Nitra: Následky klimatickej zmeny komunikujeme trpezlivo po kúskoch 

Slovo majú: 

Tomáš Holúbek, v minulosti vedúci komunikačného odboru krajského mesta, v súčasnosti je hovorcom mesta Nitra. 

Tomáš Pavelka ako krajinný architekt pôsobil na oddelení tvorby mestskej zelene magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy, aktuálne pracuje na odbore životného prostredia mesta Nitra. 
 

Ako mesto vníma priamy vplyv klimatickej zmeny vo svojom území? Ktoré jej dôsledky najviac pociťujete, aktívne riešite alebo sa na ne pripravujete?

T.H.: Absolútne nepochybujeme o tom, že zmena klímy udiera na mesto plnou silou už niekoľko rokov. Pochopili to už aj tí, ktorí boli k dopadom dramaticky sa meniacej klímy ignorantskí, lebo si mysleli, že je to abstraktný problém, týkajúci sa hladiny oceánov, a ich životy ostanú nedotknuté. Nie je to tak, pociťujeme to úplne všetci. V Nitre je obrovským problémom úhrn zrážok. Dážď v koncentrovanej podobe spôsobuje obrovské materiálne škody. Je smutné, že musí prísť aj k ľudským nešťastiam, aby sme si uvedomili, že klíma sa mení a je potrebné prijímať opatrenia na zmiernenia tohto javu.

T.P.: Mesto Nitra, dlhodobo najteplejšie územie Slovenska, je zmenou klímy poznačené veľmi výrazne. Najzávažnejším problémom sú vysoké letné teploty, spojené s dlhými obdobiami bez zrážok. Snažíme sa obyvateľom komunikovať potrebu mozaikovitého manažmentu kosby miest, ktoré si to vyžadujú – okolia chodníkov a peších ťahov a ponechania väčšieho podielu vyššej trávy a nekosených plôch, čo sa však často stretáva s nespokojnosťou zo strany obyvateľov. Vyššia tráva dokáže zadržať väčšie množstvo vody počas búrok a spomaľuje jej odtok.  Búrky sú  ďalší negatívny fenomén klimatickej zmeny, s ktorým sa ako mesto v posledných rokoch musíme vysporiadať. Silné nárazy vetra vyvrátili niektoré dreviny aj s koreňmi, extrémne úhrny zrážok zas vyplavili veľa ulíc a spôsobili materiálne škody obyvateľom. 

Ako komunikujete tému klimatickej zmeny a súvisiacej krízy smerom k obyvateľom mesta – prostredníctvom vzdelávacích aktivít, konkrétnych projektov v území, alebo kombináciou oboch prístupov? 

T.H.: Následky klimatickej zmeny komunikujeme trpezlivo a po kúskoch. Samospráva robí množstvo potrebných opatrení. Dbáme na reflektovanie následkov klimatickej zmeny pri jednotlivých projektoch, ktoré máme nastavené tak, aby napĺňali víziu a poslanie mesta, takzvané OBIEU – odolné, bezpečné, inkluzívne, estetické a udržateľné mesto. Pri každom z opatrení, ktoré samospráva spraví, vysvetľujeme dôvody, pre ktoré boli naše kroky potrebné. 

T.P.: Aktuálne mesto Nitra obstaráva zhotoviteľa zelených striech na budove mestského úradu, čím môžeme ísť príkladom iným samosprávam a developerom. Je to jeden z nástrojov adaptačných opatrení na zmenu klímy, zelené strechy s porastom vegetácie dokážu zachytiť a zadržať zrážkovú vodu, ktorá by inak odtiekla do kanalizácie. Zachytená voda ochladzuje prostredie, budova sa neprehrieva, čím sa znižuje spotreba elektrickej energie na jej vychladenie.

Aké výzvy a riziká prináša komunikácia riešení súvisiacich s klimatickou zmenou a klimatickou krízou v meste a čo vás motivuje tieto prekážky prekonávať? 

