{"id":19675,"date":"2023-07-10T07:45:57","date_gmt":"2023-07-10T05:45:57","guid":{"rendered":"https:\/\/ctzn.punkt.sk\/?p=19675"},"modified":"2026-05-21T17:33:55","modified_gmt":"2026-05-21T15:33:55","slug":"z-dazda-robime-odpad-v-lepsom-pripade-ho-zbytocne-cistime-v-horsom-znecistujeme-rieky","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/ctzn.punkt.sk\/en\/z-dazda-robime-odpad-v-lepsom-pripade-ho-zbytocne-cistime-v-horsom-znecistujeme-rieky\/","title":{"rendered":"Z da\u017e\u010fa rob\u00edme odpad. V\u00a0lep\u0161om pr\u00edpade ho zbyto\u010dne \u010dist\u00edme, v\u00a0hor\u0161om zne\u010dis\u0165ujeme rieky"},"content":{"rendered":"
\n
\"Pr\u00edvalov\u00fd
Zaplaven\u00e9 aut\u00e1 na Ru\u017einovskej ulici pod mimo\u00farov\u0148ovou kri\u017eovatkou s Bajkalskou ulicou v Bratislave po silnej b\u00farke 6. j\u00fana 2018. Foto: TASR \/ Martin Baumann<\/figcaption><\/figure>\n<\/div>\n\n
\n

Posiela\u0165 zr\u00e1\u017ekov\u00fa vodu do \u010distiarne ned\u00e1va zmysel. Treba ju \u010do najviac vsakova\u0165 alebo zadr\u017ea\u0165 a vyu\u017ei\u0165 na polievanie \u010di splachovanie. Vodoz\u00e1dr\u017en\u00e9 opatrenia sa bud\u00fa v novom programovom obdob\u00ed dotova\u0165 aj z eurofondov. No do akej miery pom\u00f4\u017eu po\u010das extr\u00e9mnych da\u017e\u010fov, ktor\u00e9 \u010dasto pre\u0165a\u017euj\u00fa kanaliz\u00e1cie?<\/p>\n <\/div>\n\n\n\n

\n
\n
\"\"<\/figure>\n<\/div>\n\n\n
Pavla L\u00e9nyiov\u00e1<\/a><\/strong><\/pre>\n\n\n\n
\"\"<\/figure>\n\n\n\n
\n\n\n\n
\u2022 V Cirkul\u00e1rnom meste koluj\u00fa zdroje, materi\u00e1ly, v\u00fdrobky aj energia. Brownfieldy sa recykluj\u00fa na nov\u00e9 \u0161tvrte, autobusy jazdia na plyn z bioodpadu, star\u00fd n\u00e1bytok kon\u010d\u00ed v reuse centre. V\u00fdrobky sa udr\u017eiavaj\u00fa \u010do najdlh\u0161ie v obehu, \u0161etria sa pr\u00edrodn\u00e9 zdroje, eliminuj\u00fa emisie. V tejto rubrike v spolupr\u00e1ci s In\u0161tit\u00fatom cirkul\u00e1rnej ekonomiky<\/a> sledujeme t\u00e9mu cirkul\u00e1rnych miest a ukazujeme, ak\u00e9 syst\u00e9mov\u00e9 zmeny potrebujeme zavies\u0165 na Slovensku.<\/pre>\n<\/div>\n\n\n\n
\n
