{"id":10682,"date":"2022-03-05T23:46:00","date_gmt":"2022-03-05T22:46:00","guid":{"rendered":"https:\/\/ctzn.punkt.sk\/?p=10682"},"modified":"2026-05-21T15:08:28","modified_gmt":"2026-05-21T13:08:28","slug":"nakupne-centra-su-luxusne-vysavace-mestskeho-zivota-tvrdi-ceska-odbornicka-z-washingtonskej-univerzity","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/ctzn.punkt.sk\/en\/nakupne-centra-su-luxusne-vysavace-mestskeho-zivota-tvrdi-ceska-odbornicka-z-washingtonskej-univerzity\/","title":{"rendered":"N\u00e1kupn\u00e9 centr\u00e1 s\u00fa luxusn\u00e9 vys\u00e1va\u010de mesta, tvrd\u00ed odborn\u00ed\u010dka z\u00a0washingtonskej univerzity"},"content":{"rendered":"\n
\"shopping
\u00c1trium n\u00e1kupn\u00e9ho centra Northridge Mall (Milwaukee, Wisconsin). Je opusten\u00e9 od 2003, s\u00fad nariadil zb\u00faranie v roku 2019. Foto: Bryan \/ theproperpeople.com<\/a><\/figcaption><\/figure><\/div>\n\n\n
\n

Pr\u00edchodom ve\u013ek\u00fdch n\u00e1kupn\u00fdch centier lok\u00e1lna ekonomika trp\u00ed, pr\u00edjmy z predaja odtekaj\u00fa do in\u00fdch kraj\u00edn. Stovky z nich \u00a0v Amerike s\u00fa u\u017e opusten\u00e9. Pr\u00edde podobn\u00fd trend aj k n\u00e1m? P\u00ed\u0161e B\u00e1ra \u0160af\u00e1\u0159ov\u00e1, ktor\u00e1 u\u010d\u00ed mestsk\u00e9 pl\u00e1novanie a urban dizajn na Washingtonskej univerzite v Tacome.<\/p>\n <\/div>\n\n\n\n

\n
\n
\"\"<\/figure><\/div>\n\n\n\n
B\u00e1ra \u0160af\u00e1\u0159ov\u00e1<\/strong><\/pre>\n\n\n\n
    <\/pre>\n<\/div>\n\n\n\n
\n
Pam\u00e4t\u00e1te si, ke\u010f pred pand\u00e9miou v\u00edkendov\u00e9 festivaly alebo futbalov\u00e9 ar\u00e9ny praskali vo \u0161v\u00edkoch pod n\u00e1porom n\u00e1v\u0161tevn\u00edkov? Ve\u013ek\u00e9 podujatia moja profesorka ekonomick\u00e9ho rozvoja nazvala darmi z neba pre miestnu ekonomiku. Pril\u00e1kaj\u00fa \u013eud\u00ed z in\u00fdch miest, vlievaj\u00fa kapit\u00e1l do miestnej ekonomiky a tento zisk sa m\u00ed\u0148a v miestnej ekonomike dovtedy, k\u00fdm neunikne do \u00faspor, platby dan\u00ed alebo do zahrani\u010dn\u00e9ho obchodu (obr. 1, oran\u017eov\u00e9 \u0161\u00edpky). Pri\u0161elci stoja hostite\u013esk\u00fa obec zv\u00e4\u010d\u0161a len m\u00e1lo, ale prin\u00e1\u0161aj\u00fa ve\u013ea. Opa\u010dn\u00fd pr\u00edpad nastane, ke\u010f obchodn\u00edk z in\u00e9ho regi\u00f3nu za\u010dne pred\u00e1va\u0165 na miestnom trhu a pr\u00edjmy odtekaj\u00fa do in\u00e9ho regi\u00f3nu, alebo, e\u0161te hor\u0161ie, do inej krajiny (obr. 1, zelen\u00e1 \u0161\u00edpka). V pr\u00edpade ve\u013ekoobchodn\u00edka, napr\u00edklad n\u00e1kupn\u00e9ho centra, je dopad e\u0161te v\u00e4\u010d\u0161\u00ed.<\/p>\n<\/div>\n<\/div>\n\n\n\n
