Posledný nech zažne. Dočasné svetelné inštalácie ako mienkotvorný prvok verejného priestoru
Revitalizácia verejných priestorov sa nemusí vždy začínať veľkými stavebnými zásahmi. Niekedy stačia jemné, dočasné intervencie, tzv. „quick-fix“ riešenia a či intervencie, ktoré dokážu upriamiť pozornosť na prehliadané miesta. Jedným z nich sú aj svetelné inštalácie, ktoré doslova posvietia na mestský priestor, pritiahnu ľudí a naznačia, že v priestore sa začína niečo diať. Takýto impulz sa objavil aj v Novej tržnici na Trnavskom mýte, kde svetelné nápisy, vytvorené v spolupráci so Zimným Dobrým trhom upozornili na prebiehajúce revitalizačné aktivity a pozvali verejnosť podieľať sa na svetlejšej budúcnosti tejto významnej mestskej stavby.
Jana Schäfferová
Autorka je kultúrna pracovníčka so skúsenosťami zo zriaďovanej aj nezriaďovanej sféry a dlhodobo sa venuje architektúre a verejnému priestoru. Aktuálne pracuje na revitalizácii Tržnice na Trnavskom mýte.
Dá sa zmeniť vnímanie priestoru jednou svetelnou inštaláciou?
Čiastočne áno. Svetlo patrí medzi základné faktory ovplyvňujúce vnímanie verejného priestoru. Určuje mieru využívania, prehľadnosť a subjektívny pocit bezpečia. Po zotmení sa mestské prostredie správa inak než cez deň a práve v tomto čase sa najviac prejavujú rozdiely medzi priestormi, ktoré zostávajú aktívne a tými, z ktorých sa stávajú priestory opustené či zabudnuté. Nedostatočné alebo nevhodné osvetlenie často spôsobuje, že sa verejné priestory prestanú využívať, aj keď majú dobrú polohu alebo priestorové predpoklady. Svetlo sa tak stáva dôležitým nástrojom na pritiahnutie pozornosti a označenia vítajúceho prostredia.
Zabudnuté mestské lokality často nevznikajú pre nedostatok fyzickej kvality, ale pre dlhodobú absenciu pozornosti, programu a zmysluplného využívania jeho potenciálu. Nachádzajú sa mimo hlavných trás pohybu a prestávajú byť súčasťou každodenných mestských rutín. V takýchto prípadoch môže aj jednoduchá svetelná inštalácia priniesť okrem dekoračnej funkcie aj moment „lákania“ a podnet na objavovanie. Predsa len svetlo láka pozornosť a zároveň odhaľuje neznámo. Dočasné svetelné umelecké intervencie zohrávajú špecifickú úlohu. Nezavádzajú definitívne riešenia, ale umožňujú overiť potenciál priestoru a sledovať reakcie verejnosti. Vytvárajú dôvod, prečo sa ľudia do priestoru presunú, zotrvajú v ňom a začnú ho vnímať iným spôsobom. Takéto zásahy umožňujú pracovať s neistými alebo so zanedbanými lokalitami bez dlhodobých záväzkov. Priestor sa na určitý čas stáva predmetom pozornosti a verejného záujmu, čo je často prvým krokom k ďalším rozhodnutiam o jeho budúcnosti.
Ako sa mení vnímanie miesta vďaka svetlu
Zmena svetelných podmienok má priamy vplyv na správanie ľudí. Psychogeografické teórie spojené s menom Guy Debord poukazujú na to, že prostredie formuje mieru komfortu a ochotu zotrvať v priestore. Svetlo patrí medzi kľúčové prvky tejto skúsenosti. Mnohé zanedbané lokality sa stávajú „slepými škvrnami“ práve preto, že sú nečitateľné a nepôsobia ako verejné priestory. Dočasné svetelné intervencie dokážu tieto miesta zviditeľniť a znovu ich zaradiť do mentálnej mapy mesta.
Príkladom takéhoto prístupu sú aj dve dočasné svetelné intervencie, ktoré vznikli v budove tržnice na Trnavskom mýte. Realizovali sa v spolupráci so Zimným Dobrým trhom, ktorého prvý a úspešný ročník sa uskutočnil v zime 2025 v celom objekte tržnice a na časti námestia na Trnavskom mýte. Spoza skleneného skeletu budovy námestia žiaril svetelný nápis Posledný nech zažne, viditeľný pre všetkých ľudí, smerujúcich do tržnice alebo iba prechádzajúcich okolo. Vďaka svojej vizuálnej výraznosti a niekoľkometrovému rozmeru je tento nápis neprehliadnuteľný. Zaujme aj slovnou hračkou, ktorá v sebe nesie nádej na pokrok a pozitívnu zmenu. Zároveň nezasahuje invazívne do budovy, pričom využíva sklenené okná ako rámy písmen a dotvára tak textový grid na fasáde, jasne viditeľný a čitateľný aj z väčšej vzdialenosti. Neskôr pribudol z rovnakej dielne aj nápis Zanechám toto miesto krajšie, ako som ho našiel v interiéri budovy. Druhý z týchto výrokov sa stal zároveň mottom širších snáh o revitalizáciu objektu a jeho návrat na mentálnu mapu mesta. Obsah týchto nápisov vytvorila Illah van Oijen v mene Dobrého trhu, ktorý sa prvýkrát uskutočnil v priestoroch Novej tržnice v decembri 2025.
„Prvýkrát sa tento participatívny festival a trh konal na mieste, kde boli dlhodobo zanedbané nielen priestory, ale aj vzťahy,“ hovorí Illah van Oijen. „Pre nás ako tím bolo úžasné sledovať, ako rýchlo sa susedia v tržnici zapojili do spoločného plánovania a prípravy participatívneho festivalu a koľko to pre nich znamenalo. Urobili sme spolu veľký krok – urobili sme spolu niečo, čo nás presahuje, niečo veľké a pekné, na čo sa prišli pozrieť davy ľudí a čo naplnilo tržnicu ako pred tridsiatimi rokmi. Pôvodní trhovníci, spolu s novými trhovníkmi, ktorí otvorili svoje prevádzky len teraz, zažili na vlastnej koži, že sme tými, na ktorých sme čakali. A že spolu dokážeme znovu oživiť toto unikátne mestské trhovisko,” popisuje van Oijen skúsenosť zo spolupráce pre tržnicu.
Svetelné intervencie samy o sebe neriešia dlhodobý stav zanedbaných mestských lokalít. Ich význam spočíva v tom, že otvárajú proces zmeny. Umožňujú znovu definovať vnímanie priestoru, vytvoriť základ pre verejnú diskusiu a overiť jeho potenciál na trvalejšie využitie. Spomínané svetelné inštalácie v Novej tržnici slúžia zároveň ako každodenná pripomienka spoločnej skúsenosti a energie, ktorá vznikla vďaka spolupráci susedov, trhovníkov a organizátorov pre spoločnú vec. Je to výrazná udalosť a signál prebiehajúcej zmeny. Svetlo tak v urbanistickom kontexte funguje ako úvodná fáza revitalizácie. V tejto fáze sa práve nachádza budova Novej tržnice na Trnavskom mýte, ktorej už – ako sa zdá – svitá na svetlejšie zajtrajšky.
