Mestá hovoria o klíme málo, obyvatelia potrebujú vidieť konkrétne kroky

Pilotný projekt Únie miest Slovenska ukázal, že komunikácia klimatickej zmeny v mestách má stále slabé miesta. Zároveň priniesol prvé praktické výsledky, ako tému otvárať jasne, systematicky a s dôrazom na ľudí.

Slovo má: 

Daniela Piršelová, bývalá redaktorka a moderátorka spravodajskej TV, aktuálne hovorkyňa a poradkyňa pre komunikáciu klimatickej krízy v Únii miest Slovenska (ÚMS). Venuje sa podpore riešení klimatickej krízy v slovenských mestách. Jej cieľom je motivovať mestá k aktívnemu budovaniu a komunikácii bezpečných, odolných a udržateľných miest pre všetkých. V r. 2017 zorganizovala Climate Conference Slovakia, prvú klimatickú konferenciu pre širokú verejnosť. Od 2021 je Ambasádorkou projektu Európskej komisie – EU Climate Pact Ambassadors pre Európsku zelenú dohodu.

Tomáš Chabada, spoluzakladateľ a hlavný analytik Institutu 2050 pre výskum verejnej mienky a tvorby komunikačných stratégií v oblasti ochrany klímy, prírody a ďalších environmentálnych tém. Je spoluautorom knihy Vztah české veřejnosti k přírodě a životnímu prostředí a hlavným autorom výskumov verejnej mienky Slovenská klíma 2022 a Slovenská klíma, transformácia a Green Deal 2023. 

Čo bolo impulzom spustiť pilotný projekt o komunikácii klimatickej krízy v meste ľudskou rečou?

D. P.: Urgencia riešenia klimatickej krízy v mestách naberá na obrátkach a je preto nevyhnutné, aby bola jej pozícia v mestách silnejšia. Hlavným cieľom pilotného komunikačného projektu bolo vyvolať v mestách záujem o komunikáciu tejto témy, o potrebu začleniť klimatickú agendu do „každodenných“ tém, ktoré sa priamo dotýkajú bezpečnosti a kvality života obyvateľov, a pomôcť zvyšovať záujem obyvateľov. Práve záujem a angažovanosť ľudí považujeme za kľúčové pri príprave a realizácii potrebných opatrení v mestách. Z pozície strešnej organizácie sme zároveň chceli podporiť spoluprácu medzi jednotlivými oddeleniami a pracovníkmi na mestskom úrade. Klimatická agenda nie je v mestách zjednotená, ale útržkovo sa jej venujú jednotlivé oddelenia a rôzne stupne riadenia. Za dôležité sme považovali tiež motivovať mestá k systematickej a proaktívnej komunikácii takých aktivít, plánov a opatrení, ktoré sa pre bezpečnosť a kvalitu života obyvateľov realizujú, ale nehovorí sa o nich. Na záver projektu sme ako pomôcku vytvorili sériu odporúčaní, čo a ako komunikovať a čoho sa, naopak, v komunikácii vyvarovať. Ako pridanú hodnotu tohto projektu vnímam aj to, že sme ponúkli nové informácie z najnovších prieskumov verejnej mienky či strategickej komunikácie, zastrešené nadáciou Friedrich-Ebert-Stiftung, a k tomu taký potrebný a vítaný networking. Ten priniesol mestám, ako aj celému zapojenému teamu radosť zo vzájomnej spolupráce.

Aká je vaša skúsenosť s mestami, ktoré sa zapojili do komunikačného projektu? Ako prebiehal projekt? 

