Ako zobudiť spiace miesta?

Na záver tematického vydania magazínu CTZN vydávame ponaučenia na základe skúseností z príprav vydania, ktorých súčasťou sú aj konzultácie s odborníkmi a odborníčkami. Spolu s nimi formulujeme kroky k udržateľnému rozvoju danej témy. Je to podklad, ktorý má inšpirovať k systémovým zmenám a o ktorom sa chceme naďalej rozprávať. 

ilu

• Stretnutie zainteresovaných aktérov - odborníkov a odborníčok* sa konalo v novembri 2020, kde sme iniciovali diskusiu na tému brownfieldov: čo sú systémové zmeny, ktoré chceme vidieť, ako vnímame brownfieldy, ich hrozby a potenciál, a aké argumenty komunikovať. Na tieto otázky sme naďalej hľadali odpovede aj prostredníctvom konzultácií. 

Prečo je dôležité sa téme venovať?

Kvôli udržateľnejšiemu mestskému rozvoju.

  • Nevyužité brownfieldy v meste blokujú plochy pre rozvojové aktivity a vytláčajú ich do nezastavaných území. Mesto sa rozrastá do šírky a zaberá poľnohospodársku pôdu.
  • Brownfieldy sú vnútorná územná rezerva, ktorá poskytuje priestor pre nové, aktuálne chýbajúce funkcie.

Kvôli životnému prostrediu.

  • Environmentálne zaťažené oblasti majú (dlhodobý) negatívny vplyv na ľudské zdravie. Problémom sú nekontrolované environmentálne záťaže, chátrajúce budovy, neudržiavané plochy.
  • Zanedbané budovy a znečistené územia sa časom budú len zhoršovať – vyššia kontaminácia časom naberie širšie environmentálne dopady, napr. kvôli splavovaniu škodlivých látok.
  • Regenerácia územia má za dôsledok zvýšenie odolnosti na zmenu klímy vďaka odstráneniu prebytočných spevnených plôch, nová zeleň pohltí prach, hluk, zachytí dažďovú vodu.

Kvôli spoločnosti a kultúrnemu dedičstvu. 

  • Zanedbané, nevyužité územia môžu mať negatívne dopady na miestne komunity, zvyšovanie kriminality a na sociálne väzby aj cez negatívny vplyv na verejné priestory.
  • Brownfieldy môžu zahŕňať cenné industriálne objekty, ale i chránené pamiatky, ktoré degradujú a vyústia až v zánik kultúrnych hodnôt.
  • Hodnotu pre spoločnosť majú architektúry, ktoré fungujú ako identifikačný, ikonický objekt v danom prostredí.

Kvôli ekonomike.

  • Brownfieldy zhoršujú atraktívnosť územia a jeho okolia pre investície a blokujú prílev nových aktivít, čím znižujú konkurencieschopnosť.
  • Zanedbané územia zhoršujú atraktivitu širšieho okolia a znižujú finančné výnosy.
  • Čím dlhšie brownfield chátra, tým nákladnejšia je jeho obnova.
  • Proces revitalizácie ako aj nové funkcie poskytujú priestor pre vznik pracovných príležitostí.
  • Oživený brownfield zvyšuje efektivitu využívania existujúcej verejnej infraštruktúry.
ilu

Ponaučenia

Legislatíva

  • Pojem prestavbové územie – brownfield by mal byť ukotvený v legislatíve územného plánovania do vyhlášky alebo nového stavebného zákona.
  • Dlhodobo nevyužívané nehnuteľnosti by sa mali daňovo znevýhodniť, mala by sa zakotviť možnosť vykúpenia, resp. „prepadnutia“ majetku v prípade zanedbávania starostlivosti. Alebo na druhú stranu zvýhodniť tých, ktorí opätovne využijú opustené, zanedbané a nevyužité lokality, napr. vo forme odpustenia poplatku za rozvoj v prípade výstavby na území brownfieldu, odpustenie dane z nehnuteľností, napr. na prvých 5 rokov.
  • Investori zo súkromného sektora by mali byť motivovaní revitalizovať brownfieldy vytvorením mechanizmov, napr. podpora nových foriem partnerstiev samospráv a súkromného sektoru na základe plánovacích zmlúv na podporu a rozvíjanie investičných možností pre investorov, spracovanie právnych analýz, ktoré realizátorom uľahčia efektívnu prípravu, obnovu a využívanie území – napr. možnosti riešenia majetkových vzťahov, možnosti získavania finančných zdrojov.
ilu

