Skôr než sa začne stavať Mayer: štvrť, ktorá chce prepájať komunity

Denisa Vološčuková

Keď dnes architekti z Imagine Boris Hrbáň a Drahan Petrovič hovoria o komunite, znie to tak samozrejme, ako by developeri vždy začínali otázkou, ako a kde sa budú budúci obyvatelia stretávať, kde sa budú hrať deti a čo sa bude diať medzi domami. V čase, keď sa väčšina rezidenčných projektov sústredí na metre štvorcové, dvojica architektov premýšľala inak: čo ak by sa najprv „naprojektovala“ komunita a až potom bývanie? 

Nechajte to na ľudí

Idea komunity a susedského vnútrobloku vznikla už skôr, a to aj vďaka diskusiám s OZ Punkt, ktoré do Bratislavy prostredníctvom Dobrého trhu a podujatí platformy WhatCity v Starej tržnici pravidelne prinášalo témy a medzinárodných spíkrov z oblasti urbanizmu, plánovania a architektúry. Zazneli tu príklady dobrej praxe o komunitnom bývaní, baugruppe či participácii, ktoré vyústili do dlhodobej spolupráce Imagine s expertkami na budovanie komunít z Punktu a do spoločného premýšľania o mestských témach. Aj preto je dôležité podotknúť, že MAYER Malacky nevznikal len v ateliéri, ale doslova aj na zelenej lúke a v uliciach Malaciek. 

Imagine Development ako prvý developer na Slovensku začal systematicky prepájať výstavbu s cieľavedomým budovaním komunity. Prvým takýmto experimentom bol HájPark. Zvonku nenápadný projekt v Petržalke vznikol na mieste bývalého technického areálu na Kutlíkovej ulici. Dnes sa o ňom hovorí ako o mieste, kde sa vnútroblok stal nielen architektonickým riešením, ale aj laboratóriom každodenného života obyvateľov. Tvorcovia obytného komplexu si tam dokonca presťahovali vlastnú kanceláriu a ich kolegovia dodnes vodia návštevy pozrieť sa, ako sa robí dobré bývanie. Drahan Petrovič, jeden z tvorcov, sa v HájParku aj zabýval. Takto môžu naživo vidieť, či veci naozaj fungujú. Pri prechádzke vnútroblokom, ktorým nás sprevádza, sme sa presvedčili aj my. Fungujú.

Centrálnym bodom HájParku bolo po kolaudácii komunitné centrum s kaviarňou. Viedli ju manželia, ktorí v HájParku bývali. V jednej chvíli to však už bolo na ich rozrastajúcu sa rodinu už priveľa. Dnes centrum ožíva rôznymi spoločnými aktivitami susedov, ktorí si platia členské. Drahan Petrovič vysvetľuje, že je veľmi dôležité naučiť sa vnímať tú magickú hranicu, za ktorú by už architekt pri tvorbe komunít nemal ísť. „Ďalej to už musíte nechať na ľudí.“ Každopádne, Hájpark vždy ostane ako učebná pomôcka, argument aj dôkaz, že niektoré urbanistické teórie sa dajú overiť veľmi jednoducho – stačí sa pozrieť z okna, či deti chodia sami von a či sa susedia zdravia po mene. 

Manifest pre štvrť, ktorá ešte nestojí

Ešte predtým, než by na lúke pri lese začali vznikať prvé domy, vznikol dokument – vízia či skôr súpis pilierov, hodnôt a pravidiel, podľa ktorých má vyrásť nová štvrť MAYER. Manifest vznikol zo série workshopov a plánovacích stretnutí, kam investorské združenie, ktorého súčasťou je aj Imagine Development, prizvalo odborníkov a odborníčky z rôznych oblastí – od klimatológie cez sociológiu až po komunitné plánovanie. Ambíciou bolo skúsiť pomenovať faktory, ktoré by umožnili obyvateľom rovnako kvalitný život v štvrti žiť aj o desaťročia. Z tejto spolupráce s občianskym združením Punkt, ktoré sa dlhodobo venuje participácii a komunitnému rozvoju, sa zrodila vízia štvrte, premýšľajúcej nad budúcnosťou fyzicky, sociálne aj environmentálne. V Malackách sa nehovorilo len o uliciach či doprave. S miestnymi lídrami komunít či malých prevádzok združujúcich komunity sa diskutovalo aj o tom, čo dáva štvrti ten krásny malomestský charakter. Ako sa vytvára prináležanie, keď vzniká susedstvo a čo sa udeje, ak pri plánovaní dostanú priestor najskôr miestni, potom okoloidúci, cyklisti, hubári, rodiny na výlete, psičkári a potom príde dôvod chodiť sem pravidelne a zvykať si na to, že tu sa raz bude bývať. Takto dnes vzniká MAYER. Nie ako hotová odpoveď, ale ako dlhý rozhovor, ktorý nekončí po prvom workshope.

