Banská Bystrica: Ak zvládneme komunikačné výzvy, efektívnejšie zvládneme aj tie klimatické

Slovo má: 

Martin Lakanda je expert na životné prostredie. V súčasnosti pracuje ako vedúci odboru rozvojových aktivít Mesta Banská Bystrica. 

Ako mesto vníma priamy vplyv klimatickej zmeny vo svojom území? Ktoré jej dôsledky najviac pociťujete, aktívne riešite alebo sa na ne pripravujete?

Zmena klímy už nie je ani v Banskej Bystrici teoretickým scenárom. Náhle prívalové dažde, tropické noci aj extrémne výkyvy teplôt testujú limity našej infraštruktúry aj obyvateľov. Veľká veterná smršť v roku 2021 v meste spôsobila značné škody. Každoročne sa opakujúce obdobia sucha a zvýšených teplôt podporujú efekt tepelného ostrova aj napriek tomu, že Banská Bystrica patrí k najzelenším krajským mestám na Slovensku. Prejavy zmeny klímy sa stávajú súčasťou každodenného života a budeme sa musieť na ne adaptovať. Aj z tohto dôvodu mesto má a implementuje klimatickú stratégiu, v ktorej si stanovilo základné rámce klimatickej agendy a adaptačné a mitigačné opatrenia na najbližšie obdobie. S klimatickou agendou mesto systematicky pracuje už niekoľko rokov, vzniklo tak množstvo pozitívnych projektov. Môžeme sa pochváliť prípravou najväčšej investície do zelenej a modrej infraštruktúry v ôsmich lokalitách v Banskej Bystrici. Rozpracované sú projekty revitalizácie mestského parku a verejných priestorov s prioritou vytvoriť moderné a klimaticky odolné verejné priestory. V priebehu roka tu pribudne najväčšia zelená strecha na ZŠ Sitnianska, ktorá dokáže zachytiť takmer 232 000 litrov vody – cca 10 cisterien. Dôležitou súčasťou adaptácie je aj samotná výsadba, obnova a starostlivosť o mestskú zeleň. Ročne vysadíme desiatky stromov, tisíce trvaliek a tam, kde nie je výsadba možná, osádzame mobilnú zeleň. Pekným príkladom je Lazovná ulica, s mobilnou zeleňou, ktorá významnou mierou prispieva k lepšej mikroklíme ulice. V oblasti mitigácie sa zameriavame na energetické úspory a podporu ekologických foriem verejnej dopravy a cyklodopravy.

Ako komunikujete tému klimatickej zmeny a súvisiacej krízy smerom k obyvateľom mesta – prostredníctvom vzdelávacích aktivít, konkrétnych projektov v území, alebo kombináciou oboch prístupov? 

Zvládnuť komunikáciu klimatickej krízy je náročná úloha, nielen pre samosprávu. V Banskej Bystrici sa snažíme komunikáciu zamerať na všetky cieľové skupiny a oblasti, aj na tie, ktoré sú často v kontexte klimatickej zmeny opomínané, ako sú zdravie, vplyv na ekonomiku či infraštruktúru. Klimatickú zmenu komunikujeme cez príklady dobrej praxe, najmä cez projekty, ktoré sme realizovali, alebo ich pripravujeme a majú pozitívny dopad na klímu. V  rokoch 2021 – 2024 sme pripravili sériu workshopov s odbornou aj laickou verejnosťou práve k zmene klímy, jej dopadom na mesto a plánovaniu opatrení na jej zvládnutie. V rámci projektu, podporeného z grantov EHP, sme zorganizovali tematickú mestskú klimatickú konferenciu a v tomto koncepte chceme aj naďalej pokračovať. Využívame všetky dostupné komunikačné kanály, sociálne siete, informačné portály, televíziu, webové sídlo mesta, tlačové správy a najmä Radničné noviny, ktoré sú distribuované do všetkých bystrických domácností. Významným faktorom aj pomocou v komunikácii je pre nás spolupráca s našimi univerzitami, školami, ale aj s Úniou miest Slovenska, ktorá sa komunikácii v oblasti zmeny klímy intenzívne venuje.

Aké výzvy a riziká prináša komunikácia riešení súvisiacich s klimatickou zmenou a klimatickou krízou v meste a čo vás motivuje tieto prekážky prekonávať? 

Za najväčšie riziko v komunikácii zmeny klímy považujem každodennú zahltenie informáciami – faktami, ktoré prerastajú do určitej formy „klimatického greenwashingu“, čomu sa však dá ťažko vyhnúť. Problémom nie je len množstvo, ale aj kvalita informácií. Verejnosť, pedagógovia aj odborníci a pracovníci úradov ich môžu len ťažko overovať. Preto treba komunikáciu stavať na kvalitných a overených informáciách, vzdelávaní pedagógov, podnikateľov a na podpore výučby kritického myslenia. 

Ak zvládneme všetky tieto komunikačné výzvy, budeme môcť efektívnejšie zvládať tie klimatické. Z môjho pohľadu sú kľúčové nielen komplexné a odvážne projekty, ale najmä veda, výskum a inovácie. Tie nás donútia akcelerovať aj v prístupoch k reakcii na zmenu klímy a prinesú konkrétne výsledky. V mikrosvete sú pre mňa motivujúce konkrétne príbehy, malé, veľké, participatívne, komunitné, súkromné a samosprávne, ktoré prispievajú k zmierňovaniu dopadov zmeny klímy. A motivujúca je pre mňa najmä osobná angažovanosť jednotlivcov, ktorú si nesmierne cením. 