\"Cirkularny_tok\"
Obr.1: Sch\u00e9ma cirkul\u00e1rneho toku pr\u00edjmov. Prevzat\u00e9 z: mrbanks.co.uk<\/a> <\/figcaption><\/figure><\/div>\n\n\n\n
\n
<\/div>\n\n\n\n
\n
Vys\u00e1va\u010de lok\u00e1lnej ekonomiky<\/strong><\/h3>\n\n\n\n
N\u00e1kupn\u00e9 centrum (rovnako ako hypermarket alebo obchodn\u00fd re\u0165azec) p\u00f4sob\u00ed ako vys\u00e1va\u010d vys\u00e1vaj\u00faci \u010das\u0165 zisku, ktor\u00fd mohol \u00eds\u0165 viacer\u00fdm mal\u00fdm podnikom. Ako to funguje? Ke\u010f miestni obyvatelia robia n\u00e1kupy na t\u00fd\u017ede\u0148, na v\u00edkendov\u00fa p\u00e1rty, \u010di pr\u00edle\u017eitostne kupuj\u00fa oble\u010denie a dar\u010deky v n\u00e1kupnom centre, a nie v malom obchode, zisk putuje glob\u00e1lnym dod\u00e1vate\u013eom, zna\u010dkov\u00fdm spolo\u010dnostiam a akcion\u00e1rom n\u00e1kupn\u00fdch centier v zahrani\u010d\u00ed. A t\u00ed pravdepodobne platia da\u0148 z pr\u00edjmu vonku [1]. Napr\u00edklad n\u00e1kupn\u00e9 centrum Aupark (a tri \u010fal\u0161ie centr\u00e1 v \u010ceskej republike) vlastn\u00ed franc\u00fazska komer\u010dn\u00e1 realitn\u00e1 spolo\u010dnos\u0165 Unibail-Rodamco-Westfield<\/a>. VIVO! Bratislava (ako aj 16 centier STOP SHOP na Slovensku) patr\u00ed realitnej spolo\u010dnosti Immofinanz<\/a> s centr\u00e1lou v Rak\u00fasku a supermarket Penny je nemeck\u00e1 spolo\u010dnos\u0165.<\/p>\n<\/div>\n<\/div>\n\n\n\n
\n
\n
\n\n\n\n
[1] Napr\u00edklad zakladate\u013e spolo\u010dnosti IKEA sa pres\u0165ahoval do \u0160vaj\u010diarska, aby sa vyhol vysok\u00fdm \u0161v\u00e9dskym sadzb\u00e1m dane z pr\u00edjmu. Zdroj: nomoretax.eu<\/a><\/pre>\n\n\n\n
\n
\n
<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n\n\n\n
\n
Iste, n\u00e1kupn\u00e9 centr\u00e1 a supermarkety platia nemal\u00e9 miestne dane<\/a> z nehnute\u013enost\u00ed, ale to aj prev\u00e1dzky na obchodn\u00fdch uliciach v revitalizovan\u00fdch centr\u00e1ch miest. Korpor\u00e1cie zvy\u010dajne ber\u00fa tovar a slu\u017eby z glob\u00e1lnych ve\u013ekoskladov, maj\u00fa vlastn\u00fd mana\u017ement, technol\u00f3gie, financie, marketing, dizajn\u00e9rske oddelenia at\u010f. T\u00fdm, \u017ee tovar a slu\u017eby z\u00edskavaj\u00fa odinakia\u013e, obch\u00e1dzaj\u00fa nakupovanie od miestnych v\u00fdrobcov, priemyseln\u00fdch podnikov, producentov a podnikate\u013eov \u2013 skr\u00e1tka