Ke\u010f pred rokom v Bratislave v rozmedz\u00ed p\u00e1r dn\u00ed intenz\u00edvne pr\u0161alo, v Malom Dunaji za\u010dali hyn\u00fa\u0165 ryby a vodn\u00e9 \u017eivo\u010d\u00edchy na nieko\u013ek\u00fdch desiatkach kilometrov toku. Pr\u00edpad doteraz vy\u0161etruje enviropol\u00edcia. Slovensk\u00e1 in\u0161pekcia \u017eivotn\u00e9ho prostredia (SI\u017dP) za vinn\u00edka ozna\u010dila Bratislavsk\u00fa vod\u00e1rensk\u00fa spolo\u010dnos\u0165 (BVS), ktorej patr\u00ed \u00fastredn\u00e1 \u010distiare\u0148 vo Vrakuni pri Malom Dunaji a ktor\u00e1 pod\u013ea riadite\u013ea SI\u017dP J\u00e1na Jen\u010da neprev\u00e1dzkuje svoje objekty v s\u00falade so z\u00e1konom. BVS zodpovednos\u0165 za zne\u010distenie odmietla, no z\u00e1rove\u0148 uviedla<\/a>, \u017ee bratislavsk\u00e1 kanaliza\u010dn\u00e1 sie\u0165 na tak\u00e9to lejaky stavan\u00e1 nie je.<\/p>\n\n\n
\n    
\n        
\n            \"Dunaj        <\/div>\n        
\n            
\n                \u010c\u00edta\u0165 \u010falej<\/a>\n                
\n                    \n                        Ako na zmenu kl\u00edmy pripravi\u0165 \u00fazemn\u00fd pl\u00e1n? Bratislava pracuje na\u00a0novom regulat\u00edve zelene                    <\/a>\n                <\/h2>\n            <\/div>\n        <\/div>\n    <\/div>\n<\/div>\n\n\n
Nejde o jedin\u00fd tak\u00fdto pr\u00edpad na Slovensku. Kanaliza\u010dn\u00e1 infra\u0161trukt\u00fara na Slovensku nie je v\u017edy dimenzovan\u00e1 tak, aby zvl\u00e1dla pr\u00edvalov\u00e9 da\u017ede. Tie s\u00fa navy\u0161e v d\u00f4sledku zmeny kl\u00edmy \u010doraz extr\u00e9mnej\u0161ie. Nesta\u010d\u00ed v\u0161ak len prisp\u00f4sobi\u0165 kanaliz\u00e1cie lejakom. J\u00e1n Jen\u010do upozor\u0148uje, \u017ee probl\u00e9m je \u0161ir\u0161\u00ed a ve\u013ek\u00e1 \u010das\u0165 vody by v stoke ani len nemala skon\u010di\u0165: \u201eNa Slovensku nehospod\u00e1rime s vodou tak, ako by sme mali.\u201c<\/em><\/p>\n<\/div>\n<\/div>\n\n\n\n
\n
\n
\"Mal\u00fd
M\u0155tve ryby v Malom Dunaji po incidente v roku 2022. Zdroj: Mal\u00fd Dunaj – NIE JE N\u00c1M TO JEDNO! \/ Facebook<\/a><\/figcaption><\/figure>\n<\/div>\n\n\n\n
\n
Po hav\u00e1rii na Malom Dunaji to videla podobne aj iniciat\u00edva Za \u017eiv\u00e9 rieky<\/a>. \u201eBudujeme \u010fal\u0161ie a \u010fal\u0161ie domy, parkovisk\u00e1, n\u00e1kupn\u00e9 centr\u00e1, spev\u0148ujeme n\u00e1mestia a ulice. Da\u017e\u010fov\u00e1 voda z nich ide v\u00e4\u010d\u0161inou do kanaliz\u00e1cie.\u201c  <\/em>V\u00fdsledkom s\u00fa zaplaven\u00e9 podchody \u010di ulice, ke\u010f voda nesta\u010d\u00ed odteka\u0165, ale \u2013 ako ukazuje hav\u00e1ria vo Vrakuni \u2013 aj zne\u010disten\u00e9 rieky. R\u00fdchlo odveden\u00e1 voda navy\u0161e ch\u00fdba v krajine, ktor\u00e1 sa vysu\u0161uje.<\/p>\n\n\n\n
