Dnes viem, že nemusím presvedčiť každého

Mária Pružincová

Mária pochádza z Bratislavy, kde dnes pôsobí ako architektka so zameraním na navrhovanie verejných priestorov. Architektúru a urbanizmus študovala na ČVUT v Prahe a VUT v Brne. Vo svojej práci sa snaží prispievať k tomu, aby sa svet aj ona sama menili k lepšiemu. Je členkou občianskeho združenia Príbeh hlineného domu v Starej Turej, ktoré sa venuje oživovaniu komunitného života a vzťahu k miestu. Spolu s ďalšími členmi združenia každoročne organizuje minifestival Spomaľ. Jej záujem o verejný priestor tak prepája architektúru, komunitu a hľadanie spôsobov, ako vytvárať kvalitnejšie a živšie prostredie pre ľudí.

Akadémia mi zmenila pohľad

Do CTZN Akadémie som vstupovala v čase, keď som sa necítila podporovaná svojím najbližším okolím, neschopná spraviť odvážny krok, a hlavne som mala pocit, že som na všetko sama. Pochybovala som, či dokážem svoje plány posunúť ďalej. Postupne som však začala inak premýšľať nielen o komunite, ale aj o práci s ľuďmi.

Najdôležitejšie poznanie bolo pritom jednoduché: pri tvorbe komunity je zásadná dôvera a základom dôvery sú vzťahy. Mohli sme si to vyskúšať v teórii aj priamo medzi sebou. Program nám dal dostatok času a priestoru na to, aby sa aj z nás účastníkov postupne stala komunita. Prešli sme si rôznymi fázami a práve tie napokon prehĺbili naše vzťahy aj vzájomnú dôveru.

Vzťahy si vyžadujú pozornosť

Akadémia ovplyvnila aj to, ako dnes premýšľam o svojom súkromnom a pracovnom živote. Oveľa silnejšie si uvedomujem, aké dôležité sú vzťahy a že sa o ne treba starať.

Zároveň som sa prestala snažiť presvedčiť každého človeka, na ktorom mi záleží, aby rozumel mne aj aktivitám nášho združenia. Viac energie dnes venujem budovaniu vzťahov s ľuďmi, ktorí majú k našej vízii blízko a chcú ju spolu s nami rozvíjať.

Učím sa naozaj počúvať

Jedným z najsilnejších praktických tréningov bolo pre mňa efektívne počúvanie. Vo dvojiciach sme mali niekoľko minút počúvať jeden druhého bez prerušenia a bez otázok.

Až vtedy som si uvedomila, aké ťažké je pre mňa hovoriť bez odozvy, ale aj iba počúvať a nevstupovať druhému do rozprávania. Odvtedy sa k tejto skúsenosti vraciam pri bežných rozhovoroch a vedome sa učím dávať druhým viac priestoru. Myslím, že sa v tom pomaly zlepšujem.

Dobrý úmysel ešte nestačí

Silno vo mne zostalo aj vystúpenie Pavla Kosnáča z DEKKu o polarizácii spoločnosti. Najmä myšlienka, že prílišné zjednodušovanie problémov je „benzínom“ polarizácie. Keď sme prechádzali jednotlivé znaky polarizujúcej komunikácie, prinútilo ma to pozrieť sa aj na vlastný spôsob vyjadrovania. Uvedomila som si, že dobrý úmysel ešte automaticky neznamená, že aj spôsob, akým komunikujem, ľudí spája.

Miesto, kde môže komunita rásť

To, čo sa učím, sa snažím prenášať aj do občianskeho združenia Príbeh hlineného domu. V jeho centre stojí starý hlinený dom v Černochovom vrchu v Starej Turej, z ktorého chceme postupne vytvoriť komunitné centrum pre umeleckú a remeselnú tvorbu. Aj samotná obnova domu je súčasťou príbehu. Sprevádzajú ju kurzy hlineného staviteľstva, ktoré bolo pre tento región kedysi typické. Nejde teda iba o záchranu stavby, ale aj o návrat k vedomostiam a zručnostiam, ktoré k tomuto miestu patria.

Komunita sa v dome začína vytvárať už dnes

Každý rok organizujeme minifestival Spomaľ, postavený na jednoduchom princípe: byť chvíľu spolu v reálnom svete, bez mobilov a alkoholu.

Program sa zameriava na aktivity, ktoré presadzujú “mindfulness” princíp. Popri umeleckých a remeselných workshopoch ako je viazanie kníh, kianotypia, výroba včelích obalov, výroba hlinených tehál a podobne, sa učíme meditovať a upokojovať svoju myseľ. 

Najväčšou výzvou je obnova domu, ktorá si vyžaduje okrem ľudskej práce aj finančný kapitál. Aktuálne sa snažíme získať granty alebo inú finančnú podporu. Najbližšie obdobie sa chceme zamerať na stavbu hygienického a sociálneho zázemia, aby sme sa mohli plne venovať obnove hlineného domu a vytvoreniu remeselných dielní. Projekt už máme, tak už len získať peniaze.

Partneri