neprep\u00e1jaj\u00fa sa s miestnou ekonomikou, ani ju neroz\u0161iruj\u00fa. Ich mana\u017ement \u010dasto s\u00eddli v zahrani\u010d\u00ed a jedin\u00e9 poz\u00edcie, ktor\u00e9 pon\u00fakaj\u00fa miestnym, s\u00fa slabo platen\u00e9 pracovn\u00e9 miesta v slu\u017eb\u00e1ch. Hypermarkety ved\u00fa k zatv\u00e1raniu mal\u00fdch obchodov<\/a> v okol\u00ed, likviduj\u00fa tradi\u010dn\u00e9 obchodn\u00e9 lokality a zni\u017euj\u00fa mzdy<\/a>.<\/p>\n<\/div>\n<\/div>\n\n\n\n
\"mesto
Vys\u00e1va\u010de miestnej ekonomiky a dary padaj\u00face z neba. Ilustr\u00e1cia: Al\u017ebeta Li\u0161kov\u00e1
  <\/figcaption><\/figure><\/div>\n\n\n\n
\n
\n
\n\n\n\n
[2] ako napr\u00edklad oslobodenie od dane z nehnute\u013enosti, z\u013eavy na dani z obratu, dobropisy na dani zo zamestnania, financovanie nav\u00fd\u0161enia dane at\u010f. Zdroj: ilsr.org<\/a><\/pre>\n<\/div>\n\n\n\n
\n
Napriek tomu v minulosti americk\u00e1 feder\u00e1lna vl\u00e1da nepriamo podporovala<\/a> rozmach pr\u00edmestsk\u00fdch n\u00e1kupn\u00fdch centier, a nesk\u00f4r hypermarketov, dotovan\u00edm dia\u013enic. Mestsk\u00e9 samospr\u00e1vy s\u00fa\u0165a\u017eia o pril\u00e1kanie t\u00fdchto retailistov, ktor\u00ed n\u00fakaj\u00fa pracovn\u00e9 pr\u00edle\u017eitosti, poskytnut\u00edm da\u0148ov\u00fdch \u00fa\u013eav (sledovanie da\u0148ov\u00fdch \u00fa\u013eav<\/a>) [2] alebo infra\u0161trukt\u00fary. \u201eNov\u00e1\u201c zamestnanos\u0165 v\u0161ak \u010dasto znamen\u00e1 nulov\u00fd pr\u00ednos pre lok\u00e1lnych podnikate\u013eov. D\u00e1 sa poveda\u0165, \u017ee ve\u013ek\u00e9 n\u00e1kupn\u00e9 centr\u00e1 stoja da\u0148ov\u00fdch poplatn\u00edkov peniaze.<\/p>\n<\/div>\n<\/div>\n\n\n\n
\n
<\/div>\n\n\n\n
\n
N\u00e1kupn\u00e9 centr\u00e1 na predmestiach a<\/strong> \u00fapadok centier miest<\/strong><\/h3>\n\n\n\n
N\u00e1kupn\u00e9 centr\u00e1 ovplyv\u0148uj\u00fa viac ne\u017e len miestne hospod\u00e1rstvo. Pre lep\u0161iu predstavu o rozsahu vplyvu sa pozrime na USA, kde n\u00e1kupn\u00e9 centr\u00e1 v priebehu posledn\u00fdch siedmich dek\u00e1dach r\u00e1stli, upadali a transformovali sa. Prv\u00e9 n\u00e1kupn\u00e9 centrum v USA bolo otvoren\u00e9 v roku 1956, v nasleduj\u00facich \u0161tyroch rokoch sa otvorilo \u010fal\u0161\u00edch 4 500. Do roku 1975 sa tretina v\u0161etk\u00fdch n\u00e1kupov v USA uskuto\u010dnila v n\u00e1kupn\u00fdch centr\u00e1ch. V 80. rokoch rokoch minul\u00e9ho storo\u010dia sa ka\u017ed\u00fd de\u0148 otvorili v priemere tri nov\u00e9 n\u00e1kupn\u00e9 centr\u00e1 a \u00e9ra n\u00e1kupn\u00fdch centier vyvrcholila v roku 1992<\/a>, ke\u010f vzniklo mega-n\u00e1kupn\u00e9 centrum s 500 obchodmi. N\u00e1kupn\u00e9 centr\u00e1 sa stavali z\u00e1sadne na predmestiach a okrajoch miest, kam sa d\u00e1 dosta\u0165 len po dia\u013eniciach.<\/p>\n\n\n\n
