Konflikt už nevnímam ako niečo, čomu sa treba za každú cenu vyhnúť 

Ladislav Dudor 

Predseda OZ Komúna a softvérový tester v IT spoločnosti. Založil komunitnú záhradu Ostredky v Bratislave, kde sa podarilo premeniť nefunkčný verejný priestor na živé a bezpečné miesto, ale najmä prepojiť ľudí, ktorým na veciach záleží. Pochádza z Revúcej, v Brezne vyštudoval Hotelovú akadémiu. Vo voľnom čase je vášnivý cyklista a moderátor Hospodského kvízu.

„Zoberte si to, čo sa vám páči a ostatné nechajte tu.“ To boli prvé slová, ktoré vo mne zarezonovali hneď prvú hodinu v úvodný deň prvého modulu CTZN Akadémie. Nevnímal som to len ako frázu, ale skôr ako predzvesť, že pestrým programom nás prevedú skúsené komunitné líderky, od ktorých môže prísť v každej vete ponaučenie, či osobná skúsenosť, ktorá nám niečo prinesie. 

Skladba účastníkov ukázala, koľko iniciatívnych ľudí s chuťou robiť veci inak a lepšie máme vo svojom okolí a ani o tom netušíme. Vďaka tomu sme sa mohli presvedčiť, aké nespočetné množstvo rôznych komunít existuje a aké to je dôležité aj napriek tomu, že sa ich aktivity môžu líšiť. Spája ich spoločný záujem zlepšovať svet. Dostali sme možnosť zdieľať a vymeniť si svoje skúsenosti, či už z organizačnej stránky, alebo facilitačnej. 

Neprišlo to však len tak. Pomohlo nám odporúčanie vedome vykračovať zo svojej komfortnej zóny, kde začína skutočný rast. Niekoľko dní v tomto nastavení stačilo na to, aby som sa v tomto diskomforte začal cítiť pohodlne a preniesol som si ho aj do svojho každodenného života. 

Metóda Balint skupín mi ukázala, že individuálny problém so zdanlivo neexistujúcim riešením vie v skupine ľudí nájsť riešenie pomerne rýchlo a efektívne. Prednáška Komunitné organizovanie mi dala cenné rady o tom, ako pristupovať ku komunite nielen ako ku skupine, ale sústrediť sa aj na jednotlivých členov. O tom, že polarizácia nie je len zlá, ale má svoju štruktúru, dynamiku a každý jednotlivec v nej má svoje miesto nám prednášal Pavol Kosnáč DEKK inštitútu. Skvelá prednáška obohatená o množstvo dát ma pohltila a na dianie v spoločnosti sa teraz viem pozrieť s väčším nadhľadom. 

Po absolvovaní CTZN Akadémie mám pocit, že som vnútorne povyrástol. Pred stretnutiami vo svojej komunite si teraz pozriem poznámky zozbierané za posledných 8 mesiacov, nech si pripomeniem užitočné rady a spýtam sa sám seba, či niečo viem vedome spraviť pri komunikácii lepšie ako doteraz. Oveľa pozornejšie počúvam, nebojím sa ozvať, konflikt už nevnímam ako niečo, čomu sa treba za každú cenu vyhnúť, ale ako priestor na to posunúť debatu a zrelosť komunity. Naučil som sa, že aj názor a skúsenosť hociktorého jednotlivca, často aj toho najtichšieho, vie mať významný prínos pre celú komunitu.

Záhrada, ktorá spája 

Keď si spravíte prechádzku po parku ružinovskom sídlisku Ostredky v Bratislave, určite si skôr, či neskôr všimnete, že za plotom areálu Strednej športovej školy, na mieste bývalého volejbalového ihriska, je akosi nezvyčajne veľa kvetov, paradajok, včelie úle a pár ľudí prechádzajúcich sa pomedzi 66 kusoch vyvýšených záhonov. Práve ste narazili na Komunitnú záhradu Ostredky, ktorú som v roku 2017 zakladal. 

Myšlienka založenia záhrady prišla po presťahovaní sa do prvého vlastného bytu v Ružinove. S chuťou vytvoriť si tu svoj domov som si začal všímať vtedy zanedbaný priestor ihriska. Chodil som okolo už dlhšie, keď mi zrazu napadlo, že taká komunitná záhrada by tu bola úplne ideálna. Premením jeden mŕtvy priestor na niečo pekné a ešte aj spoznám množstvo ľudí z okolia. 

Podobných záhrad bolo v tom čase v Bratislave iba pár a mal som to šťastie, že zakladateľka vtedajšej KZ Vnútroblok Sasinkova, Sandra Štasselová, súhlasila, že mi pomôže a stala sa mojou mentorkou. Niekoľko mesiacov mi odovzdávala svoje know-how. Projekt našiel podporu aj vo vedení školy, na miestnom úrade, magistráte a aj medzi lokálnymi obyvateľmi. Založil som OZ Komúna, získal prvé granty, vybral prvých záujemcov a 1.apríla 2017 sa uskutočnila prvá brigáda a zároveň aj stretnutie záhradkárov, na ktorom sa prvýkrát v živote stretlo 66 rodín (približne 100 ľudí) a ja.

Začali sme pestovať nielen paradajky, ale najmä susedské vzťahy a vytvorili sme si priateľstvá, ktoré trvajú dodnes. Stále tvrdím, že život na záhradke je odrazom celej komunity a tak vyzerajú aj aktivity, ktoré sa u nás konajú. Niekedy si aktívna mamička Katka vymyslí montessori dielničky a Evka čítanie rozprávok, inokedy nám včelár Miloš ukazuje tajomstvá včelieho sveta, architekt Rado naprojektuje “grilplac”, technik guru Rišo pripojí solárne panely, Miro zorganizuje workshop o kompostovaní, alebo ja ako nadšenec svetielok vyvešiam svetelné reťaze na každý druhý strom, či usporiadam kvíz.

Každý mesiac sa stretávame na utorkových plánovačkách, kedy si prediskutujeme, čo ďalej, raz za rok oslavujeme narodeniny záhradky aj s našimi priateľmi z okolia, oddýchneme si počas letného kina a na konci roka sa zahrejeme pri Katarínskom varenom víne. Celé to zastrešujeme štyria koordinátori (ja, Evka, Katka, Lucka), ktorí sa staráme o administratívne záležitosti, komunikáciu s verejnosťou a facilitáciu podujatí. Snažíme sa byť dobrým susedom a vzorom pre ostatné záhrady a podobné projekty, ktorých zakladatelia nás často žiadajú o rady. Na základe toho sme založili neformálnu Platformu KZBA, vďaka ktorej sa koordinátori z rôznych záhrad prepojili, raz za čas sa stretnú a zdieľajú svoje skúsenosti. 

Máme veľkú radosť, že o členstvo u nás je dlhodobo záujem. Zároveň sa s tým spája naša najväčšia výzva, a to udržať zanietenosť členov, aby sa zúčastňovali na záhradných podujatiach, plánovačkách a nebáli sa prevziať iniciatívu. Dovolím si tvrdiť, že naša záhradka je jeden veľmi vydarený projekt, ktorému aktuálne nič nechýba. Prekonal zatiaľ všetky výzvy a aktuálne žneme plody úsilia už desať sezón.

Partneri