Pod\u013ea aktivistov, ale aj vodohospod\u00e1rov a vod\u00e1rensk\u00fdch spolo\u010dnost\u00ed treba \u010do najviac zr\u00e1\u017eok zadr\u017ea\u0165 tam, kde spadli. A to pomocou vodoz\u00e1dr\u017en\u00fdch opatren\u00ed, ako s\u00fa zelen\u00e9 strechy \u010di da\u017e\u010fov\u00e9 z\u00e1hrady.<\/p>\n\n\n\n
V najbli\u017e\u0161\u00edch rokoch n\u00e1s k h\u013eadaniu rie\u0161en\u00ed zrejme bude n\u00fati\u0165 okrem zmeny kl\u00edmy aj eur\u00f3pska legislat\u00edva. Eur\u00f3pska Komisia toti\u017e v n\u00e1vrhu rev\u00edzie smernice o \u010disten\u00ed komun\u00e1lnych odpadov\u00fdch v\u00f4d zav\u00e1dza povinnos\u0165 vypracova\u0165 pl\u00e1ny opatren\u00ed na zn\u00ed\u017eenie zne\u010distenia riek po\u010das pr\u00edvalov\u00fdch da\u017e\u010fov.<\/p>\n<\/div>\n<\/div>\n\n\n\n
\n
\n
\"kanaliz\u00e1cia\"
Mest\u00e1 s\u00fa pln\u00e9 spevnen\u00fdch povrchov, z ktor\u00fdch stek\u00e1 da\u017e\u010fov\u00e1 voda zv\u00e4\u010d\u0161a do kanaliz\u00e1cie. Foto: Pavla L\u00e9nyiov\u00e1<\/figcaption><\/figure>\n<\/div><\/div>\n<\/div>\n\n\n\n
\n
<\/div>\n\n\n\n
\n
Kedy m\u00f4\u017ee odpadov\u00e1 voda skon\u010di\u0165 v rieke bez \u010distenia?<\/h3>\n\n\n\n
V slovensk\u00fdch mest\u00e1ch m\u00e1me zv\u00e4\u010d\u0161a jednotn\u00e9 stokov\u00e9 siete. Zr\u00e1\u017eky, ktor\u00e9 odte\u010d\u00fa zo striech, z chodn\u00edkov \u010di ciest, sa v jednom potrub\u00ed stret\u00e1vaj\u00fa so spla\u0161kami a st\u00e1vaj\u00fa sa tak odpadovou vodou. Ke\u010f intenz\u00edvne pr\u0161\u00ed, objem v\u00f4d v sieti sa n\u00e1razovo zv\u00e4\u010d\u0161\u00ed. Dimenzova\u0165 \u010distiarne na cel\u00fd tento objem by bolo luxusom, ke\u010f\u017ee pr\u0161\u00ed iba pribli\u017ene 3-5 % \u010dasu v r\u00e1mci roka, vysvet\u013euje hydrol\u00f3g a \u010dlen Asoci\u00e1cie \u010distiarensk\u00fdch expertov Marek Sok\u00e1\u010d. Preto sa m\u00f4\u017ee \u201eod\u013eah\u010dova\u0165\u201c. V preklade \u2013 vypusti\u0165 do rieky \u010di potoka spla\u0161ky narieden\u00e9 da\u017e\u010fovou vodou bez toho, aby pre\u0161li \u010distiar\u0148ou.<\/p>\n\n\n\n
Sl\u00fa\u017eia na to od\u013eah\u010dovacie komory, ktor\u00e9 stoja priebe\u017ene na stokovej sieti alebo pred \u010distiar\u0148ami \u010di priamo v \u010distiar\u0148ach. Ide o bet\u00f3nov\u00e9 objekty, do ktor\u00fdch po\u010das lejakov pritek\u00e1 voda z povrchov\u00e9ho odtoku, \u010di\u017ee da\u017e\u010fov\u00e1, zmie\u0161an\u00e1 so spla\u0161kami. Tento mix za\u010dne cez prepadov\u00fa hranu preteka\u0165, a\u017e ke\u010f sa napln\u00ed hydraulick\u00e1 kapacita ni\u017e\u0161ie polo\u017een\u00fdch objektov, ako s\u00fa napr\u00edklad pre\u010derp\u00e1vacie stanice alebo \u010distiarne. Po odfiltrovan\u00ed hrub\u00fdch ne\u010dist\u00f4t \u010das\u0165 smeruje do potoka \u010di rieky, \u010das\u0165 do \u010distiarne.<\/p>\n\n\n\n