S posunom konzumnej kult\u00fary do dvetis\u00edcich rokov sa niektor\u00e9 n\u00e1kupn\u00e9 centr\u00e1 rozv\u00edjali<\/a> a mnoh\u00e9 z nich skon\u010dili, preto\u017ee ich obrovsk\u00fd rozmer s\u0165a\u017eil adapt\u00e1ciu na in\u00e9 \u00fa\u010dely. Dnes je to\u013eko obchodn\u00fdch centier pr\u00e1zdnych<\/a>, opusten\u00fdch<\/a> a m\u0155tvych<\/a>, \u017ee vznikol samostatn\u00fd fotografick\u00fd \u017e\u00e1ner m\u0155tvych obchodn\u00fdch centier<\/a> a dokonca aj ich zoznam \u201edead malls list\u201c<\/a>. Nasledovn\u00edci obchodn\u00fdch centier, hypermarkety<\/a>, za\u010dali svoju \u00e9ru v roku 1962 otvoren\u00edm Walmartu, Targetu a Kmartu \u2013 v\u0161etky v pr\u00edmestsk\u00fdch lokalit\u00e1ch, ktor\u00e9 sa spoliehaj\u00fa na ve\u013ek\u00e9 pr\u00edstupov\u00e9 cesty a gigantick\u00e9 parkovisk\u00e1. Hypermarkety rap\u00eddne expandovali v 80. a 90. rokoch minul\u00e9ho storo\u010dia, len Walmart do roku 2015 mal 4 614 predajn\u00ed a zamestn\u00e1val pribli\u017ene 1 % pracovnej sily v USA<\/a>.<\/p>\n<\/div>\n<\/div>\n\n\n\n
\"\"
N\u00e1kupn\u00e9 centrum Canton Centre (Cleveland, Ohio) doplatilo na v\u00fdstavbu nov\u00fdch obchodov v okol\u00ed na za\u010diatku druh\u00e9ho tis\u00edcro\u010dia. Foto: Travis Estell \/ instagram.com<\/a><\/figcaption><\/figure><\/div>\n\n\n\n
\n
\n
\"store
N\u00e1kupn\u00e9 centr\u00e1 sprev\u00e1dzaj\u00fa parkovisk\u00e1 – ve\u013ek\u00e9 vodo-nepriepustn\u00e9 plochy, ktor\u00e9 sa prehrievaj\u00fa. Foto: Travis Estell \/ instagram.com<\/a> <\/figcaption><\/figure><\/div>\n<\/div>\n\n\n\n
\n
\"\"
     <\/figcaption><\/figure><\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n\n\n\n
\n
\n
\n\n\n\n
[3] Paradoxne, z\u00e1merom skor\u00e9ho a plodn\u00e9ho projektanta n\u00e1kupn\u00fdch centier, Victora Gruena, bolo obnovi\u0165 n\u00e1kupn\u00e9 miesta v eur\u00f3pskom \u0161t\u00fdle s n\u00e1mestiami, ulicami, obchodmi, kaviar\u0148ami, \u0161kolami, rastlinstvom at\u010f. Zdroj: phila.gov<\/a><\/pre>\n\n\n\n
\n
\n
<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n\n\n\n
\n
