A už som komunitná líderka?

Linda Barborková

 Linda Barborková vyštudovala masmediálnu a marketingovú komunikáciu, zastáva aj funkciu komunitnej manažérky, produkčnej a v prípade potreby je aj fotografka.  

Mám celkom rada to, ako sa začal môj príbeh s CTZN Akadémiou, preto ho na úvod poviem. Keďže pracujem v Bystrinách, ktoré prepájajú komunitné iniciatívy naprieč Slovenskom, občas ma ľudia prosia, aby som nejaké informácie a ponuky posunula ďalej do siete. Jednou z takých bola aj Akadémia. Nevenovala som jej žiadnu výnimočnú pozornosť. Len takú, ako všetkým ponukám, ktoré som bežne zdieľala ďalej. V nejakom momente som si však o tom začala čítať viac a nadobudla som pocit, že by sa mi to aj mohlo páčiť. Lenže ja nie som komunitná líderka. Žijem v komunitách, ale nestojím na čele žiadnej z nich. Tak to asi nebude pre mňa. Alebo hej? Len tak zo zvedavosti, či tam patrím, som vyplnila prihlášku a prekvapivo ma vybrali. 

S trochou sociálnej úzkosti, že budem musieť spoznávať nových ľudí, som prišla na prvý model do Trenčína. Komunity, komunitní lídri, participácia, angažovanosť, organizovanie a všetky ďalšie slová zrazu dostali úplne iný význam. Trenčín mi je odjakživa z rôznych dôvodov blízky a zrazu môžem celkom zblízka sledovať, ako funguje. Čo funguje, čo nefunguje, čo by mohlo lepšie a z čoho si brať príklad. Po všetkom tom čase sa neviem rozhodnúť, či bolo pre mňa inšpiratívnejšie vidieť ako pokorne Richard Rybníček pomenoval, prečo už nebude kandidovať alebo to, ako odvážne a odhodlane pracuje Inštitút participácie. Z Trenčína si odnášam aj to, že komunita prežíva štyri fázy, a že aj absolútne v poriadku byť v ktorejkoľvek z nich. V nedeľu každý z nás prezentoval projekt, s ktorým do Akadémie prišiel. Za tri minúty. Nebol čas povedať niečo nepodstatné. Sociálna úzkosť zo spoznávania nových ľudí pominula, pretože v tomto projekte je so mnou n-1 (to som ja) skvelých a inšpiratívnych ľudí.

Banská Bystrica vo mne rezonuje vďaka slovám naratívna nedôvera, sociálna kohézia a asertívna komunikácia. Dôvera zvyšuje HDP. Možno nič ďalšie nepotrebujeme vedieť, aby sme sa tu mohli mať lepšie. Teda možno ešte to, ako tú dôveru dosiahnuť. Po Banskej Bystrici sa už s ľuďmi nehádam, ale vysvetľujem. Donekonečna. Vedome. Odnášam si pocit, že za komunintú líderku ma nemusia vymenovať. Stanem sa ňou, ak ku všetkým pristúpim s rešpektom, dám každému rovnaký priestor a budem všetkých motivovať aby prebrali na seba kúsok spoločnej zodpovednosti. Možno viem byť komunitná líderka.

Brno rezonuje vďaka tomu, že kultúra si vie nájsť svoje miesto všade. Aj v starej väznici a mučiarni. V časti, ktorá je považovaná za geto. Ale akosi to celé spolu funguje a ja si beriem inšpiráciu, lebo kultúra mi je blízka a už viem, že všetko okolo nej nemusí byť sterilné. Předklášteří je zas krásna ukážka toho, ako rôzne veci dokážu fungovať pod jednou strechou. S rešpektom k sebe navzájom. 

Ak by som si mala z celej Akadémie vybrať len jeden moment alebo jedného rečníka, nevedela by som. Dáva mi to zmysel ako celok a každá jedna časť rozvinula niečo vo mne. Niektorá menej, niektorá viac – ale dohromady presne tak, že dnes už viem, že som a chcem byť komunitná líderka.

Som Linda a som z Fabriky. A z veľa iných krásnych projektov. Ale najmä z Fabriky.

Moja domovská komunita je Fabrika umenia. Občianske združenie, ktoré v Partizánskom rozvíja umenie, kultúru a komunitu už od roku 2015. Desať rokov cez multižánrový mestský festival Moc umenia a rôzne menšie podujatia. Posledné dva roky cez rôzne aktivity vo Fabrike 61, bývalej baťovskej fabrickej budove. 

S nadhľadom a pre krátkosť rozprávania rada hovorím, že je to budova, ktorú sme si s kamarátmi kúpili. V skutočnosti je to omnoho zložitejšie. Radi však o tom rozprávame osobne a ideálne priamo v samotnom priestore, aby si ľudia dokázali predstaviť, aký veľký projekt to je, v každom zmysle slova. Veríme, že aj náš región si zaslúži kultúrno-komunitné centrum a že aj na Slovensku dokážeme baťovskú architektúru citlivo zachovávať. 

Náš claim, ktorý mimochodom vznikol pri písaní mojej diplomovej práce, je “Priestor, kde sme spolu.” A to presne chceme, aby ňou Fabrika bola. Aby slúžila ľuďom, projektom, komunitám a každému, kto chce nájsť bezpečné miesto. Aby sme ju napĺňali vecami, ktoré aktuálne postrádame a aby v nej každý našiel to, čo hľadá. 

Za tie roky neviem úplne pomenovať svoju rolu v tomto projekte, ale jednoznačne viem, že tu je doma a všetko, čo sa učím, chcem priniesť práve sem. Okrem toho tam chcem priviesť všetkých ľudí, pretože projekt ako je Fabrika, by ste v Partizánskom určite nečakali.

Partneri