Spája mestá a vidiek, prispieva k rozvoju regiónov. Model sociálneho poľnohospodárstva si razí cestu

Klaudia Lászlóová

Agronómka Sylvia bola v skúšobnej dobe vo svojom novom zamestnaní vo Vinárstve Tajná, keď jej diagnostikovali onkologické ochorenie. V pozícii agronómky by mala na starosti viac než tridsať ľudí, s ktorými by musela tráviť 6 – 7 hodín denne vonku v teréne. „Nie som v takej kondícii, aby som si mohla dovoliť to, čo pred liečbou,“ hovorí Sylvia. V Tajnej ostala pracovať ako agronómka, ale ako zamestnankyňa so znevýhodnením v agrosociálnom podniku. „Zamestnávateľ berie na mňa ohľad počas liečby, aj na jej následky,“ dodáva.

Agrosociálny podnik Tajná pri Vinárstve Tajná založili Martin Kutálek a Rastislav Demeš v roku 2019. Sylvia má na starosti skupinu znevýhodnených osôb – ľudí so zdravotným znevýhodnením, dlhodobo nezamestnané či zraniteľné osoby. Spomína napríklad zamestnanca, ktorý má fóbiu z ľudí a nevie pracovať v kolektíve, kde je neustále kontrolovaný. „U nás má voľnosť, pracuje sám, v prírode, ide si svojím tempom, nikto mu nestojí za chrbtom,“ opisuje Sylvia.

Čítať ďalej

Práca naplno aj napriek ťažkej diagnóze. Ako obehová ekonomika dáva šancu znevýhodneným

Na pahorku nad dedinou Tajná, kde pracuje, je murovaný domček s terasou a z neho vidno úhľadné rady viniča, ako sa vlnia krajom. Ich krásu umocňuje kvitnúci ružový krík na začiatku každého radu. „Nie je tam na okrasu, je to indikátor múčnatky – ak sa objaví, ruža ju dostane najskôr,“ opisuje jeden z grifov miestneho biovinohradu Martin Kutálek.

Pri bioprodukcii sa nepoužívajú umelé hnojivá ani postreky, treba ich nahradiť ľudskou prácou. A nie je jednoduché nájsť na to ľudí. „Na druhej strane máme na Slovensku veľkú masu ľudí na okraji spoločnosti, o ktorú nikto nemá záujem. Poľnohospodárstvo vnímam ako vhodný nástroj, ako týchto ľudí aktivizovať a vrátiť zo sivej ekonomiky späť do spoločnosti,“ hovorí Kutálek.

Agrosociálny podnik bez štatútu

Slovenské zákony zatiaľ štatút sociálna farma alebo agrosociálny podnik nepoznajú, no viaceré fungujú v rámci pravidiel zákona o sociálnej ekonomike z roku 2018. „Za rok 2021 evidujeme v kategórii poľnohospodárstvo a lesníctvo 31 registrovaných sociálnych podnikov a v kategórii potraviny a nápoje 47,“ uviedla Marcela Švecová, hovorkyňa implementačnej agentúry Implea. Celkovo pôsobí na Slovensku viac ako 500 sociálnych podnikov.

Od roku 2017 však funguje Pracovná skupina pre sociálne poľnohospodárstvo, ktorá združuje ministerstvá, univerzity aj občianske združenia. Jej cieľom je uzákoniť štatút agrosociálnych podnikov pod patronátom Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a vytvoriť schému, v rámci ktorej by mohli čerpať prostriedky z eurofondov podobne, ako to funguje v iných krajinách Európskej únie.

Silný konkurent „kešovica“

V Tajnej na začiatku zamestnali na základe vyššie spomínaného zákona asi 30 ľudí, ale do roka museli väčšinu prepustiť, alebo odišli sami. Zákon im umožnil zamestnávať aj osoby bez ZŤP, čo však nebolo domyslené. „Aby sme dokázali úradom, že osoba bez ZŤP má nárok na preplatenie mzdy, museli sme držať v kartotéke jej zdravotné záznamy, čo bolo porušenie zákona o ochrane súkromia,“ opisuje Martin Kutálek.

Ľudí, na ktorých prestali dostávať podporu, však neposlali na ulicu. „Väčšinu z nich stále zamestnávame, len na nich neberieme dotácie,“ dodáva Rastislav Demeš a pokračuje: „Zachytávame veľa ľudí, ktorí sú zamestnateľní, ale nie v takom zmysle, ako to väčšina zamestnávateľov vyžaduje – s fixnou pracovnou dobou, prísnym režimom a tlakom na výkon. Pracujeme s nimi, učíme ich remeslu, pracovným návykom, ale veľa ich od nás odíde. Naším najväčším konkurentom je totiž ‚kešovica‘.“

Teda model, keď naložia ľudí do dodávky, odvezú ich k niekomu, kto im dá prácu na čierno a zaplatí na konci dňa na ruku. „Tí, čo majú exekúcie, síce u nás na páske zarobia viac, ale do ruky nedostanú prakticky nič. Nemajú preto záujem zamestnať sa legálnou cestou,“ hovorí Kutálek. Veľmi by pomohlo, keby sa prijal zákon, ktorý by umožnil ľuďom odložiť splácanie exekúcií aspoň o rok.