Od\u013eah\u010dovacie komory sa projektuj\u00fa pod\u013ea priemern\u00e9ho prietoku tak, aby z nich po\u010das da\u017e\u010fov do \u010distiarne odtekala zmie\u0161an\u00e1 voda v pomere jeden diel spla\u0161kovej a \u0161tyri diely zr\u00e1\u017ekovej, pr\u00edpadne v pomere 1:8. To znamen\u00e1, \u017ee ak je priemern\u00fd prietok v bezda\u017e\u010fovom obdob\u00ed napr\u00edklad 10 litrov za sekundu, tak po\u010das da\u017e\u010fa smeruje na \u010distiare\u0148 50 alebo 90 litrov za sekundu a v\u0161etko nad r\u00e1mec tohto prietoku sa od\u013eah\u010duje do vodn\u00e9ho toku.<\/p>\n<\/div>\n<\/div>\n\n\n
\n
\"\u00dastredn\u00e1
Exkurzia v \u00dastrednej \u010distiarni vo Vrakuni v r\u00e1mci podujatia Mesto bez odpadu<\/a>, ktor\u00e9 organizovalo OZ Punkt v roku 2019. Foto: Marek Jan\u010d\u00fach<\/figcaption><\/figure>\n<\/div>\n\n\n
\n
<\/div>\n\n\n\n
\n
\u0160\u00e9f SI\u017dP J\u00e1n Jen\u010do vysvet\u013euje, \u017ee spolo\u010dnos\u0165 musela n\u00e1js\u0165 kompromis medzi ochranou infra\u0161trukt\u00fary \u010distiarne a \u017eivotn\u00e9ho prostredia: \u201eTen pomer 1:4 je dostato\u010dn\u00fd na to, aby v tokoch nesp\u00f4sobil havarijn\u00e9 zne\u010distenie.<\/em>\u201c<\/p>\n\n\n\n
Len\u017ee ani tento kompromis sa nedodr\u017eiava v\u017edy. Hydrol\u00f3g Sok\u00e1\u010d vysvet\u013euje pre\u010do. Komory sa stavaj\u00fa ako fixn\u00e9 stavby. Ak pribudne nov\u00e1 v\u00fdstavba a teda aj viac spla\u0161kov\u00fdch v\u00f4d, priemern\u00fd prietok m\u00f4\u017ee by\u0165 v\u00e4\u010d\u0161\u00ed. \u201eOd\u013eah\u010dovacia komora by sa mala zrekon\u0161truova\u0165, aby vyhovovala s\u00fa\u010dasn\u00e9mu stavu, ale nie v\u017edy to je tak.\u201c <\/em>D\u00f4sledkom potom b\u00fdva nedodr\u017eanie riediaceho pomeru a vy\u0161\u0161ia kontamin\u00e1cia rieky. Vod\u00e1rensk\u00e9 spolo\u010dnosti pod\u013ea neho navy\u0161e zaost\u00e1vaj\u00fa v \u00fadr\u017ebe st\u00f4k, kde sa hromadia sedimenty a k zne\u010disteniu doch\u00e1dza, ke\u010f ich vyplav\u00ed d\u00e1\u017e\u010f, a z\u00e1rove\u0148 sa od\u013eah\u010duje.<\/p>\n\n\n\n
