Lučenec: Adaptácia na zmenu klímy je nekončiaci proces a my musíme reagovať 

Slovo má: 

Alexandra Pivková, primátorka mesta Lučenec a viceprezidentka Únie miest Slovenska. Kľúčové témy, ktorým sa venuje, sú aj ekológia a ochrana životného prostredia.

Ako mesto vníma priamy vplyv klimatickej zmeny vo svojom území? Ktoré jej dôsledky najviac pociťujete, aktívne riešite alebo sa na ne pripravujete?

Klimatickú zmenu vnímame ako reálnu výzvu s dopadom na každodenný život aj chod samosprávy. Podľa analýzy IEP hrozí v okrese Lučenec výrazné oteplenie, preto prijímame systematické opatrenia: zvyšujeme podiel zelene, realizujeme modro-zelené projekty na zadržiavanie vody, zavádzame energeticky úsporné riešenia a venujeme sa aj osvete a vzdelávaniu verejnosti.

Medzi najvýraznejšie opatrenia patrí revitalizácia Kubínyiho námestia na mestskú záhradu, obnova ovocných sadov na starom viničnom kopci a úprava mestského parku s umelým jazerom, cez ktorý opäť preteká potok. Zveľaďujeme aj oddychovú zónu Ľadovo.

Zelené a modré prvky zavádzame pri obnove škôl a mestských budov. Obnovou verejného osvetlenia znížime spotrebu energie o 60 %, plaváreň a škôlky využívajú solárnu energiu.

Zároveň intenzívne vysádzame a udržiavame mestskú zeleň – len v roku 2024 pribudlo 345 stromov, tento rok opäť vyše 300.

Ako komunikujete tému klimatickej zmeny a súvisiacej krízy smerom k obyvateľom mesta – prostredníctvom vzdelávacích aktivít, konkrétnych projektov v území alebo kombináciou oboch prístupov? 

O klimatických témach komunikujeme systematicky – cez informovanie o projektoch, osvetové podujatia aj zapájanie verejnosti do aktivít. Každý rok pripravujeme sériu akcií venovaných ekológii, udržateľnej mobilite či ochrane klímy, zameraných na deti, mládež, seniorov aj širokú verejnosť. Často spolupracujeme so školami, s neziskovkami či odborníkmi. Obyvateľov zapájame najmä pri výsadbách a informujeme ich cez verejné stretnutia, sociálne siete, médiá, mestské noviny aj web. Dbáme na zrozumiteľnosť a prepojenie edukácie s konkrétnymi krokmi v teréne.

Aké výzvy a riziká prináša komunikácia riešení súvisiacich s klimatickou zmenou a klimatickou krízou v meste a čo vás motivuje tieto prekážky prekonávať? 

Polarizáciu spoločnosti cítime aj pri tejto téme. Za jedno z najväčších rizík považujeme nízku mieru porozumenia klimatickej problematike či nezáujem – a to aj napriek tomu, že žijeme v okrese, kde extrémne horúčavy pociťujeme na vlastnej koži. Rozpory vyvolávajú aj zdanlivo jednoduché otázky, ako je spôsob kosenia – intenzívne kosiť, alebo nechávať zelené pásy? Klimatická kríza je pre časť verejnosti abstraktným pojmom, a preto ťažšie prijíma konkrétne opatrenia na miestnej úrovni. Našou hlavnou motiváciou pri zavádzaní adresných riešení je zodpovednosť voči budúcim generáciám. To, v akom prostredí budú žiť, bude odrazom nášho prístupu a schopnosti pochopiť, čo klimatická zmena naozaj znamená.

Zapojili ste sa do projektu Klimatická pocitová mapa Lučenca, ktorá bude podkladom pre Stratégiu adaptácie na zmenu klímy. Pracujete priebežne so získanými dátami a prijali ste na ich základe konkrétne opatrenia v teréne? 

Je to nástroj, umožňujúci obyvateľom aktívne sa zapojiť do hodnotenia verejných priestorov. Ide o formu participácie, ktorá dáva hlas ľuďom priamo žijúcim v danom území. Pocitová mapa je doplnkovým bodovým hodnotením vo vzťahu ku klimatickým ohrozeniam – horúčavy, sucho, povodne, extrémne klimatické javy, vietor. Zber dát pre mesto Lučenec zabezpečovala Slovenská agentúra životného prostredia a trval necelé dva mesiace. Zverejnené výsledky budú slúžiť ako podklad pre vypracovanie Stratégie adaptácie na zmenu klímy, ktorá zhodnotí aktuálny stav, pomenuje riziká a ponúkne komplexný súbor vhodných adaptačných opatrení pre dané územie, ktoré majú prispieť k zníženiu až eliminácii hodnotených klimatických rizík. Stratégiu bude taktiež tvoriť SAŽP. Vízia, cieľ a priority adaptačnej stratégie nám pomôžu napĺňať dlhodobú stratégie mesta, s cieľom zlepšovania podmienok pre život v Lučenci z hľadiska zmeny klímy. Bude pre nás cenným odborným dokumentom. Čiastkové opatrenia prijímame v teréne denne, najmä na základe nášho monitoringu a možností, ktoré má dané územie.

Akým spôsobom plánujete verejnosti odkomunikovať zozbierané výsledky?

Zber dát bol ukončený 15. júla tohto roku a výsledky pocitovej mapy po spracovaní SAŽP zverejnila pre samosprávu aj verejnosť. Ide o jeden z krokov s cieľom vytvoriť komplexnú stratégiu a následne aj realizovanie opatrení v teréne. Práve konkrétne výsledky zaujímajú verejnosť najviac, avšak tak ako  pri ostatných projektoch aj pri pocitovej mape budeme komunikovať čiastkové kroky, aby verejnosť vedela, na čom pracujeme. Využijeme na to všetky komunikačné kanály mesta.

Ako ovplyvní výstup projektu tvorbu samotnej Stratégie a jej premietnutie do územného rozvoja mesta?

Návrhová a implementačná časť Stratégie vychádza z predchádzajúcej analytickej fázy, v ktorej boli identifikované klimatické riziká relevantné pre dané územie, a z hodnotiacej časti, kde sa tieto riziká podrobne posúdili. Na základe toho SAŽP v spolupráci s mestom definuje víziu adaptačnej stratégie, ktorú dopĺňa hlavný cieľ. Ten sa ďalej rozčlení do adaptačných priorít a špecifických cieľov, vychádzajúcich z identifikovaných hrozieb. Pre naplnenie týchto cieľov stratégia navrhne konkrétne adaptačné opatrenia. Ich cieľom je znížiť, až úplne eliminovať dôsledky hodnotených klimatických rizík. Pôjde o reálne výsledky, na ktorých sa vďaka pocitovej mape podieľala aj verejnosť – ľudia, ktorým záleží na životnom prostredí a ich meste. Spracovaním stratégie celý proces nekončí, ale začína. Pre zabezpečenie efektívnosti celého adaptačného procesu v rámci mesta je dôležité pravidelne hodnotiť pokrok pri realizácii adaptačných opatrení pravidelným monitoringom každé 2 roky. Uvedomujeme si, že adaptácia na zmenu klímy je proces, ktorý nekončí, ale musí promptne reagovať na prebiehajúce zmeny klímy a zvyšovať pripravenosť na ňu.

Táto rubrika vznikla v spolupráci s Úniou miest Slovenska ako súčasť jej pilotného komunikačného projektu – Komunikácia riešení klimatickej krízy v meste ľudskou rečou.

Partneri