Chcete založiť komunitnú záhradku alebo usporiadať akciu? Mesto vám pomôže bez papierovačiek a požičia aj stoličky
Živé komunity sú základom pre živé mestá. Niekedy nahrádzajú úlohu samosprávy, často to však robia len zdola, organicky. Samosprávy preto disponujú rôznymi nástrojmi podpory komunitného rozvoja, ktoré sa oplatí využiť. Aké komunity pôsobia v Bratislave a ako ich podporuje mesto?
Zuzana Žurkinová
• Zuzana Žurkinová je špecialistka na participatívne plánovanie na Sekcii mestských štúdií a participácie, Metropolitný inštitút Bratislavy.
Nové komunitné centrum Prügerka funguje ako samoobsluha
Komunitné centrum Prügerka privítalo prvých hostí 10. augusta. Zatiaľ funguje sezónne a pre verejnosť je otvorené do októbra. „Konečne sa Bratislava približuje k vyspelým krajinám,“ zhodnotila návštevníčka centra, ktorá si prišla pozrieť priestory. Ak by to vyšlo, chcela by tu organizovať stretnutia pre zdravotne znevýhodnených. Oceňuje sociálny rozmer projektu a samoobslužná kuchynka, plná erárneho riadu, ju dojala.
Mesto hľadalo pre objekt využitie a prevádzkovateľa, až oslovilo priamo Andreu Kutlíkovú a Stana Krajčiho z komunitno-kultúrneho centra Kalab, ktorí majú bohaté skúsenosti s prácou s komunitami a organizovaním rôznorodých aktivít pre široké spektrum ľudí.
„Vnímam veľmi pozitívne, že mesto má prehľad a vníma našu prácu v Kalabe ako pridanú hodnotu pre takéto miesto. Možno by bolo aj atraktívnejšie, keby tam vznikla kaviareň, avšak mesto sa rozhodlo poskytnúť priestor širokej verejnosti,“ hovorí Andrea Kutlíková.
Za symbolický nájom dostali do prenájmu domček so záhradou, kde prevádzkujú mestské komunitné centrum, ktoré je každodenne od 9.00 do 16.00 prístupné verejnosti. Zámerne tu nie je kaviarenský priestor, aby si to tu mohol dovoliť využívať každý. Avšak, aby bol priestor naozaj pre všetkých, je nutné, aby mesto ešte pristúpilo k pár opatreniam, ktoré zabezpečia úplnú bezbariérovosť.
Dramaturgiu podujatí obstarávajú Andrea so Stanom, avšak určitý podiel programu chcú nechať na komunitu, na naplnenie ich želaní či využitie ich zručností. „Náš prístup je, že nerobíme pre nich, ale s nimi. Napríklad naša suseda z komunitnej záhrady je turistická sprievodkyňa. Už sme sa dohodli, že bude robiť komentované prehliadky záhrady,“ dodáva Andrea.
Prügerka má ešte jeden komunitný rozmer, ktorý je na Slovensku výnimočný. Domček ani záhradu nebude počas otváracích hodín pre verejnosť nikto obsluhovať ani strážiť. Bude to fungovať ako samoobsluha, kde si môžete za dobrovoľný príspevok dať čaj či kávu. Po pár týždňovej prevádzke to hodnotia pozitívne – priestory nachádzajú večer čisté a zeleninu či iné pochutiny tam ľudia nechávajú pre ostatných.
Finančná podpora sa mestu vráti, lebo ľudia sú mesto
Mesto Bratislava finančne podporuje komunitný rozvoj prostredníctvom grantového systému Nadácii mesta Bratislavy. Je to nástupca grantovej schémy Ars Bratislavensis, kde nebol program komunít samostatne vyčlenený a všetko sa miešalo dokopy s kultúrou a umením. Keď v roku 2020 bola Nadácia mesta Bratislavy založená, mesto sa prihlásilo ku kontinuálnej podpore komunít a nastavilo jasnejšie pravidlá pre žiadateľov. Existujú tri podprogramy, ktoré sú zamerané na komunitné aktivity, komunitné priestory a verejné priestranstvá.
