Mesto je pre nich baňou na meď či hliník, ale aj na dlaždice. Pri urbánnej „ťažbe“ dávajú prácu ľuďom v ťažkostiach.

Viedenské družstvo BauKarussell zachraňuje z budov určených na demoláciu stavebné materiály a komponenty. Snažia sa nielen ich poslať na recykláciu, ale pre zachovalú dlažbu, dvere či izolačné panely hľadajú nové využitie.

V triediarni vyradeného textilu. Ilustračný záber. Foto: Marek Jančúch

V cene trička musíme platiť uhlíkovú daň, inak to nevychádza, hovorí recyklátor textilu

Od januára majú mestá a obce zaviesť triedený zber textilu. Má sa vrátiť do šatníkov, alebo sa z neho vyrobí napríklad stavebná izolácia. Miroslav Futrikanič zo spoločnosti SK-TEX však upozorňuje, že recyklovať viac sa bez podpory neoplatí a hrozí, že časť vyseparovaného oblečenia aj tak skončí na skládke.

História a transformácia Vtáčnika: Od vinohradov Márie Terézie, cez staveniská až po film Vtáčnik. 

Kopec Vtáčnik, ktorý sa nachádza v mestskej časti Bratislava – Nové Mesto, má bohatú vinohradnícku históriu siahajúcu až do stredoveku. Tento región bol odjakživa pokrytý vinohradmi, ktoré zohrávali kľúčovú úlohu v miestnej ekonomike a kultúre. Dnes tam však vinič nájdete iba ťažko. Skôr narazíte na staveniská, mnohé developerské projekty a preťažené cesty. 

Lido bolo pre slečinky, petržalským chalanom patrila Pečňa 

Jana Liptáková redaktorka The Slovak Spectator Kúsok od Mosta Lanfranconi sa nachádza prírodná štrková pláž. V lete sa tu kúpu ľudia, v zime sa tu prechádzajú a vychutnávajú si menej okukaný pohľad na Bratislavu. Vďaka projektu revitalizácie toku Dunaja v úseku medzi Devínom a Čunovom by miest, na ktorých by ľudia mali bližšie k rieke, malo byť viac.  „Dunaj […]

Spútaný Dunaj má dostať šancu znova sa voľne nadýchnuť 

Dunaj býval kedysi v Prešporku veľkým pánom. Po vstupe na Podunajskú nížinu cez Devínsku bránu pri Bratislave sa rozlieval do rozsiahlej vnútrozemskej delty. Tá si žila vlastným životom. Jeho súčasťou boli aj povodne, devastujúce dnešné hlavné mesto Slovenska. Ľudia každej generácie sa všemožne snažili veľtok skrotiť. Podarilo sa to až talianskemu inžinierovi Eneovi Graziosoci Lanfranconimu.