• komunity
• Meranie dopadu
• verejný priestor

Je naozaj Dobrý trh taký dobrý v presadzovaní svojich cieľov?

Lívia Gažová

Kultúrne podujatia a festivaly už nie sú len o hudbe alebo jedle. Mnohé z nich sa snažia komunikovať témy životného prostredia, udržateľného rozvoja, sociálnej inklúzie či medzigeneračného dialógu. Presadzovanie spoločenskej zmeny cez podujatia sa stáva trendom najmä v mestách a odborne ho možno nazvať eventifikácia alebo festivalizácia kultúry. Príkladom podobne „angažovaného“ festivalu je aj multižánrové podujatie Dobrý trh.

Okrem nákupu výrobkov od lokálnych predajcov ponúka Dobrý trh aj možnosť zúčastniť sa diskusií a workshopov, zameraných na aktuálne spoločenské témy, koncertov a ďalších sprievodných podujatí, vrátane komunitných aktivít zorganizovaných pre obyvateľov danej lokality. Darí sa Dobrému trhu napĺňať svoje ciele posilňovať komunitné vzťahy, lokálnu ekonomiku a udržateľný rozvoj? Pri príležitosti desiateho výročia podujatia si efekt svojej činnosti nechali organizátori zmerať cez kvalitatívny výskum, ktorý viedla sociologička Ivana Rapoš Božič a výskum ekonomických dopadov, ktorý pripravila expertka na ekonomické analýzy v kultúre Tereza Ráabová.

• Výskum sa realizoval v spolupráci s KÉK – maďarským centrom súčasnej architektúry. Model, ktorým merali prínos Dobrého trhu pre slovenskú ekonomiku, je pôvodne z dielne českého Economic impact art.

Dobrý trh nevnímajú respondenti len ako miesto predaja a nákupu určitého typu výrobkov, ale ako multižánrové verejné podujatie. Dobrý trh je miestom stretávania, šírenia povedomia o spoločensky významných témach. Program, ktorý Dobrý trh ponúka, je vnímaný ako rozmanitý. Rovnako sú vnímaní aj aktéri, ktorí Dobrý trh navštevujú alebo sú do neho zapojení. Ukazuje to, že Dobrý trh je otvorený voči rôznym komunitám. Široká ponuka produktov a sprievodných podujatí má potenciál pritiahnuť na Dobrý trh návštevníkov s rôznymi záujmami a potrebami, vrátane návštevníkov, ktorí patria do zraniteľných skupín alebo majú nejakú formu zdravotného znevýhodnenia.

Dobrý trh má preukázateľný dopad na budovanie susedskej komunity v okolí Panenskej ulice, na prepájanie rôznych komunít, ako aj celkovo na budovanie sociálnych vzťahov. Aký je jeho tajný recept na posilňovanie komunity? Susedia sú priamo zapojení do programu. Susedské aktivity, ktoré sa konajú priamo počas Dobrého trhu, umožňujú obyvateľom lokality stretnúť sa a nadviazať nové alebo prehĺbiť už existujúce vzťahy. Pozitívne hodnotené bolo aj otváranie dvorov, ktoré sú počas roka prístupné len úzkej skupine užívateľov, ale počas Dobrého trhu sa otvoria širšej verejnosti. Zapájanie zástupcov lokálnych prevádzok a inštitúcií do programu stimuluje nadväzovanie nových sociálnych kontaktov a budovanie vzťahov v lokalite. Tie boli využité aj v prípade participatívneho procesu k plánovanej revitalizácii Panenskej ulice.

Prítomnosť aktivít vo verejnom priestore posúva latku toho, čo je pre obyvateľov predstaviteľné

Je to ale všetko také ružové? Zďaleka nie všetci obyvatelia lokality chodia na Dobrý trh a jeho prítomnosť v štvrti automaticky neznamená citeľné zlepšenie susedských vzťahov. Pokiaľ obyvatelia štvrte o zapojenie do komunitných aktivít nemajú záujem, samotná prítomnosť Dobrého trhu nestačí na to, aby ich do komunitného života vtiahla. Bez ohľadu na to, koľko ľudí zo susedstva sa do komunitných aktivít iniciovaných Dobrým trhom zapojí, samotná prítomnosť a viditeľnosť týchto aktivít vo verejnom priestore posúva latku toho, čo je pre obyvateľov štvrte vo vzťahu ku komunitnému životu predstaviteľné. Navyše, v susedstve okolo Panenskej ulice nefunguje len jedna „susedská“ komunita, ale aj rôzne „záujmové“ komunity združujúce sa okolo inštitúcií aktívnych v tomto priestore, napríklad okolo základnej umeleckej školy, rôznych kultúrnych a vzdelávacích inštitútov či cirkevných spoločenstiev. Dobrý trh svojimi aktivitami vytvára priestor na vzájomné stretávanie sa a nadväzovanie kontaktov naprieč komunitami.

Ďalším efektom Dobrého trhu je schopnosť upriamovať pozornosť na potenciál verejného priestoru. Uzatvorením ulice a sprístupnením dvorov vytvára predpoklady pre potenciálnu zmenu využívania verejného priestoru. Respondenti ocenili aj nehmatateľné budovanie vzťahu k lokalite, napríklad cez organizované prechádzky alebo zviditeľnenie lokality, ktorú tak symbolicky umiestnili na mapu mesta.

