Jakub Goda: v diskusiách na sociálnych sieťach zabúdame na stred
Čo by mali robiť komunitní lídri aby podporovali budovanie zdravých komunít aj online?
Stalo sa vám už, že ste sa chceli zapojiť do komentárovej sekcie, no bola plná hejtu? Sociálne siete sa nás dotýkajú, no nie vždy odrážajú realitu. Svet totiž nie je taký jednoduchý a väčšina ľudí nemá na všetko vyhradený názor. Ako sa teda zapojiť a kedy diskusiu moderovať? Rozprávali sme sa s Jakubom Godom, odborníkom na komunikáciu a sociálne siete.
Ester Viktória Bukovinská
Vyštudovala verejnú politiku a ako úradníčka pôsobí na bratislavskom magistráte, kde denne pracuje pre svoje milované mesto.
Jakub Goda
Jakub Goda je odborník na strategickú komunikáciu a komentátor. Dlhodobo sa venuje vplyvu sociálnych sietí na politiku. Počas pôsobenia prezidentky Zuzana Čaputová bol súčasťou jej tímu, kde pracoval na komunikačných stratégiách. Skúsenosti má aj z ministerstva zdravotníctva a z oblasti marketingu, reklamy a politických kampaní.
V rozhovore sa dočítate:
- Kedy by sme mali reagovať na klamstvá a útoky
- Ako komunikovať pravdu aby zaujala
- Pravidlá moderovania diskusie
- Čo zvyšuje dosahy na sociálnych sieťach?
Jakub vy ste prednášali na CTZN Akadémii, ktorá sa sústreďuje na komunitných lídrov a líderky. Dá sa taký ten “komunitný odkaz” preniesť aj do online sveta plného trendov?
Myslím si, že áno – aktuálne sme všetci zaplavení obsahom vytvoreným umelou inteligenciou, lacnými grafikami a dokonale vyzerajúcimi fotkami. Mám pocit, že v takomto obsahu je zrazu jednoduchá selfie fotka z roztraseného telefónu tou príjemnou zmenou.
Ľudia, ktorí budujú komunity v offline by sa o to mali snažiť aj v onlinovej verzii. Aj cez sociálne siete vieme zdieľať s okolím zaujímavé podnety a šíriť výzvy, do ktorých sa môžu komunity zapojiť. Každý, kto je aktívny v online priestore, má svoju misiu a naozaj všetci nemusíme hovoriť k širokej verejnosti – aj podcasty či médiá často združujú predplatiteľov v užších skupinách.
Je teda dôležité tvoriť obsah pre svoju cieľovú skupinu?
Samozrejme, a aj v prípade komunitných lídrov je dôležité ponúkať obsah s hodnotou – či už je to nejaký vtip, návod, rada – aj z pohľadu algoritmu je prínosné, keď si to užívatelia navzájom posielajú. Napríklad predstavitelia Instagramu otvorene komunikujú, že preposlanie do správy priateľom je jeden z najsilnejších signálov, ktorý rozhoduje o tom, koľkým ďalším ľuďom sa zobrazí video. Prezdieľanie a preposielanie dáva sociálnym sieťam signál, že je to niečo, čo si zaslúžia vidieť aj iní ľudia.
Takže aj keď chceme podporiť online komunity, ktorých sme súčasťou, je dobré preposielať ich príspevky, aby sme zvýšili ich dosah?
Áno, vieme ich touto formou podporiť. Mali by na to však myslieť aj tvorcovia pri príprave obsahu – nemusí to byť nič prepracované, často sa dobre medzi-sebou preposielajú napríklad tipy na zaujímavé miesta.
Aj vy sám ste aktívny na sociálnych sieťach. Podľa čoho sa rozhodujete k čomu sa vyjadriť?
Je to skôr pocitové, ale mám istú sadu tém, ktoré ma autenticky zaujímajú a som v nich nejakým spôsobom aktívny. Keď mám pocit, že idem povedať niečo, čo ešte neodznelo, alebo viem posunúť tému širšej verejnosti tak, aby to bolo ľahko zrozumiteľné a konzumovateľné, tak sa väčšinou rozhodnem vyjadriť sa.
Komunitní lídri zvažujú či sa vyjadriť, najmä v situáciách, keď na nich z inej strany príde hejt. Čo by ste im poradili?