S mojou ideou a obsahom pilotného komunikačného projektu som najprv „nakazila“ moju kolegyňu Silviu Križanovú, ktorá prevzala rolu projektovej manažérky. Následne som oslovila expertov Jana Krajhanzla a Tomáša Chabadu z Insitutu 2050 v ČR, s ktorými máme za sebou úspešnú spoluprácu, aby zastrešili expertnú stránku projektu v oblasti prieskumu a komunikácie. Začiatok nebol taký jednoduchý, dokonca aj oni boli mierne skeptickí, ako sa tento zámer vydarí. Vopred sme museli počítať s možnými bariérami, ktoré nás mohli odradiť, alebo úplne zastaviť. Napríklad nízky záujem zo strany miest pre nedostatok času a kapacít, demotivovaní ľudia pre dlhodobo náročnú situáciu v samospráve, obavy proaktívne sa venovať klimatickej zmene pre zlé skúsenosti zo strany obyvateľov, médií či nedostatočný nezáujem mesta pre iné priority. Obavy sa nenaplnili a do projektu sa nám podarilo zapojiť 12 našich členských miest. Prieskum a analytické rozhovory so zamestnancami miest (komunikačné oddelenia, odborníci na životné prostredie, energetiku, investície a projekty), ktoré osobne realizoval Tomáš Chabada, vyvolali v mestách pozitívnu odozvu. My sme získali potrebný prehľad aktivít, ktoré mestá v klimatickej agende už realizujú a ako pristupujú ku komunikácii, mestá zasa viac spoznali súvislosti klimatickej agendy, prepojenia medzi svojimi oddeleniami, ako aj prehľad, koľko pozitívneho už v tejto oblasti robia. Rovnako si uvedomili, kde sú ich nedostatky, identifikovali obavy, zlé skúsenosti či nereálne očakávania.

Zažili ste, že komunikácia klimatickej zmeny ovplyvnila aj konkrétne rozhodnutia či správanie obyvateľov? Ako takéto výsledky dokážu mestá dosiahnuť?

Pred niekoľkými rokmi bola klimatická zmena v niektorých našich mestách len akousi novou, neuchopenou témou. Dnes predstavuje vážnu a nebezpečnú realitu, ktorú mestá a ich obyvatelia zažívajú na vlastnej koži. Extrémne výkyvy počasia a riziká, ktoré predstavujú pre naše zdravie, bezpečnosť, komfort a majetok, mestá motivujú, a žiaľ, až nútia, pristupovať k tejto téme viac proaktívne, zodpovedne a systematicky. Medzi našimi členským mestami pribúdajú pozitívne príklady dobrej praxe aj vďaka spolupráci s obyvateľmi a premyslenou komunikáciou. Pribúdajú projekty v oblastiach komplexnej obnovy budov, zvyšovania energetickej efektívnosti, podpory obnoviteľných zdrojov, udržateľnej dopravy či modernizácie vnútroblokov a mestskej zelene, vodozádržných opatrení, efektívnejšieho hospodárenia s vodou či cirkulárnej ekonomiky. 

K proaktívnemu prístupu riešenia klimatickej zmeny v meste patrí aj zmena prístupu k samotnej komunikácii tejto témy, k definovaniu jej pozície, k porozumeniu jej sily, ale aj zraniteľnosti. Z mojej praxe v oblasti komunikácie klimatickej krízy – výzvy sa mi osvedčilo, že to, čo funguje, sa najlepšie komunikuje a že efektívna komunikácia je úspešná iba vtedy, ak má pevný základ. Korektná, zodpovedná a systematická komunikácia v téme klimatickej zmeny, vie byť pomôckou pre budovanie dôvery medzi mestami, partnermi, štátom, verejnosťou a médiami. O to viac sa teším, že aj rozhovory s našimi členskými mestami, ktoré sa zapojili do Pilotného komunikačného projektu, sú dôkazom toho, že je tu záujem a potenciál. Moja malá misia je takto splnená.

V čom vidíte najväčší prínos pilotného komunikačného projektu, do ktorého ste sa zapojili?

T. Ch.: Projekt pomohol upriamiť pozornosť ľudí z mestského úradu zapojených miest na oblasť komunikácie o zmene klímy a potrebe venovať sa jej systematicky. V mnohých mestách bola táto téma okrajová a chýbalo širšie povedomie o jej význame. Viacerí účastníci projektu si uvedomili, že tému klimatickej zmeny je potrebné rozvíjať komplexnejšie aj v komunikácii k obyvateľom. Dôležitou súčasťou projektu bola podpora miest, aby túto úlohu zvládli. Na workshopoch a diskusiách, ako aj v záverečnom výstupe Institutu 2050, sme zhrnuli výsledky výskumu a odovzdali praktické odporúčania a tipy, ako túto tému komunikovať vo všeobecnej rovine, aj pri špecifických oblastiach ako podpora a prechod na využívanie obnoviteľných zdrojov mesta, či podpora udržateľnej mobility. Za mimoriadne cennú považujem možnosť zdieľania skúseností medzi samotnými mestami. Vytvoril sa priestor, kde sa mohli navzájom inšpirovať konkrétnymi príkladmi dobrej praxe, podeliť sa o svoje prístupy, aj pomenovať postupy, ktoré sa neosvedčili. Mestá sa tak necítili v tejto téme osamotené, ale mohli čerpať zo spoločnej výmeny a hľadania riešení.