T.H.: Je to prirodzená neochota ľudí meniť svoje návyky, názory, zabehnutý spôsob života. Obyvatelia sú tiež zahltení rôznymi výstrahami, preto klimatickú zmenu môže časť z nich vnímať ako vzdialený pojem. Ďalším problémom pri komunikácii je sieť dezinformácií a hoaxov. Môžete nájsť top odborníka, ktorý populárnym štýlom vysvetlí, prečo opatrenia dávajú zmysel, aj tak ho vystavíte riziku verejného lynču. Problémom je aj nedostatok odborných kapacít na efektívnu komunikáciu. Mestá, najmä menšie samosprávy, nemusia mať interných odborníkov na ucelenú komunikáciu klimatickej krízy.

T.P.: Verejnosť mala byť erudovaná v tejto oblasti už po absolvovaní základnej školy, vedieť, čo obnáša zmena klímy a vidieť veci v súvislostiach. Samosprávy nie sú vzdelávacie inštitúcie, ale inštitúcie výkonu každodenných potrieb obyvateľov. Dokážu čiastočne vytvárať tlak na rôznych aktérov verejného diania, avšak celospoločenská potreba uvedomenia si problému, ktorému čelíme a následkov jeho neriešenia, je veľmi dôležitá.

S čím vás na začiatku iniciatívy oslovili obyvatelia vnútrobloku na Štúrovej a aká bola vaša reakcia na ich návrh revitalizácie?

TH: Revitalizácia vnútrobloku je pekný príklad spolupráce aktívnych obyvateľov a mesta. Sami prišli s nápadom na revitalizáciu priestoru pri svojich bytoch, sami riešili aj projektovú dokumentáciu a následne požiadali mesto o financovanie projektu, ktoré sme riešili z fondov aj z vlastných zdrojov. Žiadať o externé prostriedky mohlo iba mesto, ako vlastník pozemku, a zároveň oprávnený subjekt. Ohromne nás potešilo, že práve vďaka aktivite občanov vznikol kvalitný verejný priestor so zeleňou, lavičkami, prvkami na hranie a novým mobiliárom – to všetko namiesto „auta na aute“, ktoré tu dovtedy parkovali. Vizuálne aj pocitovo sa priestor zmenil na nepoznanie.

Vnímate projekt ako príležitosť zvyšovať povedomie obyvateľov o dôležitosti klimatických opatrení v mestskom prostredí?

TH: Určite áno. Sami obyvatelia vnútrobloku si uvedomujú, že zeleň a nová výsadba sú pre kvalitu ich života neporovnateľne významnejšie, ako keď by tu boli len plochy určené na parkovanie. Takéto zmeny v území sú pre obyvateľov mesta viditeľné a tiež citeľné na vlastnej koži. Predovšetkým počas extrémnych horúčav a sucha poskytuje tento priestor obyvateľom viacero benefitov – príjemnejšiu mikroklímu, estetickejšie prostredie pre oddych a voľný čas, ochladenie priestoru namiesto tepelných ostrov na asfaltových plochách, ktoré zaberali autá, čistejšie ovzdušie, aj o podporu dôležitej biodiverzity. 

Aký signál vysiela projekt na Štúrovej? Môže z „bottom-up“ prístupu spraviť samozrejmosť?

TH: Vysiela signál, že komunity dokážu dosiahnuť pre svoje prostredie veľa a ak sa spoja so svojím mestom, tak ešte viac. Tento projekt  nám v praxi ukazuje, že efektívna a korektná vzájomná spolupráca mesta s obyvateľmi síce vyžaduje viac času a energie na oboch stranách, avšak dobre manažovaný postup tejto spolupráce môže viesť ku skvalitneniu života. Všetci chceme žiť v bezpečných a komfortných mestách, preto záujem, komunikácia a spolupráca sú kľúčové faktory.

Táto rubrika vznikla v spolupráci s Úniou miest Slovenska ako súčasť jej pilotného komunikačného projektu – Komunikácia riešení klimatickej krízy v meste ľudskou rečou.

Partneri