Najkratšia vzdialenosť medzi ľuďmi je príbeh

Martina Jánošíková

Storytellerka Martina Jánošíková od roku 2017 pôsobí v spolku Príbehom na stope (www.pribehomnastope.sk). Na cestu bábkoherectva a tvorivej dramatiky ju posunulo štúdium na Vysokej škole múzických umení a The Central School of Speech and Drama. V roku 2014 prepadla novej performatívnej disciplíne, storytellingu. Zavŕšením je jej štúdium na Emerson College v UK. Je študentkou storytellerov/*iek a facilitátoriek Roia Gal Or, Karmit Evenzur, Stelli Kassimati, Giovanni Comforto. Momentálne vytvára priestor pre dva storytellingové kluby v Bratislave – Storytelling na Záhrebskej, Storytelling v Tichu a medzinárodný festival storytellingu Príbehom na stope. Sama je aktívnou rozprávačkou. 

Keď vyjdem na prvé poschodie knižnice, stoličky sú už v kruhu a na okennej parapete je nachystaný čaj. Ešte zostáva pätnásť minút do začiatku, ale už prichádza Ivanko, jeden z najdlhšie navštevujúcich účastníkov storytellingového klubu. Postupne je tu celá medzigeneračná zostava. Majka, Peter, Marienka, Daria, Dušanko, Janka, Kateřina, Mirko, Júlia, Juraj, Anka, Terezka a Ivanko. 17.00 – začíname.

Ako vznikol kruh

Na začiatku bol „profesionálny sused“, skvelý organizátor komunitných podujatí a talentovaný rozprávač Dušo Martinčok. Náš prvý rozprávačský klub Stanica Záhreb sme naplno rozbehli počas covidu. Ľuďom sa vyprázdnili kalendáre, spomalili sme sa a mali chuť rozprávať. Postupne sa sformovala desaťčlenná skupina, ktorá mala chuť dvakrát do mesiaca stráviť zmysluplnými rozhovormi. Dali sme si konkrétnu tému a ľudia vo svojich rozprávaniach ponúkali rôzne stratégie prežitia, podoby detstva, zaujímavé ľudské smerovníky v našom okolí, ktoré boli nositeľmi nádeje, vytrvalosti, rozprávalo sa o šialených snoch… V časoch covidu nám stretnutia dodávali odvahu a radosť. Ale hlavne sme chceli niekam patriť.* V angličtine je na to dokonalé pomenovanie *belonging /: a feeling of being happy or comfortable as part of a particular group and having a good relationship with the other members of the group because they welcome you and accept you :/ (Cambridge Dictionary)

Miesta, ktoré prijímajú

Odvtedy si storytellingový klub žije ďalej. Ľudia sa odpájajú a prichádzajú noví. Menil sa formát, miesto stretávania a obsah stretnutí. Ústretovosť a otvorenosť však zostávajú nevyhnutnými faktormi. Bez nich sú podobné aktivity neatraktívne a možno aj zaťažujúce. Preto je nesmierne dôležité spomenúť ľudí okolo priestorov Ticho a spol, Pistoriho paláca, Prugerky a pobočky Staromestskej knižnice na Záhrebskej. Práve v tejto časti nášho príbehu o storytellingovom klube vnímam silu komunít a vyspelosť spoločnosti. S každým jedným spomínaným priestorom sa spája ochota podporiť niečo, čo nie je v spoločnosti etablované a všeobecne známe. 

Remeslo spolupatričnosti

Storytelling je novodobá podoba rozprávačstva. Má aj spoje performatívne podoby vhodné na javisko. Rozprávač vedome pracuje s príbehom, ktorý nemá naučený naspamäť, vníma svoje publikum, neopiera sa o žiadnu scénografiu. Okrem toho je storytelling výbornou metodikou, ako sa naučiť zmysluplne viesť rozhovory, sústrediť sa na hovorenú reč a rozprávať príbehy, ktoré nám dávajú zmysel. Ide o nenáročnú disciplínu, ktorá patrí medzi sociálne umenia. Storytelling je výbornou príležitosťou, ako dať priestor spoločenstvu, aby sa ľudia bližšie spoznali a našli spoločné témy.

**Publikácia Storytelling aneb Cesta do příběhu od Barbory Voráčovej a kol. okrem histórie storytellingu v našom prostredí ponúka veľmi konkrétne tipy, ako by mohol vyzerať klub storytellingu a čo by sa tam mohlo diať.

Predmet, ktorý ma nevystihuje

Náročnou časťou každej verejnej aktivity je zostať prijímajúci voči tým, ktorí sa chcú pridať.** Preto ma potešilo, keď sme sa so Staromestskou knižnicou dohodli, že klub nájde zázemie v jednej z ich pobočiek. Knižnica ponúkla klub svojim návštevníkom v rámci svojho mesačného programu. Rozhodli sme sa, že bude otvorený všetkým, ktorí prejavia záujem. Od januára 2025 sme na väčšine podujatí mali nové tváre. Naozaj sa nám podarilo priberať nových členov a skupina sa neuzavrela. Tak tomu bolo aj na poslednom stretnutí v júni. Pre lepšiu predstavu opíšem priebeh posledného klubu. Začala som predstavením našej skupiny a obsahu, ktorý nás vystihuje. Čo máme za sebou, ako to vyzerá a čo nás čaká. A potom sme spustili rozprávanie príbehov. Zadanie bolo priniesť predmet, ktorý nás nevystihuje. Bola som dojatá z hravosti dospelých ľudí, ktorí prahnú po tom, aby sa mohli prejaviť vo svojej tvorivosti. Pred nami sa objavil rúž, hracie karty Čierny Peter, homeopatický stolík, vlastnoručne vyrobená Pokémon karta, šaty, ktoré vybrali kamarátky, zverák, vykrajovač na medovníky… a ku všetkým predmetom sa viazal príbeh.