Aký je za tým dôvod a prečo je pre mesto dôležitá prítomnosť aktívnych komunít? Štefan Jurča, správca Nadácie mesta Bratislavy, veľkú pridanú hodnotu vidí v tom, že „komunity – či už občianske združenia alebo neformálne iniciatívy, vedia s nižšími nákladmi pokryť oveľa širšie spektrum aktivít či miest. Decentralizácia – rozšírenie do iných lokalít či skupín v meste – je pre nich jednoduchšia. Mesto by nemalo taký dosah.“
Jurča pokračuje ďalej: „Ľudia sú mesto. Práve vďaka tomu, že sa ľudia aktivizujú a vytvárajú spoločenstvá menšieho rozsahu, vedia lepšie a priateľskejšie fungovať aj v širšom rozsahu. Aj v prípadoch, keď mesto chce obyvateľov zapojiť, vedia lepšie spolupracovať ľudia, ktorí majú skúsenosť s fungovaním v komunite a so samoorganizovaním.“
Ako aktivovať verejný priestor? Nečakajme na prestrihnutie červenej pásky!
Nadácia mesta Bratislavy je špecifická tým, že o podporu môžu žiadať aj fyzické osoby, čo znamená, že nemusia byť inštitucionalizované v občianskom združení, a tým sa môžu vyhnúť zbytočnej administratívnej záťaži, ak chcú urobiť len malú či jednorazovú aktivitu.
Vo všetkých výzvach v programe Komunity je viditeľná nábehová krivka. Napríklad v podprograme Funkčnejšie verejné priestranstvá v roku 2020 evidovali 17 podaných žiadostí o podporu, v roku 2021 to vyskočilo na sto. V ostatných rokoch sa žiadosti stabilizovali okolo 40. V priebehu troch rokov fungovania podporili v programe Komunity 183 žiadostí so 430 tisíc eurami, no záujem klesá a v nadácii preto chcú, aby sa začali prihlasovať aj vznikajúce či ešte neexistujúce komunity. „Jedným z dôvodov poklesu záujmu o podporu na akcie môže byť aj obava z administratívnej záťaže, takže hľadáme mechanizmy, ako záujemcom pomôcť a osloviť ich,“ hovorí Jurča.
Veľká komunita zo Starej jedálne má dosah a potenciál pomáhať
Anna Karako a Martina Rebejová z komunitného centra Stará jedáleň o.z. hovoria, že žiadanie podpory v Nadácii mesta je menej administratívne náročné v porovnaní s inými výzvami aj pre ľudí, ktorí len začínajú. „Výborné je, že dotácie nekrátia, ale ak uspejete, dostanete plnú sumu, o ktorú ste žiadali,“ hovorí Anna. Obe organizátorky tiež oceňujú, že dostávajú financie na prevádzku priestoru, aj keď maximálna možná dotácia pokryje iba štvrtinu prevádzkových nákladov. Okrem finančnej podpory by prijali aj propagovanie ich aktivít, konzultácie na rôzne témy za zvýhodnenú cenu či celomestské sieťovanie komunitných centier a komunitných organizátorov, napríklad cez okrúhle stoly, kde by mohli zdieľať informácie a hľadať riešenia spoločných problémov.
Stará jedáleň je úspešný projekt. Vedia to aj organizátorky Anna Karako a Martina Rebejová, podľa ktorých by sa mohlo prehodnotiť kvantitatívne hodnotenie úspechu komunitných projektov cez účasť na podujatiach. „Naším cieľom je, aby sa komunita poznala a žila spolu. Táto komunita tu už existovala, len nemala priestor, kde sa stretávať. Teraz nabaľuje ďalších ľudí,“ dodávajú. Na Starú jedáleň sa spolieha aj sociálne oddelenie mestskej časti. Oslovujú ich s rôznymi prosbami, napríklad či by sa nenašiel dvojkočík pre znevýhodnenú rodinu, práve preto, že majú okolo seba veľkú komunitu s dosahom. Komunita okolo Starej jedálne je veľmi aktívna aj vo vytváraní bezpečného priestoru pre ľudí, ktorí ušli pred vojnou na Ukrajine.
