Ako na zmenu klímy pripraviť územný plán? Bratislava pracuje na novom regulatíve zelene

Jana Bozáňová

Fenomén klimatickej zmeny bol dlhé roky svedkom vášnivých vedeckých, ako aj politických diskusií. Ak niekto napriek vedeckému konsenzu ešte stále neveril, že ľudia majú vplyv na globálnu klímu, musel precitnúť počas pandémie. Spomalenie ekonomiky v roku 2020 malo za následok zníženie emisií v porovnaní s rokom 2019 o 7 %.¹ Toto zistenie jasne ukazuje priamy vplyv ľudskej činnosti na globálnu klímu. Očakávanie je, že keď sa ekonomické aktivity úplne obnovia, tak sa emisie uhlíka vrátia na normálnu úroveň, alebo ešte porastú.²

Pandémia nám jasne ukázala, akou mierou sa na zmene klímy podieľame. Našou činnosťou, rozhodnutiami a životným štýlom sme ako ľudstvo dobrovoľne nastúpili do pomyselného vlaku, a je len na nás a našich ďalších aktivitách, ako sa nám v ňom bude ďalej cestovať.

Globálny trend zmeny klímy cítime už aj na Slovensku. Od 50. rokov minulého storočia vedci evidujú zmeny v teplotách a stave vody, pričom za posledné tri desaťročia stúpla priemerná teplota o 0,5 °C a počet tropických dní sa zdvojnásobil. Podľa scenárov SHMÚ priemerná teplota do konca 21. storočia stúpne o 2 °C – 4 °C. Ďalším problémom sú dlhé obdobia sucha s občasnými intenzívnymi zrážkami, čo predstavuje veľké riziko pre mestá, kde je väčšina povrchov nepriepustná.³ Systém kanalizácie v klimaticky neodolných mestách totiž nie je pripravený na mimoriadne zrážky, takže prehrievanie môžu vystriedať prívalové dažde. 

Aj samotní obyvatelia považujú túto hrozbu za veľmi aktuálnu. Prieskum eurobarometer Európskej únie z roku 2021 zistil, že približne 93 % jej občanov považuje zmenu klímy za vážny problém.⁴

[1] NASA, “Scientific consensus: Earth’s climate is warming,” accessed July 29, 2021.

[2] Pep Canadell et al.: “Global emissions are down by an unprecedented 7% – but don’t start celebrating just yet,” Conversation, December 11, 2020.

[3] Eva Streberova, Martina Ticha: Adaptation of Bratislava city to Climate Change. Dostupné na: oppla.eu

[4] European Commission, “Citizen support for climate action,” accessed July 29, 2021.

Čo na klimatickú zmenu hovorí Územný plán hlavného mesta Bratislavy?

Bratislave dlhodobo chýbala vízia riešenia klimatickej zmeny. Významným medzníkom tejto oblasti je schválenie vyše 700-stranového strategického dokumentu Bratislava 2030 zastupiteľstvom v júni 2022. Tento rozsiahly dokument prináša okrem iného kľúčové adaptačno-mitigačné riešenia na zmenu klímy, vďaka ktorej sa znížia emisie o 55 % vo viacerých sektoroch. Hlavné mesto Bratislava má v tomto smere jasnú stratégiu klimaticky odolného mesta a jednou z ďalších výziev, na ktorej sa už v súčasnosti intenzívne pracuje, je jej pretavenie do nového územného plánu mesta Bratislavy. Pre zeleno-modrú infraštruktúru Bratislavy bolo významným posunom prijatie zmien a doplnkov č. 7 ZaD07, platných od januára 2022, ktoré veľmi konkrétne prinášajú adaptáciu mesta na zmenu klímy vo forme adaptačných zásad a opatrení. 

Posun spočíva najmä v nastavení kvality mestskej zelene. Vzhľadom na jedinečné postavenie Bratislavy pri Malých Karpatoch a Dunaji, je kľúčové zasieťovanie prírodných, poloprírodných a ostatných prvkov do takzvanej zeleno-modrej infraštruktúry. Takýmto spôsobom sa vytvorí priestorová ekologická konektivita mesta a dôjde k posilneniu kľúčových ekosystémových služieb v podobe ochladzovania mikroklímy, podpory vodného cyklu. Ekologické sieťovanie má pozitívny dopad aj na mestskú biodiverzitu.

