Trnava: Aj v rovinatom meste bez rieky sa dá byť lídrom v oblasti klimatickej adaptácie 

Slovo majú: 

Nikoleta Bednáriková pôsobí vo verejnej správe ako špecialistka na komunikáciu a marketing mesta Trnava. Zameriava sa na udržateľnú mestskú mobilitu, budovanie verejnej podpory pre zmeny a pozitívny naratív okolo cyklistiky a verejného priestoru. 

Martina Beňáková je referentkou odboru komunikácie a vzťahov s verejnosťou na Mestskom úrade v Trnave. Zabezpečuje zrozumiteľnú komunikáciu mesta a venuje sa prepájaniu environmentálnych a klimatických tém s každodenným životom v meste.

Ako mesto vníma priamy vplyv klimatickej zmeny vo svojom území? Ktoré jej dôsledky najviac pociťujete, aktívne riešite alebo sa na ne pripravujete?

Trnava ako nížinné mesto bez prirodzeného vodného toku patrí k tým, ktoré sa vplyvom klimatickej zmeny otepľujú najrýchlejšie. Hustá urbanizácia, spevnené plochy a málo verejnej zelene spôsobujú prehrievanie na sídliskách ako Družba, Prednádražie či Linčianska. Horúce letá negatívne vplývajú na zdravie a pohodu obyvateľov. 

Trnava reaguje prakticky a systematicky. Príkladom je Agátka – umelo vytvorený vodný prvok v strede sídliska, ktorý citeľne ochladzuje svoje okolie. V meste pribúdajú fontány, hmlové trysky a revitalizované vnútrobloky so zadržiavaním dažďovej vody. Každý dostupný priestor mesto využíva na výsadbu stromov – pri školách, parkoviskách či cestách. Počas extrémnych horúčav sa mladá výsadba intenzívne zavlažuje cisternami aj špeciálnymi vakmi na šetrné uvoľňovanie vody. Denne sa použije vyše 40 000 litrov vody z vlastnej studne. Bojujeme s prehrievaním tam, kde ho cítime najviac.

Ako komunikujete tému klimatickej zmeny a súvisiacej krízy smerom k obyvateľom mesta – prostredníctvom vzdelávacích aktivít, konkrétnych projektov v území, alebo kombináciou oboch? 

Klimatická zmena nie je len environmentálna, ale aj komunikačná výzva. Čísla a analýzy ľudí nepresvedčia, ak sa ich to osobne nedotýka. Preto je naším hlavným nástrojom storytelling – skutočné príbehy ľudí, ktorí menia svoje prostredie k lepšiemu. Jedným z pilierov je projekt Strom do domu. Nejde len o výsadbu stromov, ale o to, kto ho vysadil, kde rastie, ako sa mu darí. Tieto príbehy nahrávame, sledujeme vývoj stromov a spoznávame ich „adoptívnych rodičov“. Vďaka osobnému rozmeru sa klimatická téma stáva niečím, s čím sa vie stotožniť aj ten, kto o ňu nezaujímal. Príbeh má silu, ktorú čísla nemajú. Hľadáme spoločné menovatele: každý chce čistý vzduch, zdravé prostredie pre deti, tieň a priestory použiteľné aj v horúčavách. 

Pozitívne skúsenosti a osobné príklady sú kľúčom k zmene postojov, preto sa im cielene venujeme. Vo verejných diskusiách spájame odborníkov s verejnosťou – prvé občianske zhromaždenie na Slovensku otvorilo tému klimatickej adaptácie zrozumiteľným jazykom. Diskusie majú komunitný charakter a priestor pre emócie aj nápady. Hravé formy zapojenia, ako súťaž o najkrajšiu predzáhradku, prirodzene vedú ľudí k starostlivosti o zeleň, na čo zas nadväzujú komunitné záhradky, ktoré podporujú ďalšie zelené riešenia.

Aké výzvy a riziká prináša komunikácia riešení súvisiacich s klimatickou zmenou a klimatickou krízou v meste a čo vás motivuje tieto prekážky prekonávať? 

Najväčšou výzvou je meniť vnímanie ľudí. Mnohí si stále myslia, že klimatická zmena sa týka len veľkých miest alebo vzdialenej budúcnosti. Preto ukazujeme drobné zmeny v našich uliciach, ktoré dokazujú opak. Rizikom je aj únava z negatívnych správ – preto radšej hovoríme o lepšom meste: chladnejšie v lete, bezpečnejšie v zime, deti trávia viac času vonku a ľudia nie sú len užívatelia služieb, ale spolutvorcovia. 

