• Urbanizmus
• územný plán

Nevyužívaná Palma by sa mohla stať lokálnym centrom, zatiaľ čaká na zmenu územného plánu

Areál Palmy s rozlohou 6 hektárov v blízkosti električkovej trate je v súčasnosti stále určený pre priemysel. Aby tu vznikla nová mestská štvrť, musí sa zmeniť funkcia územia. Trvá to dlho napriek tomu, že regenerácia brownfieldov je pre mesto prioritou.

Ešte v roku 2017 chcel majiteľ závodu Palma Slavia Kapital v opustenom areáli zbúrať viaceré objekty – sklady, rafinériu, stužovňu, garáže a haly. Možno by to dopadlo ako vždy. Z priemyselného areálu by nezostalo nič a nový development by vyrástol bez väčšieho fyzického odkazu na históriu. Zo starej výrobnej tradície by zostal len marketingový názov pre predaj bytov a Bratislava by prišla o ďalšiu časť identity priemyselného mesta.

Industriálne stavby v areáli Palmy ešte čiastočne stoja a nový majiteľ, developerská spoločnosť Corwin, tu plánuje citlivejšiu výstavbu, ako je v hlavnom meste zvykom. Napriek tomu, že transformácia opustených území je zakotvená v koncepčných materiáloch – v Štúdii brownfieldov a Koncepcii mestskej bytovej politiky, v skutočnosti ide premena z priemyselnej na živú mestskú štvrť veľmi pomaly.

• V závode Palma sa spracúvali olejnaté semená, vyrábali polotovary a jedlé rastlinné tuky a oleje od dvadsiatych rokov. Pod značkou Olea a neskôr Lovosická a. s. výroba fungovala do znárodenia, kedy vznikli Bratislavské tukové závody. Od roku 1959 fungovali ako národný podnik Palma, po revolúcii ako akciová spoločnosť Palma-Tumys. Výrobný ruch vládol v areáli Palmy do roku 2013.

Byty, kancelárie aj industriál

Investor si na nový projekt povolal jeden z najprestížnejších svetových ateliérov, Gehl Architects z Dánska. Architekti Bratislavu viackrát navštívili, začali so štúdiou celého okolia a zadefinovali kľúčové princípy. Na základe ich vízie rozvoja Palmy pokračuje Corwin ďalej s lokálnymi ateliérmi A1 Architecture a AD Collegium. Gehl Architects v súčasnosti ostávajú v pozícii konzultantov.

Vízia zatiaľ hovorí o vytvorení lokálneho centra s administratívou, rezidenčnými stavbami, občianskou vybavenosťou a s verejnými priestormi. „V Palme by sme raz chceli vytvoriť viacero verejných priestorov, ktoré budú mať rôzny charakter a mierku. Radi by sme vytvorili intímnejšie priestory, väčšie otvorené priestory so zeleňou, s ihriskami a podnikmi, skutočný bulvár na Račianskej pre návštevníkov či tranzitujúcich, ale aj nádvoria pre rezidentov,“ hovorí Filip Gulan, manažér rozvoja projektov z Corwinu.

V rámci konceptu polycentrického mesta by lokálne centrum, vytvorené v Palme, malo obyvateľom štvrte aj celej mestskej časti poskytnúť možnosti na bývanie, prácu aj voľný čas. Podľa developera v rozhovore pre Denník N je cieľom priniesť do lokality aj zdravotnícke či vzdelávacie funkcie.

Bulvár na Račianskej aj prechod k Nobelovej

V návrhu sa sústredia aj na Račiansku ulicu, ktorú si predstavujú ako mestský bulvár, bezpečný pre všetkých – so širokým chodníkom, obojsmernou cyklotrasou či pásom zelene so stromoradím.