V širšom ponímaní zvýšenie biodiverzity a zakomponovanie ekologických prvkov v urbánnom priestore zvyšuje kvalitu životného prostredia, čo má priaznivý vplyv na zdravie obyvateľov a pozitívne ovplyvňuje ich životný štýl. Okrem iného, rozmanitejšia vegetácia výrazne zvyšuje pocit pohody, podporuje viac voľne žijúcich živočíchov, ktoré opeľujú rastliny a redukujú škodcov. Z dlhodobého pohľadu sú prírode blízke riešenia zakomponované do miest aj ekonomicky výhodnejšie a udržateľnejšie. Napríklad v podobe nižších manažmentových nákladov, nízkej až nulovej spotreby vody na zavlažovanie či šetrenia energie na klimatizáciu. Navyše, pridaním ekologicky funkčných opatrení do mestských častí, napríklad v podobe prírode blízkych vodných prvkov, sa dané miesto stáva atraktívnejším pre pobyt, bývanie, otváranie prevádzok a rozvoj turizmu.

Ekoindex zadefinuje nový štandard zeleno-modrej infraštruktúry

Jedným z nových nástrojov, na ktorom sa už v súčasnosti pracuje, je vytvorenie Ekoindexu (Ekoi). Súčasne platný Koeficient zelene (KZ) v sebe zahŕňa množstvo problémov, ktoré Ekoi vyrieši a zadefinuje vhodnejšie a jasnejšie. Jedným z hlavných problémov je, že KZ nezohľadňuje kvalitu zelene. Rastlinný pokryv môže byť akýkoľvek, stačí splniť len veľkosť vegetačných plôch na základe prislúchajúcej hodnoty KZ. Rovnako tak KZ nezohľadňuje mieru infiltrácie a retencie zrážkovej vody a jej udržateľné hospodárenie v urbánnom priestore. Posledným a stále rovnako dôležitým problémom je, že súčasná metrika ignoruje potrebu vegetačných striech a vertikálnych vegetačných elementov a ich urbánno-ekologickú funkciu, najmä v husto zastavaných častiach hlavného mesta. Podstatou Ekoi bude zadefinovanie jednotlivých vegetačných plôch v zmysle ich kvality, respektíve aké služby a koľko ekosystémových služieb prinášajú do mestského priestoru. Takýto prístup hodnotenia a klasifikácia zelene sa nevenujú iba jej kvantite. Pridávajú aj kvalitatívny význam s cieľom zvýšenia adaptačno-mitigačnej kapacity mesta, ďalej zlepšenie zachytávania zrážkových vôd a podporu biodiverzity.

Zavedením novej metriky v podobe Ekoi, respektíve výmenou súčasne platného KZ, bude mať mesto v rukách silnú reguláciu toho, akú kvalitu verejných priestorov prinesie aj samotné mesto a nové developerské projekty. V konečnom dôsledku Ekoi bude pomocným nástrojom pre developerov s jasnými požiadavkami mesta v zmysle adaptačno-mitigačných opatrení na zmenu klímy.

V kontexte rozvoja hlavného mesta bude Ekoi kvantifikovateľným základom pre systematický a efektívny návrh kvalitnej, a teda funkčnej zeleno-modrej infraštruktúry mesta. V zmysle toho je potrebné Ekoi využiť aj vo väčšej mierke mesta, akými sú mestské časti Bratislavy. Poznaním aktuálnej zeleno-modrej infraštruktúry naprieč mestom a jej preverením nám Ekoi dáva jasné dáta o tom, v čom je potreba posilniť jednotlivé mestské časti. Ekoi jednoznačne musí nastaviť nový štandard pre ďalšie formovanie mestského priestoru v Bratislave, najmä nové developerské projekty. Je nutné, aby táto metrika podporovala práve prírode blízke opatrenia, pre ktoré sú charakteristické prínosy vo forme takzvaných ekosystémových služieb, akými sú vhodná mikroklíma, ochladzovanie mesta, infiltrácia zrážok pôdou či podpora biodiverzity.

Partneri

Mediálni partneri