Otázka či reagovať alebo nereagovať napríklad na nejaký útok je základná komunikačná dilema. Nie je na to univerzálna odpoveď, každý prípad je iný. Je dôležité sledovať online priestor a vyhodnocovať, aký má klamstvo alebo útok, ktorému čelíme, dosah. To je taký kvantitatívny prístup a potom je tu ešte kvalitatívny – vyhodnotiť, či je to niečo, čo naozaj môže zmiasť ľudí, ktorí možno nie sú vaši fanúšikovia, ale nie sú ani hejteri. Je to chytľavé? Posielajú vám to vaši známi? Poradil by som, aby si každý urobil takú drobnú analýzu dopadu a podľa toho sa rozhodol.
| Aký je rozdiel medzi misinformáciou a dezinformáciou? |
|---|
| Niekedy sa tieto slová zamieňajú, no kľúčové je identifikovať, či je jasný účel. Dezinformácia je cielený útok, plánovaná manipulácia – príkladom sú ruské dezinformačné kampane. Misonformácia na sociálnych sieťach môže byť, naopak, šírená nevedome, alebo z presvedčenia – napríklad že Zem je plochá. Z medzinárodnej štúdie SIMODS: “Structural Indicators to Monitor Online Disinformation Scientifically”, ktorá skúmala podiel dezinformácií v Európe na jednotlivých sociálnych sieťach, vyplynulo, že suveréne najviac ich nájdeme na TikToku – až 25%, pričom druhý, Facebook, mal 15%. |
A čo v prípade, keď ide o opakujúce sa útoky od rovnakých ľudí?
Stále platí, že si musíme vyhodnotiť dopad. Niekedy máme pocit, že musíme reagovať na všetkých, ale z výskumov vieme, že iba malá časť ľudí na sociálnych sieťach aktívne komentuje. Slovenské dáta hovoria iba o desiatich percentách používateľov. Dôležitejšia je teda tá skupina, ktorá nekomentuje, no príspevky si číta. Nemali by sme chcieť presvedčiť svojich hejterov, ale tých ostatných, nerozhodnutých.
Algoritmus umelého vytvárania konfliktov
- Monitorovanie a analýza médií, sociálnych sietí a výsledkov sociologických výskumov s cieľom identifikovať „bolestivé miesta“ a centrá zvýšeného spoločenského a politického napätia.
- Vytvorenie „scenára“ konfliktnej situácie, naratívnych línií a stratégie na jeho „vnucovanie“ a ďalšie „podnecovanie“ dostupnými prostriedkami, ako aj na neutralizáciu protistrany/protipropagandy.
- Príprava obsahu – videí, príspevkov, komentárov, „rozšírenej reality“, analytických materiálov a pod.
- Distribúcia materiálov vyvolávajúcich konflikt prostredníctvom vopred určených kanálov – cielene alebo masovo.
- Ďalšie „priživovanie“ konfliktu a vnášanie dodatočných materiálov.
- Reagovanie na protistranu / protipropagandu.
- Analýza výsledkov vývoja konfliktu s cieľom ich ďalšieho využitia.
Uniknuté slajdy z ruských prezentácií, ktoré ukazujú, ako pripravujú a vedú dezinformačné kampane, boli publikované v štúdii švédskych štátnych analytikov. Zdroj: Za hranicami operácie Doppelgänger: Posúdenie kapacít agentúry Social Design Agency
Ako teda zaujať “nerozhodnutých”?
Silným protipríbehom. Základom kontrareakcie by nemalo byť iba popretie klamstva, s ktorým vás niekto iný obvinil. Nestačí povedať “nie, toto nie je pravda”.potrebujete dobrý príbeh, ktorý je pravdivý a súčasne atraktívnejší. Často sa stáva, že protistrana vymyslí veľmi jednoduchý príbeh, no pravda je omnoho komplikovanejšia a je náročné ponúknuť dobrý príbeh.
Napadá ti aj nejaký príklad silného protipríbehu?
Kedysi sa na portáli Zem a vek šírilo, že utečenci v Nitre podpálili ubytovňu, v ktorej žili. Keď na to polícia reagovala, tak to nielen poprela, ale ponúkla aj príbeh – v skutočnosti človek bez domova odhodil špak, ktorý vzbĺkol do požiaru. V tom je sila protipríbehu – ak by povedali len, že sa to takto nestalo, bola by menšia šanca, že by sa to človeku uložilo v hlave.