Myšlienka je jednoduchá, systém zložitý

Ich model sociálneho podniku ako filiálky úspešného podnikania však naráža na problémy. „Zákon o sociálnej ekonomike má stále medzery. Sú v ňom protirečenia a ťažko sa implementuje kvôli veľkej byrokracii. Veľa vecí je zadefinovaných nejednoznačne a chýba jednotná metodika. Zároveň obsahuje veci, kvôli ktorým sme boli nútení kĺzať sa na hrane zákona,“ hovorí spolumajiteľ Tajnej.

V predchádzajúcom období sa viac ako polovica zo 60 alokovaných miliónov pre sociálnu ekonomiku nevyužila, prepadla. V roku 2022 bola prijatá ďalšia novela zákona, niektoré problémy sa vyriešili, iné skomplikovali. „Veľa sociálnych podnikov dnes vracia svoj štatút,“ hovorí Kutálek. „Nie je to o zárobku, naopak, je to práca navyše,“ dodáva. Rovnako ako jeho spoločník ani nefiguruje na výplatnej listine sociálneho podniku. Ich motiváciou je vychovať si zamestnancov a zo štátneho rozpočtu v kombinácii s eurofondmi za to dostávajú pomoc v podobe čiastočnej refundácie ich mzdy, ak sú to znevýhodnené osoby. To je celý zisk. Paradoxne sa im dostáva ešte menšej finančnej podpory ako iným sociálnym podnikom – nemôžu totiž využívať investičnú podporu, lebo je to v rozpore s európskymi pravidlami de minimis pre poľnohospodársku prvovýrobu.

Práca ako liek

„Práca na farmách sa využíva ako forma rehabilitácie, prevencia duševných ochorení, ktorú v zahraničí zdravotné poisťovne sčasti preplácajú. Farmy poskytujú vhodné prostredie ako preklenúť následky dlhoročnej monotónnej práce alebo iné dôvody chronického vyčerpania,“ vysvetľuje Martin Kutálek.

Aj náš ďalší respondent – Milan Vaňo, odborník na sociálnu ekonomiku v rozvojovej agentúre BBSK Dobrý kraj, potvrdzuje v praxi výsledky štúdií, ktoré hovoria, že poľnohospodárstvo je najmenej stresové prostredie pre prácu. „Ste vonku, na vzduchu, pracujete s pôdou, so zvieratami a to vám dáva energiu. Vidíte, ako vám pod rukami rastie život. Má to dokonca terapeutický rozmer. Pre ľudí ťažko zamestnateľných je to obrovská výhoda,“ hovorí. Takéto farmy v zahraničí využívajú aj na rôzne terapie – pracovné či na aktivity so zvieratami ako hipoterapia, kanisterapia, apiterapia a ďalšie možnosti.

Symbióza mesta a vidieka s podporou župy

„Sociálne podnikanie vytvára lokálnu ekonomiku, a keďže predpokladá reinvestíciu sto percent zisku, zdroje nám z regiónu neujdú,“ vysvetľuje Milan Vaňo z BBSK. Banskobystrický model je symbiózou mesta a vidieka, nástrojom pre rast lokálnej ekonomiky v poľnohospodárstve, a to ekonomiky sociálnej. Je, žiaľ, na Slovensku ojedinelý. Ako funguje?

Zvýhodnenie na trhu výmenou za znevýhodnenie pri produkcii, ktoré podnik podstupuje, keď na seba berie úlohy so sociálnym prínosom. V tomto jednoduchom modeli sociálnych podnikov každá strana získava. Keď ide o podnik pôsobiaci v poľnohospodárstve alebo potravinárstve, tak sú tie aspekty podobnej symbiózy ešte výraznejšie: školy a inštitúcie môžu dostať namiesto lacných trhových kvalitné lokálne potraviny a ich výrobcovia vďaka stabilným objednávkam môžu rásť a vracať život do vymierajúcich regiónov. Táto jednoduchá rovnica sa v praxi ťažko realizuje, ale v Banskobystrickom samosprávnom kraji našli funkčný model.

Keď chcela župa pri obstarávaní potravín do škôl a inštitúcií v jej správe uprednostniť domáce subjekty, narazila na neúprosné pravidlá verejného obstarávania: treba vybrať toho, kto ponúkne najnižšiu cenu. Keď však ide o sociálny podnik, môže byť vybraný prednostne. „Vďaka zákonu o sociálnej ekonomike sme prišli s nápadom vytvoriť výzvu Farmár pre registrované sociálne podniky v téme sociálneho poľnohospodárstva. Vytvorili sme dynamický nákupný systém a dali sme poľnohospodárom možnosť – staň sa sociálnym podnikom a my ti zabezpečíme odbyt v našich zariadeniach,“ vysvetľuje myšlienku Milan Vaňo z rozvojovej agentúry BBSK Dobrý kraj.

Výzva Farmár beží od roku 2020 a za ten čas už 11 agrosociálnych podnikov dodáva školám a inštitúciám v kraji mäsové aj mliečne výrobky, zemiaky, zeleninu a ovocie či vajíčka. „V tejto chvíli sa už bavíme o objemoch v hodnote pol milióna eur a stále sa to navyšuje, je to živý proces a otvorená výzva,“ opisuje Vaňo. Župa má aj vlastné poradenská centrá, ktoré pomáhajú sociálnym podnikom od založenia až po ich udržateľnosť.