťastnou, ktorej silná osobnosť a vytrvalosť mali výrazný dopad na kvalitu života a vybavenosť v jej okolí. Špeciálne ma zaujali prednášky a facilitovanie krajinnej architektky Miloty Sidorovej, pri ktorej som mala neodbytnú chuť nakresliť nové Slovensko. Aj vďaka Milote a skúsenosti z krajinného plánovania v Trenčíne viem, aký pozitívny dopad má kvalitná mestotvorba. A Tereza Kulhánková ma svojím pokojom, ľudskosťou a prístupom ku komunikácii presvedčila, že rešpektujúci dialóg je zručnosť, ktorú sa oplatí rozvíjať celý život.

Ak vám moje hodnotenie teraz prišlo príliš poetické, nebojte sa. Na CTZN Akadémii sa spolu so mnou zúčastnili tak rôznorodí a inšpiratívni ľudia, že vás s radosťou odporúčam na ich príspevky. Pretože aj keby sme počas celej akadémie žiadne tréningy a prednášky nemali (som však nesmierne vďačná, že mali) a len nás nechali spolu rozprávať, bola by to jedna z najväčších hodnôt, ktoré som dostala. A možno práve o tom je občianska angažovanosť. Nie o tom, že všetci budeme súhlasiť, ale o tom, že si opäť nájdeme čas sadnúť si spolu na kus reči. 

Partneri