Aj mesto je príroda. Čím je pestrejšia, tým lepšie odolá zmene klímy

Samuel Achberger

Odborníci na životné prostredie s týmto problémom zápasia už roky. Naša planéta, jej procesy a ekosystémy sú také zložité, že vysvetlenie komplikovaných problémov, ktorým čelíme, je jednou z najväčších komunikačných výziev súčasnosti.

Mesto ako najkomplexnejší ekosystém vyžaduje porozumenie, ktoré je možné nájsť iba medzi aktérmi z rôznych polí výskumu, manažmentu a verejnej správy. Naše stratégie a ciele v oblastiach mobility, biodiverzity či územného plánovania musia byť vzájomne informované a tvorené spoločne s jasnými cieľmi. Toto je skutočnou výzvou, ktorej čelíme. Prvé inteligentné a uhlíkovo neutrálne mesto bude to, ktoré tieto odlišné záujmy zladí.

• Biodiverzita je predpokladom odolného systému. S rastúcou komplexitou však narážame na limity našej predstavivosti, nedokážeme myslieť na všetky súvislosti. Aj navrhovanie miest odolných voči zmene klímy sa stáva čoraz ťažším. Nutná je tímová práca.

Burina v chodníku a komáre – mestá žijú viac, ako si myslíme

Aj keď si to nevšímame, mestá sú domovom nespočetného množstva biotopov a prírodného bohatstva. V porovnaní s rurálnou krajinou totiž ponúkajú nesmiernu diverzitu príležitostí pre život. Sú teplejšie ako okolitá krajina, na malom priestore koncentrujú množstvo udržiavaných aj neudržiavaných zelených, hnedých či modrých plôch. V meste sa vždy nájde trhlina či skryté miesto, ktoré zadrží vlhkosť, a to aj v tých teplejších dňoch.

Málo ľudí si uvedomuje, že v skutočnosti je len veľmi malá časť mesta pod našou kontrolou. Aj stavebné materiály boli v minulosti prírodnými, len sme ich spracovali. Každá rastlina prerastajúca cez chodník, každoročný boj s komármi či žubrienky v mláke po návalovom daždi na inak rušnom stavenisku sú pripomienkami, že mesto nepatrí iba ľuďom. Ak by sme sa aj snažili divočinu „vylúčiť“ z našich miest, v nejakej forme príroda vždy nájde cestu späť. Našťastie. S rastúcim dopytom po zeleni v meste nám biodiverzita slúži viac, než vnímame.

Uprednostňovanie včiel ľuďmi narúša ekosystém

Často skĺzame k tomu, že chceme každému živočíchovi pripísať konkrétnu úlohu, aby sme obhájili ich právo na existenciu v meste. Potrebujeme včely, aby opeľovali naše plodiny. Vtáky zas môžu regulovať počty nežiadúceho hmyzu, ktorý nás obťažuje. Všetky pozitíva, ktoré rôznym živočíchom pripisujeme, majú však pôvod v omnoho komplexnejšom systéme. Napríklad práve včely medonosné, ktorým dávame najviac priestoru, opeľujú iba niektoré plodiny a zároveň sú hrozbou pre tie opeľovače, ktoré pokrývajú zvyšok. Uprednostňovanie jedného typu opeľovača bez vytvárania podmienok pre iných môže v konečnom dôsledku ďalej znížiť výnosy z poľnohospodárstva.

Príklad so včelou medonosnou je jedným z mnohých zjednodušení zložitých vzťahov v prírode. Procesy, ktoré hýbu jednotlivými časťami ekosystémov, sú také vzdialené či neviditeľné ľudskému oku, že si neuvedomujeme ich význam. Základným princípom, ktorým by sme sa preto mali riadiť, je ten, že každá bytosť – či už je to hmyz, vták alebo obojživelník – má úlohu, ktorá zapadá do systému umožňujúceho život na tejto planéte.

Zdravé prostredie v meste aj mimo neho je spravidla také, ktoré vytvára podmienky pre diverzitu života, pričom každý organizmus rôznym spôsobom prispieva k schopnosti ekosystému ako celku čistiť vzduch, zadržiavať uhlík či robiť naše prostredie krajším a inak prínosným.

Život v meste je ekologickejší než na vidieku

Mestá hrajú kľúčovú úlohu v dnešnom svete. Sú centrami ekonomického, politického a kultúrneho života a zároveň sú jedným z najvýznamnejších nástrojov, ktoré máme pri boji s klimatickou krízou. Kompaktnosť miest či ich hustá infraštruktúra z nich robia ideálne prostredie pre zníženie uhlíkovej stopy jednotlivca na minimum. Poskytujú neustále príležitosti na zefektívňovanie tokov zdrojov a ľudí.

Život v meste je vo väčšine prípadov ekologickejší než život na vidieku – minimálne čo sa týka pohľadu na emisie a energetickú efektivitu domácností. Aj z toho dôvodu sa najviac skloňovanými nástrojmi zmierňovania následkov zmeny klímy stali zahusťovanie miest a zmeny v mobilite.

Ak do tohto mixu primiešame zvyšovanie biodiverzity, účinok týchto opatrení sa znásobuje. Spolu so skompaktňovaním mesta či s rozvojom udržateľnej mobility by sme mali automaticky prinášať rôznorodé ekologické prvky do našich miest. Spôsoby, akými vnášať biodiverzitu do miest, je však nemožné štandardizovať. Tak ako je každé mesto odlišné vo svojich silných aj slabých stránkach, rovnako to platí aj pre jeho prírodné danosti či potreby jeho urbánneho ekosystému. Niektoré mestá môžu mať ideálne podmienky pre prepájanie zelených plôch, kým potenciál iných môže spočívať v lepšom využívaní ich vodných plôch.

O znižovaní následkov zmeny klímy musíme uvažovať diverzitne. Rôznorodá zeleň či iné prírodné prvky, ktoré sú prirodzenou súčasťou mesta, sú kľúčové pre jeho odolnosť voči prívalovým dažďom, ktoré zadržiavajú, či horúčavám, ktoré zmierňujú.

Rôznorodé prostredia však dokážu prekvitať iba vtedy, ak vedia fungovať do veľkej miery autonómne. Zeleň nezadrží vodu sama od seba – potrebuje zdravú pôdu, pre ktorú je nevyhnutná prítomnosť biologických zložiek, mikroorganizmov či hmyzu a živočíchov. Zdravé prostredie existuje na pozadí vzťahov, ktoré musíme rozvíjať a na ktoré musíme myslieť pri tvorbe mesta. Napríklad aj vtedy, keď sadíme stromoradie alebo keď vytvárame segregovanú cyklocestu a zamýšľame sa, či ju zatrávniť.

Aktívne hľadanie spôsobov, ako prinášať diverzitu do miest, musí byť automatickou súčasťou udržateľného rozvoja. V súčasnosti stojíme pred otázkou, ako vytvoriť uhlíkovo neutrálne a inteligentné mestá s udržateľnou mobilitou a kompaktnou zástavbou, ktoré navyše podporujú biodiverzitu. Odpovede na tieto otázky sa pritom nedajú nájsť izolovane pri téme mobility, ekológie či energetiky. Na procese adaptácie na následky zmeny klímy je najnáročnejšia radikálna zmena uvažovania nad komplexnými problémami, ktorú si to vyžaduje. Prvým krokom je totiž nájsť pokoru v spôsobe, akým k problémom pristupujeme, a riešiť ich tímovo. Diverzita je základným predpokladom odolnosti a bude preto kľúčovým princípom pri hľadaní riešení v najbližších desaťročiach.

Partneri

Mediálni partneri