Bioplynové stanice možno „kŕmiť“ aj kuchynským odpadom, v praxi to naráža na bariéry

Fermentory v bioplynkách fungujú ako kravské žalúdky. Bioplyn sa v nich vyrába z hnoja, odpadu z poľnohospodárskych podnikov či potravinárskych firiem a často aj z kukuričnej siláže. Namiesto nej by mohli viac spracúvať kuchynský bioodpad z našich domácností. Prispeje k tomu Plán obnovy.

Šéf bratislavských obstarávačov: Ekologické nákupy nemusia byť drahšie

Vo väčšine slovenských verejných obstarávaní rozhoduje najnižšia cena. Jednou z inštitúcií, ktorá skúša zohľadniť aj vplyv produktov a služieb na životné prostredie, je hlavné mesto. Rozprávali sme sa s vedúcim jeho oddelenia verejného obstarávania Michalom Garajom.

Kto triedi dobre, platí menej, kto zle, dostane pokutu. Do talianskej provincie Treviso sa chodí svet učiť, ako na odpad

Výborné výsledky dosiahli aj preto, že smetiari sa pozerajú do košov a kontrolujú, či tam nie je to, čo tam nepatrí.

Prívalový dážď v Bratislave

Z dažďa robíme odpad. V lepšom prípade ho zbytočne čistíme, v horšom znečisťujeme rieky

Posielať zrážkovú vodu do čistiarne nedáva zmysel. Treba ju čo najviac vsakovať alebo zadržať a využiť na polievanie či splachovanie. No do akej miery môžu vodozádržné opatrenia kanalizáciám odľahčiť počas extrémnych dažďov?

Contarina

V talianskom Trevise sa vytriedi takmer 90 % odpadu. Ako motivovať naše mestá?

Smeti z celej bytovky dnes u nás končia v spoločných kontajneroch. Mestá preto nemajú prehľad, koľko odpadu kto produkuje a poplatky za odpad nevedia nastaviť motivačne na princípe menej vyhadzuješ, menej platíš. Expertka Martina Gaislová vysvetľuje, ako to zmeniť.