Z čiernej skládky bioklimatický park v Žiline – bez lavičiek a betónu, no pre miestnych oáza 

Slovo má: Filip Kopták vedie oddelenie životného prostredia na mestskom úrade v Žiline. Zameriava sa na klimatickú adaptáciu, zelené riešenia a ochranu prírody. Spolupracuje na projektoch pre biodiverzitu a udržateľné zdroje. 
Foto: archív F.K.

Ako mesto vníma priamy vplyv klimatickej zmeny vo svojom území? Ktoré jej dôsledky najviac pociťujete, aktívne riešite alebo sa na ne pripravujete?

Mesto Žilina vníma klimatickú zmenu ako vážnu a dlhodobú výzvu, ktorá sa prejavuje extrémnym počasím – horúčavami, prívalovými dažďami, povodňami, suchom či zhoršeným ovzduším. Rastúce teploty znižujú komfort, ohrozujú zeleň a spôsobujú prehrievanie územia aj efekt tepelných ostrovov. Preto plánujeme adaptačné opatrenia – posilňujeme zeleň, zadržiavanie dažďovej vody a tvoríme odolnejšie verejné priestory. Mesto má Stratégiu a akčný plán adaptácie a aktívne sa zapája do národných aj medzinárodných projektov udržateľného plánovania. Klimatická zmena si vyžaduje dlhodobý, systémový prístup a spoluprácu s verejnosťou. 

Ako komunikujete tému klimatickej zmeny a súvisiacej krízy smerom k obyvateľom mesta – prostredníctvom vzdelávacích aktivít, konkrétnych projektov v území, alebo kombináciou oboch prístupov? 

Bez spolupráce verejnosti nie je možné efektívne riešiť klimatickú krízu. Preto volíme kombinovaný prístup – spájame konkrétne zásahy v území s osvetou, vzdelávaním a motiváciou ľudí k aktívnemu prístupu. Kľúčové sú zelené opatrenia v rámci projektu Žilina – mesto s dobrou klímou, podporeného z Nórskych fondov: výsadba stromov, revitalizácia verejných priestorov či dažďové záhrady. Spolupracujeme so školami v programoch ako Zelená škola a organizujeme ekovýchovné aktivity – od Dní Zeme po súťaže, besedy či exkurzie. Informácie šírime aj cez web, sociálne siete a miestne médiá. Naším cieľom je, aby boli obyvatelia informovaní, spoluzodpovední a vedeli, že ich každodenné rozhodnutia majú význam – aj v boji s klimatickou krízou.

Aké výzvy a riziká prináša komunikácia riešení súvisiacich s klimatickou zmenou a klimatickou krízou v meste a čo vás motivuje tieto prekážky prekonávať? 

Snáď najväčším rizikom je nízka dôvera a slabá informovanosť obyvateľov, ktorí klimatickú tému často vnímajú ako vzdialenú, nedotýkajúcu sa ich každodenného života – najmä ak chýbajú rýchle a viditeľné výsledky. Náročné je aj vysvetliť, že mnohé opatrenia prinášajú efekt až v dlhodobom horizonte a nemusia byť na prvý pohľad „viditeľné“ či populárne. Motiváciou prekonávať tieto bariéry je najmä zodpovednosť voči mestu a jeho obyvateľom. Vieme, že bez aktívnej spolupráce s verejnosťou nebudú žiadne opatrenia fungovať. Každé porozumenie, malá zmena správania či zapojenie do participatívneho projektu je dôkazom, že to má zmysel. 

Jeden z vašich projektov – Park svätého Juraja prešiel revitalizáciou a výraznou zmenou v roku 2022. Ako vyzerá a prosperuje dnes? Dajú sa pozorovať pozitívne zmeny a jeho prínosy? 

Z bývalej čiernej skládky vznikol prvý bioklimatický park v Žiline – miesto, ktoré dnes zachytáva zrážkovú vodu, podporuje biodiverzitu a pomáha ochladzovať okolie. Namiesto klasického mobiliára a upravenej trávy tu rastú hydrofilné rastliny, obojživelníky majú svoj biotop a návštevník kráča po vyvýšenom drevenom chodníku. Park má vodozádržnú funkciu a funguje ako živý ekosystém. Jeho údržba je špecifická, no mesto sa ju naučilo zvládať v spolupráci s odborníkmi. Spočiatku bol netradičný vzhľad pre verejnosť výzvou, dnes už však prichádzajú pozitívne reakcie – ľudia ho nazývajú oázou pokoja. Je to miesto, ktoré plní environmentálnu funkciu, ale zároveň vytvára úplne nový typ verejného priestoru – bez betónu, bez šablóny, so zmyslom.

Na projekte ste spolupracovali s občianskym združením, farským úradom aj s dobrovoľníkmi. Funguje takáto spolupráca aj pri iných projektoch? Konzultujete návrhy, zapájate odborníkov z tretieho sektora a pracujete participatívne?

Impulz prišiel počas prípravy projektu SK Klima, keď sme hľadali priestory s potenciálom na klimatické zásahy. Namiesto zabudnutej skládky sme začali uvažovať o mieste, ktoré môže mať zmysel – ekologický aj komunitný. Architekt prišiel s návrhom, občianske združenie s víziou, my s možnosťou získať zdroje a zrealizovať projekt. Dôležité bolo, že do procesu vstúpili viaceré strany – aktivisti, OZ Malá Fatra, farský úrad ako vlastník, útvar hlavného architekta aj Inštitút mestského záhradníka. Každý mal inú rolu, no cieľ bol spoločný. Takáto spolupráca funguje, keď sa dokáže spojiť lokálna znalosť s odborným zázemím a samosprávnou podporou. Participácia tu nebola len deklarovaná – bola základom celého návrhu. Tento model sa ukázal ako funkčný a chceme ho prenášať aj do ďalších projektov.

Biopark má slúžiť aj ako edukačný priestor pre školy či verejnosť. Využíva sa tento potenciál v praxi? Máte spätnú väzbu od ľudí, že lepšie rozumejú komunikácii mesta o dopadoch a opatreniach v kontexte klimatickej zmeny?

Áno, park aktívne využíva blízka škola, ktorá si tam vytvorila vlastný náučný chodník a vedie žiakov priamo v teréne. Deti tam pozorujú, ako funguje prírodný ekosystém, učia sa o vode, rastlinách, prepojeniach. Zároveň je park výborným nástrojom na komunikáciu klimatických opatrení – aj preto, že je iný a vyvoláva otázky. Spočiatku čelil kritike, dnes už však vieme lepšie vysvetliť, prečo práve takéto zásahy majú zmysel. Z projektu sa stal nástroj zmeny aj v spôsobe, ako mesto rozpráva s verejnosťou o klíme. A v spolupráci s českým partnerom teraz pripravujeme aj nové formy, ako túto komunikáciu v rámci adaptačnej stratégie posunúť ešte ďalej.

Táto rubrika vznikla v spolupráci s Úniou miest Slovenska ako súčasť jej pilotného komunikačného projektu – Komunikácia riešení klimatickej krízy v meste ľudskou rečou.

Partneri