Záujem organizátorov Dobrého trhu o verejný priestor v lokalite vyústil aj do ich zapojenia do projektu revitalizácie Panenskej ulice. V rámci neho iniciovali a viedli participatívny proces. Práve toto prepojenie je z pohľadu mnohých komunikačných partnerov a partneriek najhmatateľnejším dôkazom vplyvu Dobrého trhu na rozvoj lokality a celkovú revitalizáciu Panenskej ulice.

Respondenti však mali aj pochybnosti o tom, do akej miery má krátkodobá transformácia verejného priestoru počas Dobrého trhu vplyv na ich dlhodobé využívanie. Dlhodobé dopady sú závislé od súčinnosti ďalších aktérov, predovšetkým samospráv a súvisia aj s nezáujmom o verejný priestor na strane verejnosti.

Pozoruhodný vplyv na ekonomiku

Podľa vyjadrení respondentov je Dobrý trh výrazným impulzom pri rozbehu podnikania malých predajcov. Vytvára príležitosti pre zvýšenie viditeľnosti značky, budovanie vzťahov so zákazníkmi či sieťovanie s ďalšími aktérmi. Pre zákazníkov je Dobrý trh príležitosťou nakúpiť si výrobky priamo od ich výrobcov, a zároveň ich na mieste aj vyskúšať a objaviť niečo nové. Respondenti tiež oceňujú starostlivý výber trhovníkov a možnosť dozvedieť sa viac o príbehoch, ktoré stoja za výrobou lokálnych produktov. Limitom výberových produktov je ich vysoká cena. Respondenti nevnímajú produkty na Dobrom trhu ako niečo, čo by si mohli dovoliť nakupovať každý deň. Idú si tam skôr nakúpiť darčeky alebo vecí na špeciálne príležitosti.

 • Metodika výpočtu ekonomických dopadov je založená na detailnej input-output analýze, tzn. štruktúre odberateľsko-dodávateľských vzťahov slovenskej ekonomiky. Vychádza z dát Štatistického úradu Slovenskej republiky, aktuálnych sadzieb daní a zákonných odvodov na sociálne a zdravotné poistenie. Metóda ekonóma W. Leontiefa input-output analýzy bola ocenená Nobelovou cenou, aplikovaná metodika pre českú kultúru bola v roku 2013 certifikovaná Ministerstvom kultúry ČR.

---

 [1] Počet návštevníkov a priemerný náklad návštevníka je informovaný odhad. 

Vzhľadom na to, že na Dobrý trh sú vyberaní lokálni predajcovia a tradiční výrobcovia, takmer všetky tieto prostriedky išli lokálnym dodávateľom a ich subdodávateľom, čo zvýšilo obraty mnohých podnikateľov, remeselníkov, firiem a ďalších subjektov na Slovensku. Existujú priame ekonomické efekty, ktoré následne generujú nepriame, tzv. multiplikačné efekty. Výdavky usporiadateľov a návštevníkov Dobrého trhu tak mali dopad na celkové zvýšenie obratu slovenskej ekonomiky približne o 1,2 mil. eur (obraty usporiadateľov a ich dodávateľských reťazcov, obraty predajcov, reštaurácií, dopravcov atď. a ich dodávateľov, vrátane DPH a ďalších daní).

Pre realizáciu Dobrého trhu a uspokojenie požiadavky návštevníkov bolo potrebné zamestnať mnoho pracovníkov, ktorí vykonali prácu zodpovedajúcu približne 27 celoročným plným úväzkom. Zamestnancom všetkých zúčastnených podnikov boli vyplatené mzdy a poistenie vo výške cca 225 tisíc eur. Zisk slovenských firiem a podnikateľov sa zvýšil zhruba o 248 tisíc eur. Do verejných rozpočtov bolo vďaka Dobrému trhu 2019 odvedených cca 243 tisíc eur na dani z pridanej hodnoty, spotrebných daniach, daniach z príjmov fyzických a právnických osôb a odvodoch na sociálne a zdravotné poistenie.

Celkové náklady na realizáciu Dobrého trhu v roku 2019 dosahovali 44 635 eur, z toho príjmy z verejných zdrojov tvorili 7 850 eur. Z uvedených výsledkov vyplýva, že 1 euro z verejných rozpočtov vložených do organizácie Dobrého trhu vygenerovalo obrat slovenskej ekonomiky vo výške 27 eur a odvody späť do verejných rozpočtov vo výške 31 eur.

Inšpirácia aj pre ostatných

Dobrý trh priniesol do Bratislavy nový koncept verejného kultúrneho podujatia, ktorý mnohí z nich predtým poznali len zo zahraničia. Jedným z najväčších dopadov je to, že inšpiroval vznik nových verejných podujatí, akými sú napríklad pravidelné trhy v Starej tržnici alebo Trnavský rýnek. Nárast počtu návštevníkov a celkového zväčšenia rozsahu Dobrého trhu je možné vnímať ako známku úspechu. Napriek tomu sa medzi respondentmi objavovala nostalgia za pôvodným Dobrým trhom. Pri takom veľkom podujatí sa susedská komunita rozplýva. Respondenti ocenili aj profesionálnu organizáciu podujatia, ktorá ale tiež stráca nádych akcie organizovanej „zdola“.

Hlavní partneri

Partneri

Mediálni partneri