SI\u017dP eviduje aj zlyhania v pr\u00edpade relat\u00edvne nov\u00fdch kanaliz\u00e1ci\u00ed vybudovan\u00fdch z eurofondov. T\u00fdka sa to hlavne men\u0161\u00edch obc\u00ed, kde bolo mo\u017en\u00e9 financova\u0165 len delen\u00fa stokov\u00fa sie\u0165, a to len jej spla\u0161kov\u00fa \u010das\u0165. Na takejto sieti sa od\u013eah\u010dovacie komory nestavali, teoreticky im pre\u0165a\u017eenie po\u010das da\u017e\u010fov nehroz\u00ed. Nejak\u00e1 zr\u00e1\u017ekov\u00e1 voda sa tam ale v\u017edy dostane, napr\u00edklad vetrac\u00edmi otvormi na kanaliza\u010dn\u00fdch poklopoch.<\/p>\n\n\n\n
Ke\u010f si navy\u0161e niektor\u00ed obyvatelia na\u010dierno za\u00fastia do stoky svoje odkvapy, miestnu \u010distiare\u0148 potom m\u00f4\u017ee vyplavi\u0165, uv\u00e1dza J\u00e1n Jen\u010do situ\u00e1ciu z praxe. Najlep\u0161\u00edm rie\u0161en\u00edm je odhali\u0165 \u010diernych pasa\u017eierov a presmerova\u0165 da\u017e\u010fov\u00fa vodu pre\u010d. \u201eVtedy sa robia farbiace alebo dymov\u00e9 sk\u00fa\u0161ky, \u010di z odkvapov bude st\u00fapa\u0165 dym, alebo ke\u010f sa tam vyleje farba, \u010di to potom ste\u010die do kanaliz\u00e1cie.\u201c<\/em><\/p>\n<\/div>\n<\/div>\n\n\n\n
\n
<\/div>\n\n\n\n
\n
Studen\u00e1 \u010dist\u00e1 voda – hladn\u00e9 mikroorganizmy<\/h3>\n\n\n\n
Vod\u00e1rensk\u00e9 spolo\u010dnosti zr\u00e1\u017eky z na\u0161ich pozemkov v kanaliz\u00e1cii nechc\u00fa. Nielen preto, \u017ee pre\u0165a\u017euj\u00fa sie\u0165.<\/p>\n\n\n\n
Hydrol\u00f3g Marek Sok\u00e1\u010d vysvet\u013euje, \u017ee biologick\u00fd stupe\u0148 \u010distenia v \u010distiar\u0148ach stoj\u00ed na mikroorganizmoch, pre ktor\u00e9 je zne\u010distenie potravou a na spr\u00e1vne fungovanie potrebuj\u00fa aj ur\u010dit\u00fa teplotu. Ke\u010f ku spla\u0161kovej vode pribudne ve\u013ea zr\u00e1\u017ekovej, v\u00fdsledn\u00e1 odpadov\u00e1 voda je zrieden\u00e1 a studen\u00e1. Mikroorganizmy v nej \u201e<\/em>hladuj\u00fa\u201c a biologick\u00e9 procesy dobre nefunguj\u00fa. Da\u017e\u010fov\u00e9 vody navy\u0161uj\u00fa z\u00e1rove\u0148 objem, ktor\u00fd treba pre\u010derp\u00e1va\u0165 \u010di prevzdu\u0161\u0148ova\u0165 a m\u00ed\u0148a sa preto viac energie, dop\u013a\u0148a expert.<\/p>\n\n\n\n
Prev\u00e1dzka \u010distiarn\u00ed je pritom energeticky aj emisne pomerne n\u00e1ro\u010dn\u00e1. Sektor \u010distenia odpadov\u00fdch v\u00f4d je zdrojom 0,86 % emisi\u00ed a spotreb\u00fava 0,8 % energie v r\u00e1mci E\u00da. Aj preto z\u00e1le\u017e\u00ed na tom, aby sa do st\u00f4k a \u010distiarn\u00ed nedostalo to, \u010do nem\u00e1.<\/p>\n\n\n\n