Manažment územného rozvoja a strategické plánovanie

  • Zefektívnenie procesu povolení Zmien a doplnkov vo veci funkčnej regulácie daného územia.
  • Cez rôzne nástroje ako územný plán, daňovú a poplatkovú politiku obcí by sa malo obmedzovať stavanie na zelenej lúke.
  • Do väčšej miery by sa malo umožňovať dočasné využitie na transformujúcich sa plochách, toto dočasné využitie môže byť hýbateľom nového rozvoja a podpory vzniku aktívnych komunít a predstavuje príležitosť pre hľadanie a preverenie budúceho trvalého využitia.
  • Vlastníci brownfieldov by mali mať pripravené projektové zámery s nákladovou medzerou (nerentabilná regenerácia), prípadne na hranici rentability a žiadať na ne financie napr. cez eurofondy.
  • Vytvorenie národnej či lokálnej databázy brownfieldov je prvý krok ku vytvoreniu stratégie ich revitalizácie.  
  • Je dôležité identifikovať hodnoty, riziká a príležitosti, rozvojový potenciál lokalít z rôznych pohľadov: územno-plánovací, environmentálny, kultúrny (vrátane aspektu kreatívneho), ekonomický, či sociálny.
  • Národná stratégia regenerácie brownfieldov by mala principiálne definovať kroky, obsahovať nástroje, finančnú podporu a inštitucionálne zabezpečenie.
  • Lokálna stratégia by mala na základe štúdie identifikovať vhodné lokality a priorizovať tie, ktoré majú vysoký potenciál a aktívnych stakeholderov. 
  • Je potrebné včleňovať opatrenia pre umiestňovanie plánovaných stavebných činností na nevyužité územia – brownfieldy, do rôznych politík a strategických materiálov, napr. ako v Bratislave do Mestskej bytovej politiky 2020-2030, Nový územný plán, územný plán zóny, Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja.
ilu

Sieťovanie, partnerstvá a spolupráce

  • Je potrebná väčšia spolupráca samospráv, štátu, VÚC a súkromných investorov. Je možné využiť už existujúce platformy spoluprác ako napr. Únia miest alebo Komory miest ZMOS.  
  • Ideálne by bolo, ak by existovala stála pracovná skupina – medziodborová a medziúrovňová.
  • Implementácia modelu pre verejno-súkromné partnerstvá by pomohli predovšetkým v lokalitách s veľkou environmentálnou záťažou a pri brownfieldoch celomestského významu.
  • Integrované územné investície by zjednodušili revitalizáciu brownfieldov – kombinácia opatrení MŽP SR (sanácia záťaží)/ MDaV SR (dopravné projekty – napr. Železničný koridor a stanica); projektov samosprávy (mesto/MČ – revitalizácia územia) a súkromných investorov (development).

Vzdelávanie a komunikácia

  • Zainteresovaných aktérov by sme mali vzdelávať o prínosoch revitalizácie brownfieldov s cieľom zvýšiť využívanie brownfieldov než zaberanie poľnohospodárskej pôdy. 
  • Vybraní zamestnanci a zamestnankyne samospráv by mali byť podporovaní vo vzdelávaní a rozširovaní si vedomostí a zručností v oblasti špecializácie na tému brownfieldov.
  • Metodická podpora pre investora od zámeru po kolaudáciu by zohrala rolu, keďže revitalizácia brownfieldu je špecifický proces, vyžaduje zapojenie mnohých aktérov, komplexné a medziodborové prístupy, či väčšiu potrebu financií.
*Účastníci a účastníčky workshopu:

Lívia Gažová – Punkt, o. z.
Katarína Fischerová – Punkt, o. z.
Illah van Oijen – Punkt, o. z.
Barbara Zavarská – Punkt, o. z.
Elégia Štrbová – Punkt, o. z.
Zuzana Žurkinová – Punkt, o. z., Spiace miesta o. z.
Zuzana Homer – Friedrich Ebert Stiftung
Hana Kucharovičová – Spiace miesta, o. z.
Vera Kiseľová – Spiace miesta, o. z.
Erika Horanská – Ministerstvo dopravy a výstavby SR
Katarína Andrášiová
– Ministerstvo dopravy a výstavby SR
Magda Ďurdíková
– Sekcia územného plánovania, MIB
Viera Baštáková – Ministerstvo životného prostredia SR
Milan Hodas
– Slovenská agentúra životného prostredia
Boris Hrbáň – Imagine Development
Milota Sidorová – MIB
Eduard Donauer – Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy
Filip Gulan
– Corwin
Samuel Csáder – Corwin
Michal Hájek – Corwin
Slavomír Šikuda – PR consultant / Corwin
Peter Robl – Budovy pre budúcnosť
Radek Pšenička – YIT


12. NOVEMBER 2021

Text spracovala: Zuzana Žurkinová
Grafika: Matej Mihály

 


 

Téma prvého vydania vznikla v spolupráci s občianskym združením Spiace miesta

Hlavný partner vydania Spiace miesta

Partneri vydania Spiace miesta

          Veľvyslanectvo Holandska

Mediálni partneri vydania Spiace miesta