Špecifiká využívania bicyklovej dopravy v mestách v stredoeurópskom priestore. Odhaľovanie mentálnych a fyzických bariér, brániacich vo využívaní alternatívnej cestnej dopravy.
Postupnou zmenou životného štýlu sa trh nasýtil rôznymi polotovarmi a vysokospracovanými potravinami a takéto neplnohodnotné potraviny sa stávajú stále prirodzenejšou súčasťou našich dní. Ale potrebujeme ich v strave? Dokážeme bez nich fungovať? Prečo si vlastne prerazili cestu do našich chladničiek a špajzí?
Čo si tí ľudia myslia, že sú nesmrteľní? Ako ich má vodič vidieť? Ak takéto úvahy vysloví človek, ktorý nie je odborník, je to pochopiteľné, no ak sa takto vyjadrujú aj ľudia, ktorí majú bezpečnosť vo svojich kompetenciách, je to alarmujúce. Narážame na zastarané mentálne nastavenie a jednu z hlavných bariér, prečo neklesá počet úmrtí a zranení chodcov a cyklistov.
Pohľady do ulíc Bratislavy, ale aj niektoré čísla zo starších cyklistických sčítaní Cyklokoalície hovoria o tom, že po meste sa na bicykli najčastejšie pohybujú rýchli, tranzitujúci muži. Kde ostali ženy-cyklistky?
Volajú ju cyklovizionárka. To preto, že rušné ulice New Yorku, plné áut a vlečúcich sa kolón, premenila na mesto bicyklov so 650 kilometrami bezpečných cyklotrás a námestia sprístupnila chodcom. Uznávaná odborníčka na mestský rozvoj Janette Sadik-Khan po ukončení pôsobenia na newyorskej radnici vedie konzultačnú agentúru Bloomberg Associates, ktorá pomáha transformovať mestá po celom svete, vrátane Bratislavy.
Napriek tomu, že v Česku je takmer 5000 km cyklotrás a ciest s opatreniami pre cyklistov, každodenné dochádzanie za prácou je väčšinou komplikované a stresujúce. Sieť cyklistickej infraštruktúry nie je bežná, hlavné cyklistické ťahy často ústia na frekventovanú cestu prvej triedy, alebo končia v poli.
Viedenské družstvo BauKarussell zachraňuje z budov určených na demoláciu stavebné materiály a komponenty. Snažia sa nielen ich poslať na recykláciu, ale pre zachovalú dlažbu, dvere či izolačné panely hľadajú nové využitie.
Z opustených budov a areálov vo vlastníctve samospráv by sa mohli stať komunitné centrá, živé námestia či nájomné bytovky. Samosprávy musia byť pri hľadaní zdrojov kreatívne a nespoliehať sa len na eurofondy.
Dunaj býval kedysi v Prešporku veľkým pánom. Po vstupe na Podunajskú nížinu cez Devínsku bránu pri Bratislave sa rozlieval do rozsiahlej vnútrozemskej delty. Tá si žila vlastným životom. Jeho súčasťou boli aj povodne, devastujúce dnešné hlavné mesto Slovenska. Ľudia každej generácie sa všemožne snažili veľtok skrotiť. Podarilo sa to až talianskemu inžinierovi Eneovi Graziosoci Lanfranconimu.
Od januára majú mestá a obce zaviesť triedený zber textilu. Má sa vrátiť do šatníkov, alebo sa z neho vyrobí napríklad stavebná izolácia. Miroslav Futrikanič zo spoločnosti SK-TEX však upozorňuje, že recyklovať viac sa bez podpory neoplatí a hrozí, že časť vyseparovaného oblečenia aj tak skončí na skládke.