S\u010dasti m\u00f4\u017ee pom\u00f4c\u0165 budovanie delenej stokovej siete, aby sa v jednom potrub\u00ed nestretli spla\u0161ky aj da\u017e\u010fov\u00e1 voda. T\u00e1 druh\u00e1 zv\u00e4\u010d\u0161a \u00fasti do vodn\u00e9ho toku \u010di rigolu. Ako jedno z rie\u0161en\u00ed to vyzdvihuje aj BVS a pripom\u00edna, \u017ee ich budovanie a \u00fadr\u017eba s\u00fa \u00falohou pre samospr\u00e1vy, ke\u010f\u017ee da\u017e\u010fov\u00e9 kanaliz\u00e1cie s\u00fa v ich spr\u00e1ve.<\/p>\n\n\n\n
Len\u017ee to je mo\u017en\u00e9 zav\u00e1dza\u0165 pri novej v\u00fdstavbe. Prebudovanie star\u00fdch jednotn\u00fdch siet\u00ed na delen\u00e9 je zlo\u017eit\u00e9. Hydrol\u00f3g Marek Sok\u00e1\u010d mana\u017eoval tak\u00fdto projekt v Liptovskom Hr\u00e1dku a kon\u0161tatuje, \u017ee to bola problematick\u00e1 stavba pre kol\u00edzie s in\u00fdmi in\u017einierskymi sie\u0165ami, nutnos\u0165 rozkopa\u0165 cel\u00e9 mesto, ako aj \u010fal\u0161iu komplik\u00e1ciu: \u201eMnoh\u00e9 bytov\u00e9 domy maj\u00fa iba spolo\u010dn\u00fd zvod pre spla\u0161kov\u00e9 odpadov\u00e9 a da\u017e\u010fov\u00e9 vody, teda nebolo mo\u017en\u00e9 tieto vody fyzicky oddeli\u0165 v zdroji.\u201c<\/em><\/p>\n<\/div>\n<\/div>\n\n\n
\n
\"WhatCity?\"
Exkurzia v \u00dastrednej \u010distiarni vo Vrakuni v r\u00e1mci podujatia Mesto bez odpadu<\/a>, ktor\u00e9 organizovalo OZ Punkt v roku 2019. Foto: Marek Jan\u010d\u00fach<\/figcaption><\/figure>\n<\/div>\n\n\n
\n
<\/div>\n\n\n\n
\n
Dot\u00e1cie na splachovanie<\/h3>\n\n\n\n
D\u00f4le\u017eit\u00e9 je preto \u010do najviac zadr\u017ea\u0165 vodu tam, kde spadne. Pri nov\u00fdch budov\u00e1ch k tomu tla\u010d\u00ed aj legislat\u00edva, ak je to technicky mo\u017en\u00e9 a nebr\u00e1nia tomu pr\u00edrodn\u00e9 podmienky. St\u00e1le tu m\u00e1me ale star\u0161iu z\u00e1stavbu, kde vlastn\u00edci \u010di samospr\u00e1vy m\u00f4\u017eu a nemusia tak\u00e9to rie\u0161enia dobudova\u0165. V mnoh\u00fdch pr\u00edpadoch si to vy\u017eaduje nemal\u00e9 prostriedky a n\u00e1vratnos\u0165 je \u010dasto pridlh\u00e1<\/a>.<\/p>\n\n\n\n
Pom\u00f4c\u0165 by mohli eurofondy. V Opera\u010dnom programe Slovensko na roky 2021 a\u017e 2027 je \u010das\u0165 prostriedkov vy\u010dlenen\u00e1 aj na vodoz\u00e1dr\u017en\u00e9 opatrenia v s\u00eddlach a krajine. V\u00fdzvu s alok\u00e1ciou 30 mili\u00f3nov eur pl\u00e1nuje ministerstvo \u017eivotn\u00e9ho prostredia vyhl\u00e1si\u0165 v tre\u0165om \u0161tvr\u0165roku tohto roku. Dot\u00e1cie na tak\u00e9to opatrenia poskytuje aj Environment\u00e1lny fond.<\/p>\n\n\n\n