\u010co maj\u00fa tieto ve\u013ek\u00e9 retailov\u00e9 prev\u00e1dzky spolo\u010dn\u00e9? Okrem ekonomiky miest ovplyv\u0148uj\u00fa sp\u00f4soby dopravy, stav \u017eivotn\u00e9ho prostredia a soci\u00e1lnu schopnos\u0165 p\u00f4vodn\u00fdch obytn\u00fdch \u0161tvrt\u00ed v centre mesta. N\u00e1kupn\u00e9 centr\u00e1 aj hypermarkety svojou polohou na perif\u00e9ri\u00e1ch pom\u00e1hali zvy\u0161ova\u0165 z\u00e1vislos\u0165 od automobilov. Rozmach n\u00e1kupn\u00fdch centier v 70. a 80. rokoch i\u0161iel ruka v ruke s r\u00fdchlou suburbaniz\u00e1ciou, ods\u0165ahovan\u00edm sa belochov z centr\u00e1lnych \u010dast\u00ed miest a prispel k \u00fapadku centier<\/a> a hlavn\u00fdch ul\u00edc v americk\u00fdch mest\u00e1ch [3].<\/p>\n<\/div>\n<\/div>\n\n\n\n
\n
<\/div>\n\n\n\n
\n
N\u00e1kupn\u00e9 centr\u00e1 nenahradia tradi\u010dn\u00fd \u017eivot v<\/strong> uliciach<\/strong><\/h3>\n\n\n\n
Aj ke\u010f sa niektor\u00e9 obchodn\u00e9 centr\u00e1 dnes nach\u00e1dzaj\u00fa v mestsk\u00fdch oblastiach, v\u00e4\u010d\u0161ina z nich je na okraji mesta a vy\u017eivuje odstrediv\u00e9 sily suburbaniz\u00e1cie. Obchodn\u00e9 re\u0165azce tie\u017e prispievaj\u00fa k zhor\u0161ovaniu \u017eivotn\u00e9ho prostredia a emisi\u00e1m sklen\u00edkov\u00fdch plynov. V\u00fdstavba v pr\u00edmestsk\u00fdch oblastiach, zvy\u010dajne na zelenej l\u00fake, s vydl\u00e1\u017eden\u00fdm parkoviskom 3-kr\u00e1t v\u00e4\u010d\u0161\u00edm ako samotn\u00fd obchod, zni\u017euje mno\u017estvo priepustn\u00fdch pl\u00f4ch, zvy\u0161uje odtekanie da\u017e\u010fovej vody z \u00fazemia, zhor\u0161uje miestne z\u00e1plavy a zne\u010distenie vody. \u0164a\u017ek\u00e9 kovy, olej, posypov\u00e1 so\u013e, pestic\u00eddy a bakt\u00e9rie \u2013 to v\u0161etko sa z asfaltu odplavuje do potokov a riek a prispieva k tzv. dif\u00faznemu zne\u010disteniu vody, ktor\u00e9 je najroz\u0161\u00edrenej\u0161\u00edm typom zne\u010distenia vody v USA<\/a>.<\/p>\n\n\n\n
T\u00fdm, \u017ee n\u00e1kupn\u00e9 centr\u00e1 podnecuj\u00fa cestovanie autami, ovplyv\u0148uj\u00fa aj zne\u010distenie ovzdu\u0161ia, hluk, zne\u010dis\u0165ovanie vody popri dia\u013eniciach a celkov\u00fa hladinu emisi\u00ed sklen\u00edkov\u00fdch plynov. V roku 2019 bola doprava sektorom s najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm podielom (29%) emisi\u00ed sklen\u00edkov\u00fdch plynov v USA, pri\u010dom viac ako polovicu vyprodukovali osobn\u00e9 a transportn\u00e9 automobily<\/a>. V celosvetovom meradle predstavovala doprava v roku 2004 takmer \u0161tvrtinu emisi\u00ed. [4]<\/p>\n<\/div>\n<\/div>\n\n\n\n
\"\"<\/figure><\/div>\n\n\n\n
