Urbanistka: Deti sa po meste nepohybujú samostatne, škodí to ich zdraviu
Územie slobodného pohybu detí malo dve generácie dozadu veľkosť celej štvrte, dnes by sme svoje deti pustili samy možno len vo vnútrobloku.
Sandra Štasselová
urbanistka, Metropolitný inštitút Bratislavy
Keď som mala osem rokov, mala som veľa slobody voľne sa pohybovať po mojom susedstve. Chodila som sama do školy, sama ku starým rodičom na druhý koniec našej štvrte. Bez dospelých sme sa chodili s kamarátmi kúpať do rieky. Územie, na ktorom som sa mohla túlať, malo asi 100 hektárov. S nostalgiou (a určite aj spomienkovým optimizmom) sa teraz pozerám na lúky a polia, na ktorých sme vyšľapávali chodníčky vo vysokej kukurici či modro kvitnúcom ľane, hľadajúc bunkre nepriateľskej bandy z vedľajšej ulice.
Určite aj vaše detstvo je plné podobných zážitkov. Chodníčky medzičasom vyasfaltovali, za betónovými plotmi parkujú veľké autá a deti, ktoré tu vyrastajú, majú už asi trochu iné detstvo.
U rodín, ktoré už viac generácií žijú v Bratislave, som zisťovala, ako sa menila ich sloboda pohybu, keď boli osemročné deti a kam môžu ísť ich deti.
„Nemal som obmedzenie v pohybe v meste, i keď oficiálne som sa mohol hrať len na dvore domu na Vazovovej ulici, kde sme bývali do roku 1956. Napriek tomu som sa potuloval s kamarátmi po celom meste. Mamička i otecko pracovali a teta, ktorá sa starala o sestru, ma neustrážila – tak som napríklad chodil žobrať na Hlavnú stanicu. Keď sa to dozvedel otec, dostal som bitku“
(otec, narodený 1948)
„V ôsmich rokoch som mal dovolené sa hrať len na uzatvorenom dvore bytovky.“
(syn, narodený 1997)
Môj malý výskum ukázal, že sloboda detí v Bratislave sa rapídne zmenšuje a z niekoľkokilometrového okruhu pre túlanie sa dnes deťom stáva uzatvorený dvor bytovky, na ktorý mama pozerá z okna. Prečo je to dôležité?
[1] TIm Gill: Urban Playground – How Child Friendly Planning and Design Can Save Cities, 2021
V zdravej štvrti deti prejdú nanukovým testom
Sociológ a expert na hru detí Tim Gill vo svojej knihe Urban Playground [1] skúmal osemročné deti. Podľa toho, koľko slobody majú deti v tomto veku, vieme identifikovať ich pocity bezpečia v meste. Na jeho určenie používa Gill „test nanukom“. Ak si osemročné dieťa nemôže ísť samo v meste kúpiť nanuk, tak je problém buď s dostupnosťou služieb, s dopravnou bezpečnosťou, kriminalitou alebo so slobodou pohybu. Tú deti pre svoj zdravý vývin potrebujú.
[2] Tim Gill: No Fear - Growing Up in a Risk Averse Society
[3] Na Slovensku od roku 2009 vzrástol počet detí s nejakou psychickou poruchou o alarmujúcich 72,1% (Zdroj: eduworld.sk). Tretina chlapcov a dievčat zo vzorky 10 000 školopovinných detí zažíva aspoň raz týždenne nervozitu, problémy so zaspávaním či podráždenosť. (HBSC, 2017/2018).