V poslednej dobe sa hovorí veľa o moderovaní diskusie, ako to vnímaš?
Ja som určite fanúšik, moderovanie komentárov je jedna z najviac podceňovaných vecí na sociálnych sieťach. Najhoršie, čo môžete urobiť, je nechať komentáre na “voľnobeh” a nič s tým nerobiť. Môže sa totiž stať, že budete predmetom náletu fejkových účtov, ktoré vám budú písať rôzne nenávistné komentáre. Znova platí, že komentáre nepredstavujú realitu, ide o menšinu, no súčasne niektoré štúdie hovoria, že až 80 percent používateľov si otvorí diskusiu pod príspevkom a prečíta si ju.
Odporúčanie Jakuba Godu ako upratať diskusiu tu.
| Aká časť obsahu je ruská propaganda? |
|---|
| V súčasnosti máme mnoho dôkazov, ktoré ukazujú, že Ruská federácia vedome plánovala a plánuje dezinformačné kampane. Nie je možné presne určiť, koľko z obsahu, ktorý sledujeme na sociálnych sieťach, tvorí ruská propaganda. Niečo nám vedia napovedať čísla z uniknutých ruských dokumentov, kedy si oni sami merali úspešnosť ich kampaní a sledovali, koľko percent výstupov západných fact-checkerov reagovali na ich klamstva. V Nemecku to bolo 35 percent, vo Francúzsku 36 z článkov od fact-checkerov, ktoré sa venovali práve týmto ruským fejkom. Je teda potrebné uvedomovať si prítomnosť tohto vplyvu na platformách, ktoré používame. |
Čo by sme teda mali robiť, mazať také komentáre?
Podľa toho, koľko máte času – ak pribudne osobný hejt, tak ho pokojne skryte. Ak však nechcete moderovaniu venovať veľa priestoru, na facebooku si môžete nastaviť obmedzenie, aby mohli komentovať len vaši sledovatelia, alebo priatelia vašich priateľov. Všeobecne však určite odporúčam udržiavať diskusiu na rozumnej úrovni.
Neplatí ale, že každý komentár je pre nás dobrý, pretože nám tvorí dosah?
To, že akákoľvek aktivita je dobrá, je častý mýtus. Niektorí si povedia, že nezáleží na tom, že je pod príspevkom tisíc hejtov na moju osobu a nenávistných komentárov, uvidí to viac ľudí. Technicky je to pravda, no algoritmus taký post odporúča ľuďom, ktorí sú podobní ako užívatelia, ktorí písali tieto hejterské komentáre. Takže sa často stane, že vám príde ešte viac a viac podobných komentárov.
Taktiež takáto diskusia odrádza vašich podporovateľov zapojiť sa, aj preto si myslím, že sa v konečnom dôsledku neoplatí nechať v diskusii žumpu a chlácholiť sa tým, že mám engagement. Vytvoríte tak diskusiu ľudí, ktorých nepresvedčíte o pravde, pretože vás nemajú radi, vaši podporovatelia sa do komentovania nezapoja a “stredná” skupina si o vás prečíta nenávistné klamstvá a bude mať klamlivý pocit, že väčšina ľudí je proti vám.
| Čo je cieľom ruskej propagandy? |
|---|
| V minulosti unikli dáta z ruskej propagandistickej spoločnosti Social Design Agency, ktorá definovala 4 ciele (v kontexte Ukrajiny): oslabovanie vojensko-politického vedenia krajiny, živiť nezhodu medzi elitami, demoralizácia ukrajinských ozbrojených síl, vyvolávanie konfliktu medzi ľuďmi. |
Viackrát ste zvýraznili, že na sociálnych sieťach je to také zjednodušené – hejter, podporovateľ a tých v strede nepočuť. Darí sa vám v offline živote prepájať aj ľudí v strede?
Skutočný život je omnoho pestrofarebnejší, “stred” stretávame denne na ihriskách, v obchode, susedstve – všade okolo nás aj keď ho v online nepočuť. Sociálne siete sú taký optický klam – v reálnom svete neexistuje žiaden súboj dvoch skupín a aj preto potrebujeme aktívnych komunitných lídrov, ktorí budú budovanie zdravých komunít podporovať aj v online.
Partneri