<\/div>\n\n\n\n
\n
\n
\n\n\n\n
[4] Doprava a jej infra\u0161trukt\u00fara<\/a>. In: Zmena kl\u00edmy 2007: Zmier\u0148ovanie zmeny kl\u00edmy. Pr\u00edspevok pracovnej skupiny III k \u0161tvrtej hodnotiacej spr\u00e1ve Medzivl\u00e1dneho panelu pre zmenu kl\u00edmy. \u201eDoprava sa preva\u017ene spolieha na jedin\u00fd fos\u00edlny zdroj, ropu, ktor\u00e1 dod\u00e1va 95 % celkovej energie vyu\u017e\u00edvanej vo svetovej doprave. V roku 2004 bola doprava zodpovedn\u00e1 za 23 % svetov\u00fdch emisi\u00ed sklen\u00edkov\u00fdch plynov s\u00favisiacich s energiou, pri\u010dom pribli\u017ene tri \u0161tvrtiny poch\u00e1dzaj\u00fa z cestn\u00fdch vozidiel. Za posledn\u00e9 desa\u0165ro\u010die sa emisie sklen\u00edkov\u00fdch plynov v doprave zvy\u0161ovali r\u00fdchlej\u0161ie ako v ktoromko\u013evek inom odvetv\u00ed vyu\u017e\u00edvaj\u00facom energiu.\u201c<\/pre>\n\n\n\n
\n
\n
<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n\n\n\n
\n
Nakoniec, n\u00e1kupn\u00e9 centr\u00e1 prispievaj\u00fa aj k soci\u00e1lnemu vyl\u00fa\u010deniu a strate \u017eivotaschopnosti verejn\u00fdch a komunitn\u00fdch priestorov. Nem\u00f4\u017eu nahradi\u0165 tradi\u010dn\u00fd \u017eivot na hlavn\u00fdch uliciach v centre mesta z nieko\u013ek\u00fdch d\u00f4vodov. N\u00e1kupn\u00e9 centr\u00e1, \u010di u\u017e v meste alebo na predmest\u00ed, sa zameriavaj\u00fa na \u0161pecifick\u00e9 cie\u013eov\u00e9 skupiny z\u00e1kazn\u00edkov \u2013 v\u00e4\u010d\u0161inou mlad\u0161ie rodiny s disponibiln\u00fdm pr\u00edjmom \u2013 a vylu\u010duj\u00fa star\u0161\u00edch \u013eud\u00ed, \u013eud\u00ed s ni\u017e\u0161\u00edmi pr\u00edjmami a tie\u017e t\u00fdch, ktor\u00ed nemaj\u00fa pr\u00edstup alebo schopnos\u0165 riadi\u0165 auto<\/a>. Na rozdiel od obchodov v centre mesta, s\u00fa n\u00e1kupn\u00e9 centr\u00e1, hoci m\u00f4\u017eu imitova\u0165 verejn\u00e9 miesta, v skuto\u010dnosti s\u00fakromn\u00fdmi nehnute\u013enos\u0165ami s minimom verejn\u00fdch slu\u017eieb (mo\u017eno maj\u00fa detsk\u00e9 ihrisko, ale nie kni\u017enicu). Tieto priestory s\u00fa pr\u00edsne monitorovan\u00e9, kontrolovan\u00e9 a obmedzuj\u00fa soci\u00e1lne interakcie a spr\u00e1vanie. Nem\u00f4\u017eete tu robi\u0165 protesty, pouli\u010dn\u00e9 vyst\u00fapenia na rohu, umeleck\u00e9 predstavenie a sotva n\u00e1jdete miesto na sedenie bez toho, aby ste si museli nie\u010do k\u00fapi\u0165! Jednoducho povedan\u00e9, \u201eprev\u00e1dzkovatelia navrhuj\u00fa tieto priestory tak<\/a>, aby zvy\u0161ovali spotrebu, ale nie soci\u00e1lne aktivity\u201c<\/em>. Stali sa z nich exkluz\u00edvne a kontrolovan\u00e9 miesta spotreby, ktor\u00e9 len minim\u00e1lne prispievaj\u00fa k zvy\u0161ovaniu soci\u00e1lnej s\u00fadr\u017enosti medzi r\u00f4znymi skupinami \u013eud\u00ed.<\/p>\n\n\n\n