Podľa štúdie Gehl Architects v celej lokalite kvôli uzavretosti priemyselného areálu chýbajú kvalitné prepojenia. Jedným z nich je napojenie cez železnicu na štvrť Nobelova cez nadchod, ktorý je dnes v dezolátnom stave. Navyše má zložité vlastnícke vzťahy – je vo vlastníctve mestskej časti, na pozemkoch Slovenskej republiky a v správe ŽSR. Prístupový chodník k lávke je zas vo vlastníctve hlavného mesta. Zatiaľ sa pre lávku nenašlo riešenie, developer ale situáciu sleduje: „Chceli by sme podporiť a aj iniciovať verejnoprospešné aktivity, projekt rekonštrukcie lávky pre peších ponad železnicu môže byť jeden z nich. Nato však bude potrebná širšia spolupráca viacerých aktérov.“ Corwin vidí možnosť aj v hľadaní spolupráce aj s ostatnými susedmi alebo vo využití miestneho poplatku za rozvoj, ktorý by mesto a mestská časť mohli investovať priamo do dotknutej lokality.

Už z prvých plánov je zrejmé, že nová Palma má ambíciu vynikať aj z hľadiska ekológie. Okrem zelených striech, dažďových záhrad a extenzívnej zelene prišiel developer s návrhom postaviť jednu z kancelárskych budov z dreva. Bola by to prvá drevená administratívna budova väčšieho rozsahu na Slovensku. Jej vzniku ale nateraz bránia technické normy.

V návrhu je zatiaľ ponechané aj ikonické silo. Jeho využitie a hlavne technologická realizovateľnosť premeny na novú funkciu sú zatiaľ otázne. V okolí sila by mal vzniknúť verejný priestor a zeleň s vodozádržnou funkciou.

Namiesto bývania zatiaľ priemysel

V súčasnosti sú to ale len plány. Funkciu priemyselnej výroby, ktorú aktuálne diktuje územný plán, musia dodržať. Preto Corwin pripravil víziu aspoň pre prvú časť areálu, v ktorej je možné umiestniť administratívne budovy a občiansku vybavenosť. Bývanie sa v lokalite zatiaľ realizovať nemôže.

Zvyšná časť areálu bude do zmeny územného plánu využitá ako priemyselný areál. Investor hovorí o high-tech technologickom parku, ktorý by vytvoril priestory pre vysoko kvalifikovanú prácu, ide však len o časť pozemku.

Bunky funkcionalistického sila adaptované na izby pre študentov v Osle

V 90. rokoch si partia architektov v Nórsku všimla nevyužívané kukuričné silo. Pôvodne priemyselné územie, kde sa nachádzalo, práve prechádzalo premenou na obytnú zónu. Vďaka štúdiu HRTB Arkitekter sa staré silo podarilo adaptovať na novú funkciu a začleniť do štvrte. Zo sila sa stal internát s jedným z najlepších výhľadov v meste.

Silo na skladovanie kukurice s ojedinelým druhom železobetónovej konštrukcie bolo postavené pôvodne v roku 1953 a využívalo sa do 90. rokov. V roku 1993 Oslo odobrilo opätovné využitie a nasledovne (1999) sa začala jeho konverzia na súčasný stav, dokončená v roku 2001. V okolí už v tom čase pôvodné sídlo energetickej spoločnosti mesta Oslo osídlila Fakulta architektúry a do bývalej továrne na bavlnu sa mali nasťahovať Fakulta výtvarných umení, Fakulta tanca a divadla.

Konverzia zahrnovala vytvorenie otvorov na okná, pridanie dlážok okrúhlych pôdorysov a vytvorenie špecifického nábytku, nakoľko bunky izieb sú taktiež okrúhleho tvaru. Za týmto účelom bola prizvaná do spolupráce dizanérka Ingrid Løvstad. Nachádza sa tu 226 obytných jednotiek a vonkajšiu aj vnútornú farebnú schému vytvorila prizvaná umelkyňa Lykke Frydenlund.

V hornej časti je práčovňa, spoločné priestory a strešná terasa. Pri vstupe do internátu je pristavený pôvodný vozík a vnútri váha na múku, ktoré pripomínajú novým obyvateľom históriu miesta. Budova bola zateplená s ohľadom na zachovanie pôvodného vzhľadu budovy.

• Take away pre využitie sila v areáli Palma možno bude nutné počkať na zmenu územného plánu, ale azda by časom mohlo v partnerstve s verejným sektorom slúžiť po vzore príkladu z Osla ako obytná budova, čím by sa zachovala jeho architektúra a vzniklo v Bratislave citeľne chýbajúce dostupné bývanie.