• Doprava
• Urbanizmus

Územná rezerva v centre mesta: Filiálka by mohla Bratislave pomôcť v riešení klimatickej krízy

Areál starej železničnej stanice Bratislava Filiálka je jedným z tých prístupnejších a známejších brownfieldov v meste. Plný starých koľajísk, s ruinami po zbúranej stanici a s krásnou historickou budovou pôvodnej staničky Filiálka. Leží v širšom centre hlavného mesta, hneď vedľa jednej z najrušnejších križovatiek – Trnavského mýta. Napriek tomu už vyše 30 rokov čaká, či tu predsa len nebude vybudovaná nová vlaková stanica.

Filiálne nádražie začína pri Trnavskom mýte, na prvý pohľad ho ale ani nevidno. Nenápadná brána, nelegálne parkovisko a úzky koridor trávou zarastených koľají sa schovávajú poza betónový plot železníc. Koridor koľajísk sa ale postupne rozširuje na pomerne rozsiahly areál tiahnuci sa rovnobežne s Račianskou ulicou až k Vajnorom. Len po križovatku s obchodným domom Slimák má dĺžku 1,2 kilometra.

V tesnej blízkosti Filiálky sa nachádza aj niekoľko ikonických stavieb – bývalá vojenská ubytovňa (Kukurica), Istropolis a kúsok od neho aj budova Novej tržnice. Filiálka spolu s málo využívaným areálom Ministerstva obrany na jednom a územím Trnavského mýta na druhom konci predstavujú územie s obrovským potenciálom.

Potkany aj svojpomocný prechod

Pôvodne bola Filiálka staničkou prvej konskej železnice. Fungovala od roku 1840. Z tohto obdobia pochádza aj stará výpravná budova. Cez územie do roku 1985 prechádzali osobné vlaky. Odvtedy koľaje slúžia len ako tzv. vlečka – koncová odbočka pre nákladné vlaky s jednou aktívnou, prevádzkyschopnou koľajou. Do roku 2006 tu fungoval nadchod ponad koľajiská, ktorý bol však postupne zatvorený a strhnutý. Ľudia sem roky vyhadzovali stavebný odpad, v garážach bola skládka handier, rozmnožili sa potkany. Degradácia pokračovala.

V roku 2013 sa Filiálke začala venovať Zelená hliadka, ktorej dobrovoľníci ju zbavili desiatok ton odpadu a dali do poriadku okolie výpravnej stanice. Bojovali aj za „poľudštenie“ pešieho prechodu cez koľajnice, ktorý sa nakoniec vybudoval až pri výstavbe bytových domov. Roky ale fungovala nimi vytvorená dobrovoľnícka verzia zo starých pneumatík naplnených hlinou.

Z Filiálky do Paríža – aká bude jej budúcnosť?

Z Filiálky sa za roky nevyužívania stalo obľúbené miesto na venčenie psov a miesto romantických prechádzok, skratka z Račianskej na Kukučínovu ulicu, ale aj neoficiálne záchytné parkovisko. Nedávno pribudol aj bezpečný priechod cez koľajiská a v jej tesnom okolí od Račianskej ulice niekoľko rozsiahlych developmentov. To všetko vytvára stále väčší tlak aj na budúcnosť samotnej Filiálky.

Areál Filiálky je ako rezerva pre vybudovanie železničnej stanice vedený aj v územnom pláne mesta. Ešte v 80. rokoch 20. storočia sa počítalo s premiestnením hlavnej stanice. V roku 2007 sa uvažovalo, že tunajšia stanica by bola súčasťou koridoru TEN-T 17. Mala byť podzemná, niekoľkoposchodová, napojená podzemnou železnicou cez stanicu Predmestie a tunelom pod Dunaj cez Petržalku a Viedeň až do Paríža. V roku 2012 bol projekt Ministerstvom dopravy z ekonomických dôvodov zrušený. Vyčlenené prostriedky boli vtedy presunuté na rekonštrukciu Starého mosta a nové električky.

Pozemky, na ktorých sa Filiálka nachádza, patria štátu, resp. Železniciam Slovenskej republiky. Záujem o obnovu územia deklarujú viacerí aktéri. Magistrát Bratislavy, mestská časť Nové Mesto, Bratislavský samosprávny kraj aj developer o jej budúcnosti rokujú so železnicami aj s Ministerstvom dopravy. Funkcia dopravy by na Filiálke mala ostať, vzhľadom na veľkosť územia sa však ponúka aj možnosť čiastočného zastavania.

Štúdia železničného uzla Bratislava (2019), ktorú pripravili ŽSR s ohľadom na celý Bratislavský kraj, naznačuje, ako by malo územie Filiálky vyzerať a hlavne ako by mali byť využité jej koľaje. S vybudovaním stanice na Filiálke počítajú dve z piatich alternatív. Odborná verejnosť i mesto Bratislava ich však prijali so značnými pripomienkami, preto štúdia ešte nemá finálnu podobu, čo brzdí rozvojové plány v okolí.