Trajekt\u00f3ria ve\u013ek\u00fdch obchodn\u00fdch centier v USA vykres\u013euje celkom pochm\u00farny obraz: od\u010derp\u00e1vanie ziskov a ekonomick\u00fdch pr\u00edle\u017eitost\u00ed mal\u00fdm miestnym v\u00fdrobcom, zvy\u0161ovanie z\u00e1vislosti od automobilov, zhor\u0161ovanie riz\u00edk a zne\u010distenia \u017eivotn\u00e9ho prostredia, prispievanie ku klimatickej kr\u00edze, od\u010derp\u00e1vanie \u017eivota a \u013eud\u00ed z centier a hlavn\u00fdch ul\u00edc, a e\u0161te aj vyl\u00fa\u010denie ist\u00fdch skup\u00edn obyvate\u013eov z \u00fa\u010dasti na tom, \u010do pon\u00fakaj\u00fa: spotrebu a kontrolovan\u00fa soci\u00e1lnu interakciu. Dobrou spr\u00e1vou je ned\u00e1vna \u0161t\u00fadia (2019), ktor\u00e1 zistila, \u017ee \u201eautom dostupn\u00e9 pr\u00edmestsk\u00e9 realitn\u00e9 produkty str\u00e1caj\u00fa podiel na trhu v prospech mestsk\u00fdch realitn\u00fdch produktov v pe\u0161ej dostupnosti vo v\u0161etk\u00fdch <\/em>[vybran\u00fdch] 30 metropol\u00e1ch\u201c<\/em>. Autori nazna\u010duj\u00fa, \u017ee mestsk\u00e9 oblasti pre pe\u0161\u00edch \u2013 v\u00fdsledky desa\u0165ro\u010d\u00ed inov\u00e1ci\u00ed v oblasti politiky a hospod\u00e1rskeho rozvoja \u2013 s\u00fa na dobrej ceste sta\u0165 sa bud\u00facnos\u0165ou americk\u00fdch miest<\/a>.<\/p>\n<\/div>\n<\/div>\n\n\n\n
\n
\n
\"\"
Jackson Avenue, Queens, New York. Foto: Eva Benkov\u00e1<\/figcaption><\/figure><\/div>\n<\/div>\n\n\n\n
\n
\"social
Fulton Ferry District, Brooklyn, New York. Foto: Eva Benkov\u00e1<\/figcaption><\/figure><\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n\n\n\n
\n
<\/div>\n\n\n\n
\n
Strat\u00e9gie na zmiernenie negat\u00edvnych dopadov n\u00e1kupn\u00fdch centier v<\/strong> USA<\/strong><\/h3>\n\n\n\n
Pozrime sa na niektor\u00e9 z inov\u00e1ci\u00ed na zmiernenie negat\u00edvnych vplyvov n\u00e1kupn\u00fdch centier a na snahy o revitaliz\u00e1ciu ich predchodcov, centier miest a obchodn\u00fdch ul\u00edc v USA a v Eur\u00f3pe. Zoznam strat\u00e9gi\u00ed vych\u00e1dza zo spr\u00e1vy Jennifer Evans-Cowley \u201eMeeting the Big Box Challenge\u201c<\/a><\/em> (Hypermarkety – v\u00fdzvy a rie\u0161enia), ak nie je uveden\u00e9 inak.<\/p>\n\n\n\n
Ekonomika<\/strong><\/h4>\n\n\n\n