Tim Gill v inej knihe [2] spája schopnosť detí čeliť rizikám v ranom veku s ich pripravenosťou na nástrahy vo vyššom veku. V minulosti mali deti možnosť pohybovať sa po meste a tráviť čas s inými deťmi bez dohľadu dospelých. Čelili problémom, ktoré za nich nemohli vyriešiť rodičia, zažívali dobrodružstvá, súvisiace s rizikami, či s ich vlastnou kontrolou nad posúvaním hraníc. Zažívanie malých rizík môže deťom pomôcť pri zdravom zvládaní problémových situácií a príprave na väčšie riziká. Deti v súčasnosti nie sú pripravené na stres, ktorý zažívajú. [3]
[4] Children’s Independent Mobility: an international comparison and recommendations for action, PSI, 2015
Renomovaný Policy Studies Institute publikoval v roku 2015 štúdiu s názvom: Detská nezávislá mobilita: medzinárodné porovnanie a odporúčania na zmeny [4]. Porovnávali veľké množstvá dát o deťoch zo 16 krajín sveta – o ich mobilite, ale aj o výsledkoch PISA testov 15-ročných detí (teda o ich gramotnosti), či iných agregovaných ukazovateľov kvality života detí. Vo výsledkoch štúdie sa jednoznačne preukázali korelácie medzi nezávislou mobilitou a blahom detí.
Ak chceme zlepšiť kvalitu života detí v meste, musíme urobiť všetko pre to, aby sa mohli opäť pohybovať, hrať či túlať po svojich susedstvách. Je to výzva pre mestá, urbanistov, architektov, developerov, rodičov a celú spoločnosť.
[5] Zdroj: MUDr. Ľubomíra Fábryová, PhD., Diabezita: Prečo sú obezita a diabetes mellitus 2. typu nerozlučné dvojičky, 2020
Dnešné deti vyrastajú v inom prostredí, s inými možnosťami, ktoré sú ovplyvnené komplexnými zmenami spoločnosti – a najmä dopravy. Negatívnymi dôsledkami zmien v mobilite nie je iba obmedzenie slobody pohybu v súvislosti so strachom z dopravnej bezpečnosti, ale aj priame dopady na zdravie detí.
To, kde bývame, kadiaľ chodíme, ako sa prepravujeme a čo dýchame, ovplyvňuje naše zdravie. Deťom v súčasnosti chýba pohyb, väčšinou sa prepravujú autom. Od každodennej chôdze sme si odvykli, čo nahráva detskej obezite. Trpí ňou každý dvanásty osemročný chlapec a trináste osemročné dievča na Slovensku. [5]
Ulice plné dopravy sú hrozbou aj kvôli znečisteniu. Deti sú na to extrémne citlivé, keďže si toto znečistenie prostredia nesú vo svojich vyvíjajúcich sa orgánoch so sebou celý život. Vzduch znečistený emisiami z dopravy spôsobuje deťom spomalený kognitívny vývoj, astmu a alergie, kardiovaskulárne choroby, rakovinu a mnohé ďalšie vážne problémy. Ani zavrieť sa do auta nepomáha. V interiéri auta je deväť až dvanásťkrát väčšie množstvo prachových častíc, než na ulici. Častice prachu z dopravy sú také malé, že bez problémov prechádzajú nielen cez filtre klimatizácie, ale aj cez pľúca a krv až do tkanív.
Existujú aj mestá dobré pre deti
Mnohé susedstvá už urbanisti navrhli pre deti. Tie sa tu hrávajú so susedmi na ulici, majú prístup k inšpiratívnym a podnetným verejným priestorom. Všetko vďaka utlmenej doprave, kde peší pohyb má prednosť pred automobilmi.
Štvrť Vauban v nemeckom Freiburgu s približne 5 500 obyvateľmi bola postavená v 90. rokoch 20. storočia na vojenskom brownfielde. Urbanizmus bol do veľkej miery ovplyvnený akademickou štúdiou, venujúcou sa detskej hre a mobilite. Dôraz bol kladený na dobre prepojené zelené verejné priestory, pešie a cyklistické trasy, napojenie na električku priamo do centra a maximálne obmedzenie dynamickej dopravy a parkovania na uliciach.
[6] Prečítajte si viac o štvrti Vauban tu.