Súčasťou projektu bol prieskum medzi odborníkmi členských miest ÚMS na životné prostredie, energetiku a komunikáciu. Čo boli vaše kľúčové zistenia o komunikácii klimatickej zmeny?

Prieskum sme realizovali formou osobných hĺbkových rozhovorov s odborníčkami a odborníkmi jednotlivých oddelení mestského úradu. Cielili sme na zamestnancov zodpovedných za komunikáciu mesta s verejnosťou a médiami – na expertky a expertov z oblasti životného prostredia či z projektových a investičných oddelení, ktoré tiež vstupujú do tejto témy. Diskutovali sme o aktuálnych krokoch a opatreniach aj o plánovaných aktivitách. Zaujímavé bolo, že niektorí účastníci si ani neuvedomovali, do akej miery už jednotlivé opatrenia súvisia so znižovaním emisií alebo so zmierňovaním následkov klimatickej zmeny. Vďaka rozhovorom s dvanástimi slovenskými mestami sme spoznali množstvo inovatívnych projektov. Potvrdilo sa však, že ich realizácia býva podmienená dostupnosťou externého financovania a mestá prispôsobujú svoje aktivity možnostiam grantových výziev namiesto sledovania vlastnej vízie a stratégie. Ukázalo sa, že väčšia pozornosť sa venuje opatreniam na adaptáciu než tým, ktoré smerujú k znižovaniu emisií. Potvrdili sa naše predpoklady, že medzi mestami sú v komunikácii s verejnosťou a médiami obrovské rozdiely. Všeobecne môžem povedať, že klimatická zmena nebýva v komunikácii miest zastrešená jednotným rámcom a mestá sa jej zväčša detailnejšie nevenujú. Objavuje sa iba okrajovo pri predstavovaní projektov a opatrení. Mnohí účastníci rozhovorov sami konštatovali, že je potrebné venovať sa tomu systematickejšie. Tento záver je dôležitý posun, pretože ukazuje ochotu miest zlepšovať sa v komunikácii klimatických otázok.

Kde majú mestá silné a slabé stránky v komunikácii klimatickej zmeny a prečo tomu tak je?

Efektívna komunikácia musí vždy vychádzať z reálneho obsahu, z konkrétnych krokov a opatrení, ktoré mesto realizuje. Obyvatelia potrebujú vidieť a počuť, ako sa samospráva k problému klimatickej zmeny stavia a aké riešenia prináša. Mnohé slovenské mestá už dnes robia opatrenia, ktoré môžu tvoriť pevný základ ich komunikácie. Rozhovory ukázali značný záujem miest o oblasť komunikácie a niektoré uvažujú nad vytvorením špecifickej stratégie komunikácie klimatickej zmeny, alebo ako súčasť komunikačnej stratégie mesta. Sú však aj mestá, ktoré budú musieť systematickejšie popracovať na komunikácii s verejnosťou. Našli sme viaceré príležitosti, ktoré môžu mestá využiť na zlepšenie – napríklad využívanie environmentálnych dní, mestských podujatí či iných akcií. Stále viac miest sa snaží zapájať verejnosť do plánovania a rozhodovania prostredníctvom participačných stretnutí. Tento prístup je veľmi prínosný, pretože podporuje dialóg a spoluprácu, a zároveň zvyšuje dôveru obyvateľov voči samotnému mestu. Slabou stránkou miest je často poddimenzovanosť komunikačných oddelení a obmedzené finančné prostriedky na komunikáciu. Téma klimatickej zmeny tak nemá dostatok priestoru. Niektoré prípady ukazujú, že téma klimatickej zmeny je uchopená skôr útržkovite, bez reflexie jej komplexnosti a prepojení na ďalšie oblasti rozvoja mesta. Pevne veríme, že aj predstavený projekt pomôže mestám do budúcna lepšie nastaviť komunikáciu v tejto oblasti a osloviť širšiu časť verejnosti.

Táto rubrika vznikla v spolupráci s Úniou miest Slovenska ako súčasť jej pilotného komunikačného projektu – Komunikácia riešení klimatickej krízy v meste ľudskou rečou.

Partneri