V \u010ceskej republike funguje tie\u017e systematick\u00e1 podpora pre rodinn\u00e9 domy a bytovky, z v\u00e4\u010d\u0161iny financovan\u00e1 v r\u00e1mci Pl\u00e1nu obnovy. Podporuj\u00fa sa napr\u00edklad aj projekty na vyu\u017eitie da\u017e\u010fovej vody na splachovanie.<\/p>\n\n\n\n
S podporou zariaden\u00ed na zachyt\u00e1vanie zr\u00e1\u017ekov\u00fdch v\u00f4d pre dom\u00e1cnosti sa po\u010d\u00edta aj v Opera\u010dnom programe Slovensko, tento rok ju ale nespustia. \u201eV\u00fdzva adresovan\u00e1 dom\u00e1cnostiam si vy\u017eaduje pr\u00edpravu a rozpracovanie implementa\u010dnej \u0161trukt\u00fary na jej zabezpe\u010denie,\u201c<\/em> uv\u00e1dza envirorezort.<\/p>\n\n\n\n
Zelen\u00e1 strecha alebo n\u00e1dr\u017e na vodu s\u00fa volite\u013en\u00fdm opatren\u00edm dota\u010dnej sch\u00e9my na obnovu rodinn\u00fdch domov v r\u00e1mci n\u00e1\u0161ho Pl\u00e1nu obnovy. T\u00e1 je ale prim\u00e1rne zameran\u00e1 na zv\u00fd\u0161enie energetickej efekt\u00edvnosti. Podobne je to aj v pr\u00edpade obnovy historick\u00fdch verejn\u00fdch budov z Pl\u00e1nu obnovy alebo verejn\u00fdch budov z Envirofondu.<\/p>\n<\/div>\n<\/div>\n\n\n\n
\n
<\/div>\n\n\n\n
\n
Mesto ako \u0161pongia<\/h3>\n\n\n\n
\u010co ak by sme zadr\u017eiavaniu vody podriadili mestsk\u00e9 pl\u00e1novanie vo ve\u013ekom? V posledn\u00fdch rokoch sa v urbanizme presadzuje koncept \u0161pongiov\u00e9ho mesta. Spom\u00edna sa ako cie\u013e aj v Koncepcii vodnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030. Spo\u010d\u00edva v budovan\u00ed miest tak, aby mali pr\u00edrodn\u00e9 oblasti so stromami, s jazerami a parkmi, ako aj in\u00fdmi pr\u00edrode bl\u00edzkymi opatreniami, ktor\u00e9 pom\u00e1haj\u00fa zadr\u017ea\u0165 vodu a pred\u00eds\u0165 z\u00e1plav\u00e1m, obnovi\u0165 z\u00e1soby podzemnej vody, zmier\u0148ova\u0165 hor\u00fa\u010davy aj zlep\u0161ova\u0165 biodiverzitu.<\/p>\n\n\n
\n    
\n        
\n            \"Illah        <\/div>\n        
\n            
\n                \u010c\u00edta\u0165 \u010falej<\/a>\n                
\n                    \n                        Vie\u0161 \u010do vid\u00ed\u0161: Sila pr\u00edrody                    <\/a>\n                <\/h2>\n            <\/div>\n        <\/div>\n    <\/div>\n<\/div>\n\n\n
