Dá sa naplánovať spolupatričnosť? Developer skúša s občianskym združením premeniť novú štvrť na skutočné susedstvo

Samuel Skyva

 Samuel Skyva je študentom architektúry. Vedie neformálnu diskusnú platformu Pajc a architektúre sa venuje v podujatiach oživujúcich verejný priestor, napríklad ako dramaturg pre Dobrý trh.

V nejednom z projektov od Imagine development sa komunita uvádza ako jedna z primárnych hodnôt. Či je to oceňovaný Hájpark v bratislavskej Petržalke, Manufaktúra v Bernolákove alebo plánovaná štvrť Mayer v Malackách. Čo myslíte pod slovom komunita?

My sme to slovo nepoužívali od začiatku a k téme komunitného bývania sme sa dostali postupne. Už pri prvej fáze Hájparku sme zamýšľali stavať časť projektu pre konkrétnu skupinu ľudí a spraviť im to na mieru. Ja som mal niečo zažité z Nemecka, ale v tom čase sme veľa o tom ešte nevedeli. Začali sme sa tým teda intenzívne zaoberať a napríklad aj cez formát WhatCity v Starej tržnici sme sa pokúšali zistiť, aký je potenciál pre komunitný typ bývania u nás. 

My sa v našich projektoch zaoberáme komunitnosťou skôr z pohľadu štandardného režimu. To znamená, že staviame domy, kde sú byty, ktoré predávame, ale snažíme sa to robiť tak, aby v nich komunita mohla vzniknúť. Komunitné bývanie však nevznikne na papieri. Ak to má byť v pravom slova zmysle komunitné bývanie, tak potrebuje skutočnú komunitu.

My ako developer komunitu animovať nemôžeme, ale môžeme byť nápomocní pri jej vzniku. Musíte napríklad vytvoriť miesta, kde sa komunita môže vytvárať. Napríklad dvor alebo klubovňu uprostred dvora, kde sa odohrávajú vzťahy, keď nie je možné tráviť čas na dvore. Keď je zima alebo tma, do klubovne sa presúva všetok život. Bez takého priestoru je menšia šanca, že živá komunita bude fungovať a niečo sa vytvorí.

Často sme prví, ktorí prinesú do developmentu nové témy a pojmy. Niežeby sme ich vymysleli, ale sledujeme, čo sa deje v zahraničí. Napríklad slovenský ekvivalent slova neighborhood – susedstvo sa vôbec nepoužíval. 

Aký je rozdiel medzi susedstvom a komunitou?

Susedstvo je podľa mňa niečo pasívnejšie. A je to skôr teritoriálna definícia. Štvrť je väčšia, susedstvo je menšie. Najbližšie dve ulice alebo nejaká logicky k sebe inklinujúca priestorová časť, ktorá nemusí nevyhnutne fungovať ako komunita. Je to však tvoje susedstvo, kde bývaš, odkiaľ pochádzaš a s ktorým sa identifikuješ. 

Komunita je skôr niečo medziľudské, to, čo môže vzniknúť aj mimo priestorového rámca. Môžeš mať komunitu rybárov, ktorí chodia spolu na ryby, alebo akýchkoľvek ľudí so spoločným záujmom. Nie je teda priestorovou definíciou, ale vzťahovou.

Dá sa architektúrou vytvárať komunita, ak neviete, kto sa nasťahuje do priestorov, ktoré navrhujete a developujete?

Architektúrou skôr predurčíš ľudí, ktorí tam pôjdu bývať. Sú ľudia, ktorí sa vďaka architektúre bytov s predzáhradkami a terasami rozhodli presťahovať do Hájparku namiesto do rodinného domu. Rozhodli sa pre niečo takéto, ale to ešte neznamená, že vytvoria komunitu. Ak aj máme v projekte viac-menej kompatibilných ľudí, tak  komunitné jadro vytvorí len určitá časť z nich. Ostatní sa občas pridajú k nejakým spoločným aktivitám, väčšina sa možno nepridá nikdy, sú spokojní s tým, ako bývajú, ale bez záujmu podieľať sa na vytváraní komunity. . Ak by žili na jednom mieste nekompatibilní ľudia s inými záujmami alebo nárokmi na pokoj či súkromie, tak by sa záujmy komunity s ďalšími členmi susedstva nedali skĺbiť. My skôr pre komunitu len vytvárame podmienky na to, aby vznikla.

Čo sú tie konkrétne podmienky na to, aby komunita vznikala?

