Mestá ako lídri v udržateľnej energii: Aj malé kroky prinášajú väčšiu istotu do budúcnosti

Slovo má: 

Slovo má: Martina Repíková, poradkyňa pre energetiku Únie miest Slovenska

Zabezpečenie odpadového hospodárstva je povinnosťou každej samosprávy. K recyklácii komunálneho odpadu pribudol od 1. januára 2025 aj zber a recyklácia textilného odpadu. Prečo vznikla táto povinnosť a ako to fungovalo doteraz?

Mestá čoraz viac pociťujú dôsledky klimatickej zmeny aj rast cien energií. Prečo je dôležité, aby práve samosprávy boli lídrami v prechode na obnoviteľné zdroje energie?

Mestá a obce patria medzi najväčších spotrebiteľov energie. Prevádzkujú školy, škôlky, úrady, kultúrne domy, športoviská, verejné osvetlenie aj mestskú dopravu. Všetko to sú miesta, ktoré denne spotrebúvajú veľa energie. A keď ceny energií prudko rastú, samosprávam sa veľmi ťažko plánuje rozpočet – náklady sú vysoké a často nepredvídateľné. Zároveň však práve mestá držia túto infraštruktúru vo vlastných rukách, a teda ju môžu aj meniť. Ak modernizujú budovy, vymenia technológie a zavedú úsporné opatrenia, dokážu znížiť spotrebu energie aj účty. Ak k tomu pridajú obnoviteľné zdroje, môžu si časť energie vyrábať samy. Znamená to nielen úsporu peňazí, ale aj väčšiu nezávislosť a predvídateľnosť do budúcnosti. Obnoviteľné zdroje sú pre mestá cestou k udržateľnému fungovaniu.

Slovensko má obrovský potenciál v solárnej, geotermálnej aj komunálnej energetike, no reálne využitie je stále nízke. Kde vidíte najväčšie bariéry a ako ich môžu mestá prekonať aj bez výraznej podpory štátu?

Najväčšou prekážkou je podľa mňa nedostatok odborníkov. Mnohé mestá a obce nemajú energetika, ktorý by vedel pripraviť projekt, vyhodnotiť spotrebu alebo riadiť realizáciu. A týchto ľudí je na Slovensku všeobecne málo. S tým súvisí aj obava, čo bude, ak sa zariadenie pokazí – či si to samospráva dokáže udržiavať sama, alebo bude závislá od externých firiem, ktoré stoja peniaze. Ďalšou veľkou bariérou je zložitá legislatíva a neprehľadné procesy, napríklad pri pripájaní zdrojov do distribučnej siete. Mnohé mestá si musia informácie zisťovať doslova po kúskoch, kto má kompetencie, aký je postup, aké majú práva a povinnosti. A chýbajú im aj základné dáta, niektoré obce ani presne nevedia, akú majú spotrebu vo vlastných budovách, alebo aký je potenciál obnoviteľných zdrojov na ich území. Bez týchto údajov sa ťažko robia strategické rozhodnutia. A samozrejme, problémom je aj financovanie. Ak chce mesto pripraviť projekt, musí už vopred vedieť, z akých zdrojov ho zaplatí. Granty a dotácie sú síce dostupné, ale často nastavené tak, že úplne nesedia na potreby samospráv. Chýbajú aj peniaze na projektovú prípravu, čo je častý dôvod, prečo sa dobré nápady nedostanú do realizácie. Napriek tomu existujú riešenia. Väčšie mestá môžu čerpať z európskych grantov, ktoré ponúkajú aj technickú pomoc a analýzy. Výborne funguje aj spolupráca a výmena skúseností medzi mestami, spolupráca so školami, s univerzitami či firmami. Bratislava a Košice ukazujú, že keď sa spojí vôľa, odbornosť a dáta, je možné posunúť sa ďalej aj napriek niektorým obmedzeniam. 

Mnoho samospráv sa bojí, že na to nemá kapacity alebo že projekty sú príliš zložité. Čo by ste im poradili – kde začať a aké malé kroky môžu urobiť hneď teraz?