Naša motivácia prichádza aj zvonka. V roku 2024 Trnavu ako jediné slovenské mesto zaradili medzi URBACT Good Practices – za prístup k verejnému priestoru, komunikáciu s obyvateľmi a konkrétne ekologické riešenia. Utvrdilo nás to v tom, že to, čo robíme, má zmysel a že aj v meste bez rieky, s rovinatým terénom sa dá byť lídrom v oblasti klimatickej adaptácie.

Ako mesto komunikovalo spomínaný projekt Agátka tak, aby vtiahol do spoločného procesu obyvateľov? A ktoré ďalšie komunity ste zapojili?

Mesto sa rozhodlo revitalizáciu priestoru Agátka poňať ako otvorený participatívny proces, ktorého cieľom bolo zapojiť obyvateľov nielen ako pozorovateľov, ale ako aktívnych spolutvorcov. Kľúčovým prvkom komunikácie bolo viacnásobné získavanie spätnej väzby od verejnosti cez dotazníkové prieskumy a verejné stretnutia už v úvodnej fáze návrhu. Dotazníky v papierovej aj online forme sme zbierali na zberných miestach priamo v lokalite. Obyvatelia mali tiež možnosť prísť osobne vyjadriť svoje podnety na verejné stretnutie v priestoroch základnej školy. Cielene sme oslovili aj miestnu školskú komunitu samostatným prieskumom medzi učiteľmi a rodičmi, ktorý sa sústredil na potreby školského dvora a jeho potenciál pre deti aj mimo vyučovania. Projekt vďaka tejto otvorenej komunikácii a zapojeniu rôznorodých komunít získal verejnú dôveru, realistické požiadavky a podnety, ktoré reflektovali každodenný život v danom priestore. 

Na komunitu je v rámci projektu Agátka prenesená aj určitá forma zodpovednosti.  Ako vnímate zapájanie sa komunity do tohto procesu? 

Údržba celého vnútrobloku, vrátane jazierka, potoka, zelene, mobiliáru a všetkých verejných plôch je plne v réžii mesta. Komunita má na starosti výlučne komunitnú záhradku – samostatne vymedzený a prispôsobený priestor pre aktivity obyvateľov. Práve táto záhradka však krásne ukazuje, čo dokáže motivovaná komunita. Ľudia sa tu stretávajú, pestujú si vlastné ovocie, zeleninu či bylinky, trávia čas vonku a vytvárajú si vzťah k priestoru aj k sebe navzájom. Odkedy záhradka vznikla, výrazne stúpol záujem o okolie, zlepšili sa susedské vzťahy a narástol aj rešpekt k spoločnému majetku.

To potvrdzuje, že ak majú ľudia možnosť aktívne sa zapojiť a vidia, že ich snaha má zmysel, prirodzene im začína záležať aj na väčších témach, ako je kvalita verejného priestoru, zelené riešenia či zlepšovanie mikroklímy v ich vlastnej štvrti. Nie každý sa musí starať o celé sídlisko, ale aj malý spoločný záhon môže byť začiatkom zmeny postoja od „niekto by mal“ k „ja môžem“. A práve takýto prístup chceme ako mesto podporovať.

Ovplyvnila revitalizácia mikroklímu dvora? Pre aké lokality by ste to odporučili iným mestám? 

Revitalizácia Agátky mala výrazne pozitívny vplyv na mikroklímu sídliskového dvora. Dosadená vyrastená zeleň, lúčne porasty, trvalkové záhony a dažďové záhrady zlepšili kvalitu ovzdušia, vlhkosť aj prúdenie vzduchu. Kľúčovým prvkom sa stalo jazierko s potokom a cirkuláciou vody, ktoré prispieva k prirodzenému ochladzovaniu priestoru a znižovaniu efektu tepelného ostrova.

Z kedysi zanedbaného priestoru sa stalo miesto oddychu. Práve takýto typ zásahu odporúčame pre sídliskové vnútrobloky – tam, kde chýba zeleň a voda, a kde je možné kombináciou prírodných prvkov vytvoriť klimaticky odolné a prívetivé prostredie pre ľudí. Ideálne sú najmä tie vnútrobloky, ktoré sú dnes spevnené asfaltom, majú starý mobiliár a slabé krajinárske riešenie – práve tam je možné priniesť komplexné ekologické a estetické vylepšenie, ktoré obyvateľov spojí.

 Agátka je dôkazom toho, že aj bežný dvor medzi panelákmi môže fungovať ako nástroj klimatickej adaptácie – stačí kombinovať odborné riešenia s citlivým dizajnom a záujmom o komunitu. A práve to je prístup, ktorý chceme ako mesto ďalej rozvíjať a odporúčať aj iným samosprávam.

Táto rubrika vznikla v spolupráci s Úniou miest Slovenska ako súčasť jej pilotného komunikačného projektu – Komunikácia riešení klimatickej krízy v meste ľudskou rečou.

Partneri