Grantové výzvy mesta Bratislava sú vyhlasované vždy na jar. Všetky informácie nájdete na: https://nadaciamesta.bratislava.sk/grants
Bratislavskí susedia ponúkajú pozemky na komunitné pestovanie, stačí sa prihlásiť
Zdieľanie know-how či zjednodušenie administratívnych procesov vie aktívnym obyvateľom a obyvateľkám pomôcť. Mestský projekt Bratislavskí susedia priamo reaguje na nedostatok príležitostí pre ľudí, ktorí sa chcú zapojiť a byť aktívni vo svojom susedstve. Vznikol v roku 2019 v rámci programu Bloomberg Harvard City Leadership Initiative. Na platforme Bratislavskí susedia sú zhromaždené informácie, ako sa zapojiť do zlepšenia svojho okolia.
Jednou z vecí, s ktorou mesto v projekte pomáha, je založenie komunitnej záhrady. Komunitné záhrady sú stále viac populárne, spájajú mnoho pozitívnych aspektov ako aktívny relax, trávenie času vonku, prehĺbenie vzťahu k prírode a prepojenie ľudí z rôznych vekových a spoločenských skupín. „Komunitná záhrada je miestom pre aktívny susedský život. Záhradkárčenie slúži ako nástroj na prepájanie susedov a vytvorenie otvoreného, bezpečného a inkluzívneho priestoru,“ píše sa na webovej stránke.
Pre zjednodušenie administratívneho procesu mesto vytypovalo pozemky, ktoré sú na komunitnú záhradu vhodné a pripravilo ich na prenájom. Momentálne je k dispozícii vytypovaných 13 mestských pozemkov, ku ktorým sa tento rok pridajú lokality na školských dvoroch. Dá sa navrhnúť aj iný pozemok a požiadať o jeho prenájom na komunitnú záhradu, avšak proces bude zdĺhavejší. Web ponúka naozaj množstvo užitočných informácií o založení komunitnej záhrady.
Ako zorganizovať akciu bez peňazí?
Iný, tiež ľahko dostupný spôsob, ktorým vie mesto podporiť občianske aktivity, je zdieľanie nefinančných zdrojov. Bratislavské kultúrne a informačné stredisko (BKIS) je mestská organizácia, ktorá ponúka rôzne formy nefinančnej podpory, ako je technické a materiálne zabezpečenie, komunikačná a propagačná podpora. Pre ľudí začínajúcich s organizovaním aktivít či komunity, ktoré nemajú financie na techniku či prenájom stoličiek, môže byť takáto pomoc zásadná. BKIS chce takto podporiť občianske aktivity, ktoré do veľkej miery zvyšujú dostupnosť a ponuku rôznorodých kultúrnych a komunitných aktivít v meste. Ich podporu využíva napríklad občianske združenie – partia obyvateľov z okolia Račianske mýta, ktorá organizuje Festival Živé Račko. Podujatie ponúka hudobný program, prednášky, workshop a aj výmenu kníh. Vďaka podpore sa darí aj susedom z neformálnej iniciatívy Kopec susedov zo Starého Mesta realizovať podujatia ako večerné koncerty vážnej hudby, divadelné predstavenia či blší trh v okolí rozhlasu.
Mapa nehnuteľností ponúka prázdne priestory na prenájom
Jeden z najväčších problémov, ktorým čelia mestské komunity, je nedostatok finančne udržateľných priestorov. Komerčný nájom je pre komunitné aktivity nepriepustný. Mesto má možnosť vyhradiť určené priestory pre verejnoprospešné aktivity a tým ich podporiť za zvýhodnených nájomných podmienok. Samozrejme, tieto zvýhodnené nájmy musí schváliť mestské zastupiteľstvo.
Mesto Bratislava nedávno zverejnilo novú online databázu priestorov, ktoré vlastní alebo spravuje. Potenciálni záujemcovia tak môžu požiadať o nájom týchto priestorov, ktoré sú k dispozícii podľa dostupnosti na mape. Jana Solčianska, spoluzakladateľka MakerSpace Bratislava, práve hľadá vhodný priestor pre svoju komunitnú dielňu. „Prenájom takéhoto priestoru by nám poskytol príležitosť vytvoriť finančne dostupnú službu, ktorá by bola dostupná pre každého. Komunita by tak získala priestor na svoj rozvoj a sebarealizáciu, a mesto by zabránilo chátraniu objektu,“ hovorí Solčianska.