Je to prirodzené, takto začínala väčšina miest, ktoré dnes majú na budovách fotovoltiku alebo využívajú geotermálnu energiu. Tiež si hovorili – nemáme na to ľudí, peniaze ani skúsenosti. Kľúčové je jednoducho postupne začať. Zistiť, ktoré budovy míňajú najviac energie, spraviť si základný prehľad o spotrebe a osloviť odborníkov na konzultáciu. Prvým krokom by nemala byť hneď investícia do solárnych panelov, ale pochopenie vlastnej energetickej situácie, a to sa dá zvládnuť aj bez vlastného energetika. Je dôležité prestať vnímať energiu ako strašiaka, ale ako tému, ktorú môžeme mať pod kontrolou. Aj malé kroky sa rátajú – od výmeny osvetlenia po lepšie nastavenie vykurovania. Každá úspora znamená nižší účet aj menšiu záťaž pre mesto.

Únia miest Slovenska dlhodobo upozorňuje, že energia je aj otázkou nezávislosti a odolnosti. Ako môžu mestá svojimi projektmi prispieť k väčšej energetickej bezpečnosti?

Energetická kríza nám všetkým otvorila oči. Mnohé mestá vtedy zistili, že ich náklady na energie vyskočili tak vysoko, že museli zatvárať športoviská alebo šetriť na osvetlení. To bola cenná, hoci bolestivá skúsenosť. Ak má však mesto vlastný zdroj energie, napríklad fotovoltiku, geotermálny vrt alebo úložisko, dokáže mať aspoň časť spotreby pod svojou kontrolou. Vie zabezpečiť základné fungovanie škôl, domovov sociálnych služieb, úradov či verejného osvetlenia, aj keby došlo k výpadkom alebo rastu cien. Je to teda aj otázka bezpečnosti, nielen ekológie. Mestá, ktoré investujú do vlastných zdrojov energie, sa stávajú odolnejšími voči krízam a znižujú závislosť celej krajiny od dovozu energií.

Aktuálna vláda nedáva podpore obnoviteľných zdrojov prioritu. Ako to vnímate? Čo by ste odkázali ľuďom, ktorí aj tak chcú ísť cestou čistejšej energie?

Je pravda, že momentálne nie je zelená energetika vládnou prioritou. Ale to neznamená, že sa nič nedeje. Práve naopak – rozvoj dnes ťahajú mestá, súkromný sektor a ľudia. Fotovoltika a tepelné čerpadlá sa stávajú bežnou súčasťou nových domov aj rekonštrukcií. Rozbiehajú sa projekty zdieľania solárnej energie, projekty využívania geotermálnych vrtov, nabíjacích staníc pre elektromobily. Niektoré veci sa spomaľujú zmenami pravidiel, zložitými procesmi alebo obavami verejnosti. Veterná energia je dobrým príkladom: je nová, ľudia majú otázky a pochybnosti. To je úplne v poriadku. Dôležité však je rozprávať sa o nej otvorene, korektne a najmä na základe faktov, nie strachu a dezinformácií. Zmena ide pomaly, ale ide, a nezávisí len od politiky. Každý, kto chce ísť ekologickejšou – udržateľnejšou cestou, má dnes možnosti a netreba čakať na ideálne podmienky.

Ak by ste mali vyslať jednu myšlienku občanom, ktorí váhajú, či má zmysel zaujímať sa o zelenú energiu, čo by to bolo?

Aj malý krok má zmysel, ak ho urobí veľa ľudí. Často čakáme, že zmena príde zhora, ale tá najdôležitejšia sa začína u nás doma. Nie je to len o veľkých investíciách, ale o každodenných rozhodnutiach: čím kúrime, ako svietime, ako sa dopravujeme. Ľudia si niekedy myslia, že zelená energia je len pre bohatých alebo veľké firmy. Ale nie – je to o nás všetkých. O tom ako pristupujeme k spotrebe, ako sa správame k svojmu prostrediu. Keď sa k energii zodpovedne postaví veľa ľudí, uvidíme výsledok: čistejšie ovzdušie, menšiu závislosť a lepšiu kvalitu života.

Táto rubrika vznikla v spolupráci s Úniou miest Slovenska ako súčasť jej pilotného komunikačného projektu – Komunikácia riešení klimatickej krízy v meste ľudskou rečou.

Partneri