O Filiálke sa začalo znova hovoriť aj v súvislosti s projektom kultúrneho a kongresového centra v bývalom Istropolise, ktorý priamo prilieha k bývalej stanici. Projekt bol pripravený na integrovanie možnej stanice. „Dlhodobou ambíciou je budovanie integrovaných prestupných zastávok, siete záchytných parkovísk a predovšetkým realizácie Bratislavského železničného uzla. Do toho patrí aj znovuoživenie doteraz nevyužívanej železničnej stanice Filiálka,“ uviedol predseda BSK Juraj Droba. Stanica Filiálka by podľa neho mala byť prepojená s projektom nového Istropolisu.

Voľná plocha – výstavba alebo park?

Filiálka teda ostáva „územnou rezervou“ na novú stanicu, no plány z 80. rokov narážajú na nové výzvy, ktorým mesto čelí, najmä tie klimatické. Kapacita krajiny akumulovať vlhkosť je narúšaná spolu s poklesom množstva zelene a druhovej pestrosti živočíchov v nej. Dôsledky pociťujeme stále razantnejšie. Mestá sa vo vlnách horúčav neznesiteľne prehrievajú.

No práve opustené územia tvoria vnútorné rezervy miest a môžu pomôcť zmierňovať dopady zmeny klímy na mesto. Využitie voľných plôch na zeleň by pomohlo mestám vytvárať si zdravšiu vnútornú klímu a tak výrazne sa neprehrievať. Vedia akumulovať vlhkosť a pôsobiť ako gigantický ochladzovač. Musí však ísť o rozsiahle a súvislé zelené masy, aby bol efekt citeľný. Filiálka svojou veľkosťou takýto predpoklad spĺňa.

Časť takýchto vnútorných rezerv miest je dobré použiť aj na výstavbu. Z mnohých aspektov je lepšie, ak mesto dokáže zastaviť svoje rozrastanie sa do okolitej prírody.

Brownfield bez zásahov: Niekdajšie berlínske letisko slúži ako otvorená plocha pre sociálne experimenty

Vchádzame na veľkorysé otvorené priestranstvo. Chvíľu nevieme, či sme tu správne, sme naozaj v parku? Takmer nič tu nie je, žiadne stromy, lavičky, fontány ani záhony. Ale práve preto tu môže byť všetko. Vitajte na Tempelhofer Feld, bývalom berlínskom letisku v štvrti Neukölln so zaujímavou históriou. V súčasnosti je prázdnou trávnatou a asfaltovou plochou, na ktorej verejná správa vytvára podmienky pre mestskú rekreáciu a to podľa prianí a v spolupráci s berlínskou verejnosťou. Ako prechádzame ďalej pomedzi uvoľnene pôsobiacich návštevníkov, prichádzame ku komunitným záhradám, športoviskám a barbecue zóne. Ale to nie je zďaleka všetko.

História tohto miesta sa točila najmä okolo letectva. Prvé pokusy o lietanie tu prebiehali už v 19. storočí, v roku 1923 ministerstvo dopravy rozhodlo o výstavbe letiska, ktoré v 30. rokoch nacisti rozšírili do obrovských rozmerov. Počas studenej vojny a blokády Západného Berlína Sovietskym zväzom spojenecké lietadlá zásobovali obyvateľov mesta práve cez Tempelhof. Neskôr slúžilo ako medzinárodné letisko pre osobnú dopravu až do roku 2008. Kruh sa uzavrel v roku 2010, keď pristávacie dráhy a ich okolie boli sprístupnené verejnosti ako park, kde sa robí množstvo vzdušných športov.

Toto priestranstvo spravuje štátna organizácia Grün Berlin, ktorá má v správe aj ďalšie berlínske parky. Je poskytovateľom komunálnych služieb pre trvalo udržateľný rozvoj miest. V roku 2014 bola plánovaná rekonštrukcia a zvažovala sa výstavba na jeho okraji, ale verejnosť sa rázne postavila za zachovanie parku v pôvodnej podobe. V roku 2015 sa ale stala časť bývalého letiska dočasným domovom pre utečencov. Od roku 2019 sa časť priestranstva využíva ako pastviny pre ohrozený druh oviec. Miesto pre faunu a flóru je tu však už dlhodobo, v niektorých častiach sa tu nachádzajú ohrozené a chránené rastliny, hmyz a vtáky.

Obľúbené viacúčelové otvorené priestranstvo umožňuje korčuľovanie, bicyklovanie, prechádzky, pikniky, používanie šliapacích motokár, je tu zóna na skejtovanie a konajú sa tu festivaly a trhy. Okrem toho sú tu ihriská, kde môžu návštevníci hrať petang, basketbal, futbal a pingpong.

• Take away pre Filiálku: Mestská časť Nové Mesto so ŽSR vyjednala užívanie časti pozemkov bývalej železnice a v máji tohto roka ohlásila zámer revitalizovať jej časť na park. Bolo by zaujímavé ponechať časť Filiálky bez zásahov a dať možnosť občianskym iniciatívam, aby tvorili dočasné využitie, program, umelecký, športový či sociálny, tak ako to je na Tempelhofer Feld. Samozrejmosťou by mal byť bezbariérový prístup a vstup zadarmo či ohľad na zmenu klímy.