Sie\u0165 eur\u00f3pskych environment\u00e1lnych mimovl\u00e1dok European Environmental Bureau <\/a>(EEB) ako pr\u00edklad dobrej praxe uv\u00e1dza ekologick\u00fd pl\u00e1n realizovan\u00fd v Berl\u00edne<\/a>, kde sa podarilo zn\u00ed\u017ei\u0165 n\u00e1por pr\u00edvalov\u00fdch da\u017e\u010fov od 39 % do 100 % v r\u00e1mci 19 projektov<\/a>. Tie spo\u010d\u00edvali v odstr\u00e1nen\u00ed nepriepustn\u00fdch povrchov, vsakovan\u00ed vody cez r\u00f4zne n\u00e1dr\u017ee, priekopy \u010di jazierka, v zbere vody a jej n\u00e1slednom vyu\u017eit\u00ed, ako aj v zelen\u00fdch fas\u00e1dach a strech\u00e1ch. Spolkov\u00fd \u0161t\u00e1t v spolupr\u00e1ci s vod\u00e1renskou spolo\u010dnos\u0165ou zalo\u017eili aj Agent\u00faru pre da\u017e\u010fov\u00fa vodu<\/a>, ktor\u00e1 sl\u00fa\u017ei ako platforma na spolupr\u00e1cu vod\u00e1rov, vlastn\u00edkov, samospr\u00e1vy aj \u0161t\u00e1tu pri zav\u00e1dzan\u00ed tak\u00fdchto opatren\u00ed.<\/p>\n<\/div>\n<\/div>\n\n\n
\n
\"Malzfabrik\"
B\u00fdval\u00e1 sladov\u0148a v Berl\u00edne Malzfabrik dnes sl\u00fa\u017ei ako centrum kreat\u00edvneho priemyslu. M\u00e1 zelen\u00fa strechu a da\u017e\u010fov\u00e1 voda nap\u013a\u0148a dve jazierka. Prebyto\u010dn\u00e1 voda z nich pretek\u00e1 do vsakovac\u00edch rigolov. Da\u017e\u010fov\u00e1 voda sa vyu\u017e\u00edva aj na z\u00e1vlahy. Zdroj: Konstantin’s Europe and more \/ Flickr<\/figcaption><\/figure>\n<\/div>\n\n\n
\n
<\/div>\n\n\n\n
\n
EEB menuje aj \u0161tvr\u0165 Augustenborg vo \u0161v\u00e9dskom Malm\u00f6<\/a>, kde da\u017e\u010fov\u00e1 voda z nepriepustn\u00fdch povrchov te\u010die cez jarky, priekopy, jazierka a mokrade, od roku 1998 sa na nov\u00fdch budov\u00e1ch robia zelen\u00e9 strechy, ale dodato\u010dne sa buduj\u00fa aj na star\u00fdch. Ro\u010dne z oblasti odte\u010die o 20 % zr\u00e1\u017eok menej ne\u017e z konven\u010dn\u00fdch syst\u00e9mov a siln\u00e9 da\u017ede \u0161tvr\u0165 zvl\u00e1da lep\u0161ie ne\u017e in\u00e9 \u010dasti mesta.<\/p>\n\n\n\n
Pod\u013ea hydrol\u00f3ga Mareka Sok\u00e1\u010da v pr\u00edpade novej v\u00fdstavby v okrajov\u00fdch \u010dastiach je potrebn\u00e9 pl\u00e1nova\u0165 v duchu konceptu \u0161pongiov\u00e9ho mesta. V\u00fdzvou je to pod\u013ea neho predov\u0161etk\u00fdm v existuj\u00facej z\u00e1stavbe. \u201eV husto zastavan\u00fdch centr\u00e1ch miest sa d\u00e1 realizova\u0165 zelen\u00e1 strecha, ale odtok z ciest \u2013 tam toho ve\u013ea neurob\u00edme.\u201c <\/em>Upozor\u0148uje aj na technick\u00e9 limity niektor\u00fdch rie\u0161en\u00ed \u2013 napr\u00edklad vsakovania. \u201eJe obmedzen\u00e9 polohou in\u017einierskych siet\u00ed, vzdialenos\u0165ou budov, geologick\u00fdmi vlastnos\u0165ami podlo\u017eia a podobne.<\/em>\u201c<\/p>\n<\/div>\n<\/div>\n\n\n\n
\n
<\/div>\n\n\n\n
\n