Najkratšia vzdialenosť medzi nami

Za nami je ďalšia storytellingová sezóna. Najväčšou výzvou je permanentný nedostatok času. Mojou úlohou je sledovať plynutie času a poskytnúť priestor každému účastníkovi/*čke. Na druhej strane pozorujem aj špecifikum skupiny. Začali medzi nás prichádzať muži, ktorí majú chuť rozprávať. Sú vtipní a majú svojský pohľad na všetko, čo sa im prihodilo. Nie je nič príjemnejšie ako rozmanitosť a prepájanie naprieč generáciami. Výhodou storytellingu je, že najkratšia vzdialenosť medzi nami je príbeh.

Na konci sezóny sme dali slovo tým, ktorí prichádzajú rozprávať i počúvať.

Sedemnásť účastníkov storytellingových klubov na Záhrebskej a v Tichu a spol. prezradilo, ako sa cítili na prvom stretnutí a čo im tieto večery prinášajú.

• Tešila som sa na zmysluplné a obohacujúce trávenie voľného času. Prvé stretnutie pre mňa prinieslo zoznámenie sa s viac novými ľuďmi, ako som pôvodne očakávala, ale pripravená osnova stretnutiu udávala tón a na konci som cítila, že sa každý dostal k slovu alebo minimálne bol ponúknutý priestor na sebavyjadrenie.

• Bola som prekvapená, ako zaujímavo je možné odovzdať ďalej príbeh, keď to nie je prednáška, ale umelecké dielo (spojenie slov, intonácie , mimiky, gest..)

• Našiel som podnetnú komunitu, cítil som sa, že som prenikol do nepoznaného sveta. Bol som prekvapený, ako sa rozoberala rozprávka a kam sa až dospelo.

• Na celkom prvé stretnutie som prišla so zvedavosťou a odišla s istotou, že toto bude láska na celý život. V ostatnom cykle stretnutí na Záhrebskej som objavila chuť viac preskúmať a pracovať aj s príbehmi z nášho regiónu, keďže bol zameraný na „slovenské“ rozprávky a príbehy.

• Veľmi ma potešila otvorenosť k rôznym formám vyjadrenia sa a rozprávania, v tom som sa cítila bezpečne, že môžem pokojne rozprávať príbehy, aké chcem a podľa seba. 

• Mám pocit, že príbehy mi pomáhajú rozpliesť mix rôznych pocitov a myšlienok a preskupiť ich do niečoho, čo mi dáva zmysel v čase a priestore. 

• Spoznávanie ľudí, ktorí prinášali príbehy, obohacujúce, pátranie po tajomstvách, hľadanie iných významov. Zažívam pocit šťastia aj pokoja, lebo je to prostredie, kam človek prichádza nie preto, aby sa odhalil, ale aby sprostredkoval niečo zo seba, pokojne, zábavne, s krásnou emóciou.

• Bol to pre mňa nový, iný svet. Dušu mi hladkalo, že je to medzigeneračné, ako aj prístup mladých k starším, k ich skúsenostiam a kvalitám, ale aj k možnostiam a obmedzeniam.

Aký význam majú naše stretnutia v tvojom čase? Čo ti stretnutia prinášajú? 

• Prinášajú mi pocit komunity, kde ľudia zdieľajú podobné vášne, nadšenie, záujem o príbehy z hlbšej perspektívy.

• Nový pohľad na niečo, nad čoho významom som sa predtým ani nezamýšľal.

• Stretnutia sú pre mňa dôležité a prínosné, mám možnosť aktívne a tvorivo sa podieľať na ich priebehu.

• Našla som tu priestor sa kreatívne prejaviť a vyjadriť, reflektovať vlastný život prostredníctvom príbehov, nových priateľov rôzneho veku a z rozmanitých prostredí, možnosť zmysluplne tráviť čas a viesť plnohodnotné konverzácie offline. 

• Vnímam storytelling nielen ako umenie, ktorému sa chcem venovať, ale práve vďaka ľuďom aj ako veľké obohatenie na osobnej rovine.

• Páči sa mi, keď vidím pohľady iných ľudí, veľmi cenné boli pre mňa rozprávania seniorov, ktorí majú väčší odstup a ich príbehy sú často vzácne, lebo k nim pristupujú inak ako moji rovesníci. 

• Neviem to asi ani dať do slov, ale vždy odchádzam obohatená; stále to, čo sa na stretnutiach udeje, nejako súvisí s tým, čo prežívam a dá mi to odpovede alebo iný pohľad na to dianie, inú perspektívu, lepšiu, zdravšiu, ako mám ja sama.

• Po smrti manželky mám niekedy potrebu byť v spoločnosti a rozprávať sa, resp. počúvať iných. Má až terapeutický účinok, som s ľuďmi, ktorí sú podobne naladení a spoločne sa učíme formulovať otázky a odpovede, premýšľať a diskutovať.