Takmer 30 rokov po jeho postavení je Vauban živým a príjemným susedstvom, v ktorom je nízka úroveň vlastníctva automobilu (170 áut na 1 000 obyvateľov, oproti 600 autám ako nemeckému priemeru) samozrejmým dôsledkom dobrého dopravného napojenia a limitovanej infraštruktúry pre majiteľov áut. Detské ihriská sú integrálnou súčasťou okolia – nie sú to teda oplotené dvorčeky, ale dobre premyslené krajinné úpravy pozývajúce deti na interagovanie sa s prírodou. [6]
7 odporúčaní ako spraviť mestá priateľské k deťom
(podľa Policy Studies Institute 2015)
- Odstraňovať nebezpečenstvo z ciest, nie izolovať detí od nebezpečenstva
- Obmedziť závislosť od automobilov ako dominantného módu dopravy
- Priorizovať potreby detí pri priestorovom plánovaní a mestskom rozvoji – verejné priestory, ktoré fungujú pre deti, fungujú pre každého
- Explicitne zapracovať potreby detí a ich nezávislej mobility do politík
- Investovať do výskumu konsolidujúceho a rozvíjajúceho poznatky o detskej nezávislej mobilite
- Adaptovať „letný čas“, ktorý umožní deťom lepšie využiť čas denného svetla a zníži nehodovosť
- Podporovať politiky zacielené na zlepšenie detskej nezávislej mobility na úrovni štátu vytvorením národného podporného fondu
Ak verejné priestory fungujú pre deti, fungujú pre každého
Národné politiky zatiaľ nemáme, témy obmedzovania dopravy sú politicky ťažko priechodné a v krátkych volebných cykloch je ťažké dosiahnuť systémovejšie zmeny, meniace životné štýly obyvateľov miest. Ako sa k tejto téme majú postaviť mestá?
Metropolitný inštitút Bratislavy, kde pracujem ako urbanistka, sa zameral na problematiku slobody detí vo verejnom priestore cez projekt Ulice pre deti. Po desiatkach rozhovorov s odborníkmi na dopravu, participáciu, mestské financie, s odborníkmi na detské mentálne zdravie a aj s rodičmi, sme sa rozhodli sústrediť sa na tému bezpečnej mobility a na susedstvá a komunity v blízkosti základných škôl. Základné školy sú prirodzené centrá pohybu detí, kde denne prejdú vstupnými bránami tisícky detí. [7]
[7] Spolu navštevuje v Bratislave základné školy približne 39 000 detí, ktoré dochádzajú do 95 lokalít – 63 štátnych, 9 cirkevných a 23 súkromných základných škôl.
Základné školy sú rovnomerne distribuované po meste – každý k nim má blízko. Do 15 minút pešej chôdze od najbližšej štátnej základnej školy býva 95,6 % obyvateľov mesta. Skoro 70 % obyvateľov býva dokonca len päť minút pešej chôdze od najbližšej školy. To znamená, že cesty do školy pre 6 až 14-ročné deti, ktoré navštevujú spádovú základnú školu, by mohli byť z drvivej väčšiny realizovateľné pešo. Z toho je zrejmé, že ak sa nám podarí zlepšiť okolie všetkých týchto škôl, zlepšíme tým pešie trasy v blízkosti takmer každého obyvateľa mesta – nielen detí.
V roku 2022 sa venujeme pilotnému susedstvu v okolí Základnej školy Tbiliská v Rači. Dôvodom na výber tohto susedstva boli nehody a komplikovaná dopravná situácia, ktorá súvisí s faktom, že ide o jednu z najväčších základných škôl v meste (vyše 800 žiakov).
Ako chodia deti do školy?
Základné školy združujú okolo seba prirodzené miestne komunity rodičov a detí medzi 6 a 14 rokov – teda vo veku, v rámci ktorého sa deti začínajú pohybovať samy po svojom susedstve. Pre deti, navštevujúce ZŠ, je aktívny pohyb, sloboda a čas s priateľmi veľmi dôležitý. Pre ich rodičov je dôležitá bezpečnosť priestorov a trás, ktorými sa ich deti pohybujú.
