Slnko v službách mesta: Veľký Krtíš znižuje emisie aj náklady na energie 

Slovo má: Prednosta mestského úradu vo Veľkom Krtíši, Marián Balko, jeden z lídrov v oblasti zavádzania fotovoltických systémov v samospráve. 

Ako mesto vníma priamy vplyv klimatickej zmeny vo svojom území? Ktoré jej dôsledky najviac pociťujete, aktívne riešite alebo sa na ne pripravujete?

Veľký Krtíš sa nachádza v jednom z klimaticky najexponovanejších území na Slovensku. Prívalové zrážky v jarnom období a dlhé obdobia sucha s tropickými teplotami v lete. V tomto období často vznikajú obyvateľom aj škody na majetku. Výrazne pociťujeme dopady klimatickej krízy, k najnegatívnejším patrí skleníkový efekt a prehrievanie mestského prostredia. Preto mám potrebu aktívne sa spolupodieľať na znižovaní jeho vytvárania. Tieto faktory spolu s rizikom rastu cien energií ma utvrdili v správnosti budovania vlastných zdrojov energie. 

Mesto v súčasnosti prevádzkuje tri fotovoltické elektrárne s inštalovaným výkonom 3×50 kW. Týmto spôsobom znižujeme uhlíkovú stopu a problematiku aktívne komunikujem s verejnosťou. V podiele vyrobenej elektrickej energie s takmer 30 % z vlastnej produkcie patríme k lídrom spomedzi miest na Slovensku. 

Ako komunikujete tému klimatickej zmeny a súvisiacej krízy smerom k obyvateľom mesta – prostredníctvom vzdelávacích aktivít, konkrétnych projektov v území, alebo kombináciou oboch prístupov? 

Veľmi nápomocná pri komunikácii klimatickej zmeny bola pre mňa spolupráca s Úniou miest Slovenska a ich pracovné stretnutia v rámci pilotného projektu zameraného na komunikáciu riešení klimatickej krízy v mestách. Podpora z ich strany v tejto oblasti smerom k členským mestám je dlhodobá a získané skúsenosti využívam pri komunikácii tém. 

Mojimi komunikačnými kanálmi sú sociálne siete a lokálne periodiká. Zúčastňujem sa odborných diskusií, predstavujem riešenia aj iným samosprávam, ktoré zvažujú angažovanejší prístup v tejto problematike. 

Za mimoriadne účinný nástroj považujem zapájanie detí a mládeže. Ich prirodzená angažovanosť nás viedla k zorganizovaniu vlastnej environmentálnej súťaže, ktorej výsledky žiaci sami prezentovali na pôde kultúrneho domu a týmto spôsobom do problematiky prirodzene vtiahli aj svojich rovesníkov. Súčasťou podujatia bolo aj predstavenie konkrétnych projektov z oblasti životného prostredia širšej verejnosti. Celý formát podčiarkol angažovaný prístup – aj tým, že som sa ujal moderovania osobne.

Aké výzvy a riziká prináša komunikácia riešení súvisiacich s klimatickou zmenou a klimatickou krízou v meste a čo vás motivuje tieto prekážky prekonávať? 

Ľudia zvyčajne negatívne reagujú na príkazy a zákazy, preto tento prístup nie je vhodný ani pri opatreniach zameraných na zmierňovanie dopadov klimatickej zmeny. Oveľa lepšie funguje, keď im ukážeme, aké výhody môžu takéto riešenia priniesť – napríklad v podobe úspor. Podarilo sa mi do tejto témy zapojiť aj podnikateľov a širšiu verejnosť. Kapacity fotovoltických elektrární budovaných mimo mestských organizácií sa rovnako zvyšujú. V komunikácii je dôležité rozumieť téme – ľudia uveria len tomu, kto má za sebou konkrétne výsledky. A práve tie sú pre mňa najväčšou motiváciou pokračovať ďalej. 

Orientácia v téme je pri komunikácii klimatickej zmeny kľúčová. Aktér musí byť uveriteľný a musia byť za ním hmatateľné výsledky. Výsledky v tejto oblasti ma povzbudzujú k ďalším projektom. Čoskoro vybudujeme v spolupráci so základnou školou v našej zriaďovacej pôsobnosti v poradí už štvrtú fotovoltickú elektráreň s výkonom 25 kW. Zdroje sa nám podarilo získať z nadácie Pontis. Doteraz prevádzkované OZE boli vybudované výlučne z NFP, ktoré boli mestu poskytnuté.

Ako zapadá budovanie mestských fotovoltických elektrární do širšej stratégie adaptácie na klimatickú zmenu?

Snažíme sa získavať energiu čistým a ekologickým spôsobom. Intenzívny slnečný svit zvyšuje produkciu fotovoltických systémov, preto je toto opatrenie aj efektívne. Do budúcna chceme prebytočnú elektrickú energiu z produkcie elektrární využiť na nabíjanie mestských elektromobilov. Takto by sme prispeli k znižovaniu produkcie CO2 a aj ušetrili značné náklady na prevádzku vozidiel.

Čo by ste odkázali iným mestám, ktoré váhajú s podobnou investíciou? Kedy je ten správny moment začať?

V blízkom období sa pripravuje úprava legislatívy v oblasti energetiky tak, aby bolo možné efektívne využívať elektrickú energiu nielen v odbernom mieste, kde je elektráreň vybudovaná, ale aj tam, kde výrobné kapacity chýbajú. Z môjho pohľadu nastal ten správny moment na budovanie fotovoltických systémov práve teraz. Systémy sú ideálne na budovách s dennou prevádzkou, práve také majú mestá vo svojej správe.

Plánujete v budúcnosti zverejňovať environmentálnu stopu jednotlivých projektov a ukazovať občanom, ako konkrétne rozhodnutia znižujú emisie CO2?

*Klimasken je hodnotiaci nástroj, ktorý ukazuje, ako mestá, mestské časti či budovy prispievajú ku klimatickej zmene a ako sa na ňu pripravujú. Výsledkom je klimatický štítok, ktorý uľahčuje porovnávanie, plánovanie aj rozhodovanie v oblasti udržateľnej energetiky a adaptácie na zmenu klímy. 

Prvým krokom k riešeniu klimatických politík v našom meste bolo zapojenie sa do pilotného projektu Únie miest Slovenska, zameraného na využitie nástroja *Klimasken.

V spolupráci s ich expertným tímom sme vypracovali podklad, ktorý ukázal silné stránky mesta aj oblasti, kde je potrebné pracovať intenzívnejšie. Výsledky *Klimaskenu som zdieľal s verejnosťou.

Budovy vo vlastníctve mesta sú už teraz z hľadiska pasívneho šetrenia energií v primeranom štandarde. Keď sa nám podarí pokryť 30 % elektriny pre mestské budovy z fotovoltiky, bude to nielen energeticky rozumný krok, ale aj prejav zodpovednosti voči budúcim generáciám a našim deťom. 

Táto rubrika vznikla v spolupráci s Úniou miest Slovenska ako súčasť jej pilotného komunikačného projektu – Komunikácia riešení klimatickej krízy v meste ľudskou rečou.

Partneri