Vytvárať miesta stretnutí. Nemyslím tým len, že si sadnete okolo stola, ale že máte miesta, kde sa so susedmi náhodne stretávate. Kde vytvárate podmienky na to, aby medzi nimi vznikali interakcie. Ak prídete autom do garáže, z ktorej idete priamo do výťahu, tých stretnutí je minimálne. Akonáhle idete pešo cez dvor, stretávate ľudí z iných vchodov. Na Hájparku je aj škôlka a dlho tu bola kaviareň s výhodou, že ju prevádzkoval manželský pár priamo z tohto susedstva. To sú všetko tie miesta, kde susedské komunitotvorné interakcie vznikajú.

Aj keď kaviareň už nefunguje, časť z tých aktivít, ktoré sa v kaviarni odohrávali, sa presunuli do susedskej klubovne. Dá sa tam pripraviť káva, vedia si tam zorganizovať akúkoľvek akciu. 

V prípade Bernolákova sme sa nad tým už zamýšľali trochu inak. V projekte máme kaviareň a komunitný priestor navrhnuté vedľa seba s tým, že sa dajú prepojiť. Ak má kaviareň potrebu zväčšiť priestor, je možné využívať aj komunitný priestor, a naopak. Keď je v priestore nejaká akcia, je možné využívať kaviareň, z ktorej sa dá brať občerstvenie. Je to omnoho flexibilnejšie.

Kam ste sa posunuli pri rozmýšľaní o komunitotvorbe pri projekte v Malackách? Platia pri tvorbe celej štvrte nejaké iné princípy?

Nová štvrť Mayer v Malackách je na území, ktoré má okolo tridsať hektárov, čiže tu určite nebude celá štvrť fungovať ako jedna komunita. V súvislosti s témou susedstva, tak štvrť je definícia priestorová a z časti aj identifikačná. To znamená, že ak bývam na Mayeri, to síce niečo hovorí, ale samotné komunity budú vznikať aj naprieč štvrťou a susedstvami na základe nejakých tém. Je vlastne jedno, či je to príroda, hubárčenie alebo cyklistika, jednotlivé komunity vznikajú buď len v malom, alebo v jednotlivých blokoch a domoch.

Tým že na Mayeri navrhujeme rôzne typológie a rôzne vlastnícke štruktúry, vzniknú aj rôzne mikrokomunity, tvoriace funkčné susedstvá. Veríme, že sa nám podarí vytvoriť aj nájomné bývanie, prípadne nejaký autonómny cohousing, ktorý naplnia noví susedia spoločne. Veríme, že v novej štvrti vzniknú aj rôzne prevádzky ako repair workshopy, dielne alebo opravovne bicyklov, ktoré sa môžu stať miestami, kde sa tvorí komunita.

Čo je prvý krok k tomu, aby vznikla nová štvrť s fungujúcou komunitou doslova na zelenej lúke?

To je dosť zložitá téma, na ktorú asi neexistuje jedna odpoveď. Zaoberali sme sa ňou už na začiatku procesu návrhu novej štvrte a priebežne spolupracujeme s OZ Punkt, ktoré nás sprevádza procesom postupného vytvárania komunity od prvého workshopu až po strategický dokument, ako s touto témou pracovať.

Boli by sme radi, keby sa komunita svojím spôsobom začala vytvárať ešte pred tým, než vo štvrti niekto bude reálne bývať, cez rôzne dočasné aktivity alebo sociálne programovanie na tomto území. Niečo sa tu dá robiť už aj teraz, vďaka blízkosti prírody. Sú tu štyri rybníky, ktoré Malačania radi navštevujú, dnes je už ponad diaľnicu osadená nová cyklolávka, takže územie je zrazu omnoho atraktívnejšie pre celé Malacky. Jednou z nosných tém celej štvrte má byť práve cyklodoprava, a to sa zohľadní aj pri návrhoch bicyklových spotov a celej infraštruktúry.

Máme predstavu, že sa časom vo štvrti vytvorí post komunitného pracovníka, ktorý bude spoločne s obyvateľmi moderovať aktivity podporujúce jednotlivé mikrokomunity. Obyvatelia si musia sami spoluvytvárať program a dohodnúť sa, aké susedstvo chcú. My im s tým môžeme na začiatku len pomôcť. 

Článok vznikol v rámci spolupráce s Imagine Development – developerom, ktorý vytvára susedstvá, v ktorých spolu radi žijeme