Mesto medzi domami 

Sedíme v kancelárii Imagine. Projektor na stenu premieta skicu budúcej štvrte. Veľkorysé zelené námestie, hrubé línie blokov, ktoré hľadajú svoj tvar. Súťažný návrh pre územie v Malackách vznikol dávno predtým, než sa začalo hovoriť o pätnásťminútových mestách a komunitných priestoroch. Prispelo k tomu aj oslovenie londýnskeho štúdia Ash Sakula Architects, zameraného na komunitný urbanizmus a bývanie v udržateľných štvrtiach. Workshopy, štúdie, škrtanie a hľadanie niečoho, čo bude fungovať aj o päťdesiat rokov, vyústili do predstavy mesta postaveného na blokoch. „Bloky fungovali a fungujú historicky najlepšie,“ hovorí Petrovič. Aj budúca podoba MAYERA ožije viacerými prvkami architektúry, ktoré spoľahlivo fungovali v minulosti, a dnes sa vrátia do vznikajúcej malackej štvrte.

Debata o mestách často vedie cez budovy, architektúru, výšku, hustotu a počet bytov. Menej sa už venuje priestoru medzi nimi. Lenže podľa autorov MAYERA práve to rozhoduje, či tu vznikne štvrť.

„Nie je to nová myšlienka. Staré mestá fungovali podobne celé stáročia. Domy vytvárali ulice, ulice vytvárali bloky a bloky mali svoje dvory, dosť veľké na to, aby človek vedel, kde sa končí verejné a začína to «niečo bližšie»“, patriace konkrétnej komunite, vysvetľuje Drahan Petrovič svoj zdroj inšpirácie. Práve mierka je kľúčová. Veľký blok potrebuje priechody, spojenia, rozdelenie. Malý blok si môže dovoliť byť uzavretý a stať sa miestom, ktoré niekomu patrí. V budúcej malackej štvrti preto nebudú dlhokánske steny ani monumentálne vnútrobloky. Prvý blok v MAYERI s názvom Veronica má rozmery, ktoré sa dajú prirovnať k najmenším blokom bratislavského Starého Mesta. A nikomu neprekáža, že sa cez ne nedá skrátiť cesta. Takýto prístup znie možno prekvapivo oproti súčasnej výstavbe izolovaných objektov bez skutočnej ulično-mestskej štruktúry a vzťahmi medzi domami, ulicou a komunitou. Budúca podoba MAYERA ožije viacerými prvkami architektúry, ktoré spoľahlivo fungovali v minulosti, či už sú to pavlače, kuchyne na fasáde alebo sedlové strechy, používané na Záhorí. Architekti ich aplikovali do konceptu bývania, vytvárania susedských vzťahov a okolitej prírody.

Deti ako urbanistický ukazovateľ

Existuje zvláštny test kvality bývania, ktorý sa nedá odmerať inak, než sa vykloniť z okna a pozrieť, kto sa pohybuje vonku. Keď sa dnes prejdete niektorými novými štvrťami, uvidíte detské ihriská a dospelých. Veľa dospelých, pri každom dieťati jedného alebo viac. Deti sú pod dohľadom možno až príliš.

Veľa bytov – veľa priestoru a málo samostatnosti. „Deti by sa mali hrať samy. Budovať si svoje bandy, ako sme žili my,“ hovorí Petrovič. Jeho spomienka na detstvo znie ako dnešná najtrendovejšia urbanistická teória. Ale v skutočnosti ide o obyčajnú vec: ak deti nedostanú bezpečný priestor medzi bytom a veľkým svetom, ostanú buď doma, alebo pod neustálym dohľadom, čo negatívne vplýva na ich osamostatňovanie sa. Projektor teraz na stenu premieta fotografie detí na dvore. Skupiny chlapcov, vedľa dievčatá, žiadni dospelí. Potom ešte jednu scénu ako deti idú pešo samy do školy, ktorá susedí s HájParkom. „Nie je to žiadna urbanistická revolúcia. Len niečo, čo bolo kedysi úplne normálne,“ hovorí architekt.

Dobrá štvrť nezačína domom

Slovo komunita dnes patrí medzi najpoužívanejšie slová v developmente. Autori MAYERA o nej hovoria opatrnejšie, zo skúseností. Developer podľa nich komunitu nevytvorí. Môže pripraviť podmienky, dvor, kaviareň či miesto, kde sa ľudia náhodou stretnú a zorganizovať zopár úvodných podujatí. Ale samotná komunita vzniká inde a pomaly. Niekde na dvore medzi susedmi, ktorí si začnú požičiavať veci, medzi rodičmi, ktorých deti sa narodili v rovnakom čase, alebo medzi ľuďmi, ktorí sa len zdravia vo vchode a o pár rokov spolu chodia na výlety.

Článok vznikol v rámci spolupráce s Imagine Development – developerom, ktorý vytvára susedstvá, v ktorých spolu radi žijeme