Autá tu ustúpili ľuďom a s bytmi sa nedá špekulovať. Ako sa žije vo viedenskej štvrti Seestadt?
Architektka Andrea Boroš Leitmann píše o živote v komunitnej bytovke v Asperne, viedenskej štvrti budúcnosti.
#5 Komunity
Boli tu odjakživa, ale nie stále. Sú opakom individualizmu a miestom pre súdržnosť a vzájomnú pomoc. Prečo je u nás tak počuť o komunitách práve dnes a prečo po komunite ako nástroji siahajú aj developeri či samosprávy? V tomto vydaní sa dozviete aj to, aké potreby pokrývajú dnešné komunity a ako sa buduje stabilná komunita, ktorá plní účel.
Ako aktivovať verejný priestor? Nečakajme na prestrihnutie červenej pásky
Ako si budujeme vzťah k svojmu bezprostrednému prostrediu, susedstvu, komunite? V kontexte post-socialistických krajín ako Slovensko je to pomalý mentálny proces. Zmena z prostredia, kde bolo všetko všetkých a zároveň nikoho, k prvej vlne súkromného vlastníctva a nutkaniu oplotiť si to svoje, sa odrazila na stave a kvalite verejného priestoru.
Život doma alebo v zariadení sociálnych služieb? Možnosť je často len jedna, tá horšia
V sociálnych zariadeniach dlhodobého pobytu na Slovensku žije asi 55-tisíc ľudí, z toho 40-tisíc seniorov. Často ide o veľkokapacitné objekty s viac ako 200 klientmi vo veľkých, spoločných izbách. Títo ľudia nemôžu sami o sebe rozhodovať, ani kedy majú vstať, jesť a umývať si zuby, čím naplniť svoj čas.
Spája mestá a vidiek, prispieva k rozvoju regiónov. Model sociálneho poľnohospodárstva si razí cestu
Už aj na Slovensku nájdeme sociálne farmy, ktoré zásobujú mestá lokálnymi produktmi, prispievajú k rastu lokálnej ekonomiky a navyše dávajú prácu znevýhodneným ľuďom z miestnej komunity.
Chcete založiť komunitnú záhradku alebo usporiadať akciu? Mesto vám pomôže bez papierovačiek a požičia aj stoličky
Živé komunity sú základom pre živé mestá. Niekedy nahrádzajú úlohu samosprávy, často to však robia len zdola, organicky. Samosprávy preto disponujú rôznymi nástrojmi podpory komunitného rozvoja, ktoré sa oplatí využiť. Aké komunity pôsobia v Bratislave a ako ich podporuje mesto?
Vyskúšali sme Warm Data Lab: Workshop s pridanou ľudskou hodnotou, ktorý roztápa predsudky
Warm Data Lab je zaujímavá udalosť. Ide o akési priateľské laboratórium, v ktorom si ľudia vymieňajú svoje osobné skúsenosti, pohľady a načúvajú iným názorom. Dôraz sa kladie na slobodu. Každý účastník či každá účastníčka sa môže ľubovoľne presúvať medzi jednotlivými stanovišťami, a to kedykoľvek a bez ospravedlnenia. Voľnosť pohybu a myšlienok však prináša netradičné ovocie, ktoré možno konzumovať na mieste, bezprostredne po workshope i o niekoľko týždňov. A takmer vždy ho sprevádza povestný AHA moment.
Illah van Oijen: Príďte na kus teplého slova. Naše myslenie ovplyvňujú príbehy, ktoré hovoríme sami sebe
Illah van Oijen, fotografka a spoluorganizátorka známeho podujatia Dobrý trh, prináša do našej spoločnosti nový nástroj na diskusiu a spájanie komunít. Ide o sériu pravidelných workshopov Warm Data Lab s prepracovanou metodikou z dielne Medzinárodného Batesonovho inštitútu (International Bateson Institute), kde sa spomínanú metódu učí už dva roky.
Dobrý trh rozbicykloval jeseň. Cyklodoprava raz môže byť pohodlnou voľbou pre všetkých
Tak ako sa mení celý svet a prikláňa sa viac k ekologickým riešeniam, aj Bratislava sa chce meniť na európsku metropolu pre všetkých. Zvyšovanie povedomia o zelenšom meste s lepším vzduchom a bezpečnejšou infraštruktúrou pre cyklistov prostredníctvom kultúry je cieľom projektu CycleUp!, ktorý odštartoval na Dobrom trhu.
Erik Šille, maliar a aktívny cyklista, si fotí policajtov, parkujúcich na cykloceste: Rád by som z toho urobil pexeso
Jazdiť po jednom v plechových skrinkách podľa neho nedáva zmysel. Vo svojich obrazoch z áut robí nefunkčné a nepojazdné objekty a zo SUV alegorické vozy.
Partneri
Mediálni partneri