Podľa dotazníkového prieskumu, do ktorého sa na jar 2022 zapojilo vyše tri štvrtiny rodičov na pilotnej škole ZŠ Tbiliská, je práve doprava ten hlavný dôvod, ktorý limituje slobodu detí pohybovať sa po susedstve. Rodičia teda deti často odprevádzajú a sprevádzajú (autom či inak) do školy, na krúžky, a zároveň im obmedzujú možnosť voľného pohybu z jednoduchého dôvodu – boja sa, že ich zrazí auto. Obavy z dopravného rizika prehlbujú problém s objemom dopravy a deti ochudobňujú o zážitky a slobodu.
Ide o nekonečný kruh: rodičia sa boja, že deti pri ceste do školy zrazí auto, a preto ich do nej vozia autom.
Ďalším kolom participácie boli aktivity s deťmi – približne 75 žiakov nám počas hravých aktivít objasnilo, ako vnímajú riziká a aké sú ich nároky na príjemné pešie cesty. Spoločne sme realizovali zážitkovú vychádzku s pomôckami, prácu s mapou, maľovanie, diskusiu – to všetko s cieľom čo najlepšie pochopiť problémy v okolí školy z pohľadu jej žiakov.
[8] Výsledky dotazníkového mapovania dopravného správania na ZŠ Tbiliská: Tretina detí, ktoré bývajú menej ako 5 minút od školy, chodia autom.
Výsledky participácie [8] nás prekvapili svojou jednoznačnosťou a zároveň sebareflexiou: rodičia veľmi často využívajú auto na vozenie svojich detí, hoci bývajú v pešej dostupnosti. Okrem nebezpečnej dopravnej situácie považujú za hlavný problém objem dopravy a zlý dizajn ulíc. Ak sa toto všetko zmení, tak sú ochotní deti pustiť do a zo školy samých.
Peší autobus v pilotnom projekte Ulice pre deti
Spolu s Magistrátom mesta Bratislava, s podporou vedenia ZŠ Tbiliská a MČ Rača pripravujeme intervencie smerujúce k bezpečnejším uliciam okolo škôl v troch oblastiach. Prvou je stavebný zásah do dizajnu ulice – niektoré ulice sú jednoducho svojou podobou nebezpečné. V prípade Tbiliskej budeme prestavovať komplikovanú križovatku s dôrazom na bezpečnosť chodcov. Zároveň vytvárame aj nové miesta na rýchle vysadenie detí (tzv. kiss’n’ride).
Popri týchto zásahoch však chceme aj zlepšovať kvalitu verejných priestorov pre deti, aby boli atraktívnejšie, bezbariérovejšie a bezpečnejšie – na Tbiliskej pôjde zatiaľ o drobné zásahy v priamom okolí školy, ako napr. doplnenie lavičky na zastávky pred školou.
Treťou oblasťou sú behaviorálne intervencie smerujúce k podpore pešieho pohybu, komunitného života a k normalizácii slobody pohybu detí. V septembri ideme napríklad vyskúšať peší autobus, teda skupinky detí sprevádzané dospelým, ktoré sa peši pohybujú do školy podľa grafikonu a naberajú ďalšie deti.
Hovoriť o slobode detí a jej zdravotných dopadoch chceme aj počas pouličnej párty v sobotu 24. septembra, keď dočasne uzatvoríme úsek Tbiliskej ulice pred školou. Toto bude určite náročné pre mnohých rezidentov, ktorých sa budú týkať dopravné obmedzenia, no dúfame, že budú otvorení a trpezliví a spolu s nami si užijú ulicu, nad ktorou na jeden víkendový deň preberú velenie deti.
Partneri
Mediálni partneri