V posledných rokoch Banská Bystrica rozbehla viacero projektov, ktoré priamo reagujú na klimatické výzvy. Ktoré z nich sa ukázali ako najúčinnejšie?

Z pragmatického pohľadu to sú opatrenia kombinujúce najvyšší ekologický a ekonomický prínos. Na klimatické opatrenia sa však musíme pozerať inak, holisticky. Mestá musia dbať na to, aby pokryli čo najviac sektorov a dotknutých skupín obyvateľstva. Väčší ekonomický prínos má komplexná energetická rekonštrukcia budovy materskej školy, ktorá prinesie 50 % úspory energií a tým aj CO₂. Pre deti sú hlavné benefity najmä v dažďovej záhrade, tienení ihrísk a novej zeleni, ktoré významne skvalitňujú priestor a zmierňujú priame negatívne dopady zmeny klímy na lokálnej úrovni. Aj preto považujem realizovaný projekt „Reakcia na zmenu klímy“ za inšpiratívny a mohol by byť príkladom dobrej praxe. Mesto v ňom zrealizovalo mix adaptačných a mitigačných opatrení rôzneho charakteru a rôznej investičnej náročnosti. Prioritne ide o komplexnú rekonštrukciu materskej školy so zameraním na energetické opatrenia, výmenu interiérového osvetlenia vo viacerých materských školách za 749 úsporných LED svietidiel, inštaláciu 633 exteriérových, uličných LED svietidiel v mestských častiach na Fončorde a v Sásovej, výstavbu 8 dažďových záhrad v areáloch materských škôl, výsadbu okrasnej a izolačnej zelene, ovocné záhrady v 5 MŠ a 15 tienení detských ihrísk. Vo viacerých objektoch sme vymenili staré kotly za moderné plynové kondenzačné a podporili sme udržateľnú mobilitu zamestnancov MsÚ a Mestskej polície zakúpením 19 elektrobicyklov, 2 elektrokolobežiek spolu s parkovacím priestorom s nabíjacími stojanmi a vlastnou fotovoltickou elektrárňou v areáli úradu. 

Aké konkrétne výsledky už priniesli – či už v úsporách energie, lepšom hospodárení s vodou alebo vo vytváraní bezpečnejšieho prostredia v meste?

Konkrétne výsledky sú najmä v úsporách energií vo výške 40-50 % v objektoch, ktoré prešli komplexnou rekonštrukciou, tiež úspory na modernizovanom verejnom osvetlení. Sú to aj nové, kvalitné priestory, odolné voči negatívnym dopadom zmeny klímy na lokálnej úrovni a zelené strechy, ktoré nám pribúdajú v meste. Hoci všetci radi kvantifikujeme, pre nás v meste – a hlavne pre mňa – je dôležitý synergický efekt týchto opatrení. V Banskej Bystrici sa nám podarilo naštartovať proces reakcie mesta na zmenu klímy. Tieto opatrenia vieme rôzne replikovať, dopĺňať, nachádzať nové riešenia, nové vhodné plochy a dopĺňať pôvodné zámery revitalizácií, prestavieb a rekonštrukcií o klimatické opatrenia.

Ako tieto opatrenia zapadajú do klimatickej stratégie mesta a akým spôsobom do ich prípravy či realizácie zapájate obyvateľov?

Väčšina z týchto opatrení je súčasťou stratégie, hoci niektoré sme začali plánovať a zabezpečovať financovanie ešte pred jej účinnosťou. Je to však najmä o ľuďoch, procesoch, presadzovaní záujmov a o spolupráci v rámci úradu, regiónu, mesta, štátu. Mojím záujmom je, aby sa každý pripravovaný projekt na úrade hodnotil aj z klimatického hľadiska a aby sa doň – ak je to možné – vkladal pragmatický klimatický aspekt s reálnym výstupom. S klimatickou stratégiou pracujeme ako s otvoreným dokumentom, do ktorého vstupuje veľa faktorov, ako sú nové vedecké zistenia, politické vplyvy, ale aj tie najpraktickejšie, ako sú možnosti externého financovania, na ktoré je samospráva často odkázaná. Obyvateľov sa snažíme do projektov zapájať cez participatívne procesy. Veľké projekty ako revitalizácie parkov, verejných priestorov, vnútroblokov prebiehali ako súťaže návrhov alebo súťažné dialógy s účasťou verejnosti na ich plánovaní. Druhou úrovňou sú malé komunitné projekty, ktoré mesto podporuje z participatívneho rozpočtu alebo cez svoje organizácie, ako sú Mestské lesy či Záhradnícke a rekreačné služby mesta. Možností zapojiť sa a prispieť je veľa, je potrebné ich len využiť a angažovať sa.

Táto rubrika vznikla v spolupráci s Úniou miest Slovenska ako súčasť jej pilotného komunikačného projektu – Komunikácia riešení klimatickej krízy v meste ľudskou rečou.

Partneri