Z histórie trhov a nakupovania v Bratislave

Momentka z prešporského trhoviska zo začiatku 20. storočia. (L. Kalman, OZ BArožky)
Momentka z prešporského trhoviska zo začiatku 20. storočia. Foto: L. Kalman / OZ Bratislavské rožky

Bratislava, v minulosti Prešporok, po nemecky Pressburg a po maďarsky Pozsony, bola multietnickým mestom. Jej tolerantného ducha pomáhali budovať, okrem iného, aj trhy. Práve na trhoch prichádzalo k miešaniu národností a kultúr, rovnako ako chutí a vôní z tovarov, ktoré sa na nich predávali.

Peter Janoviček

Bratislava a obchodovanie patria oddávna k sebe. Mesto za to vďačí svojej polohe na križovatke starých obchodných ciest, ako aj polohe pri brode cez Dunaj. Už v roku 1291 získal vtedajší Prešporok od uhorského kráľa Ondreja III. výsadu slobodného obchodovania a oslobodenia od platenia daní. Na konci 13. storočia sa tak už v meste obchodovalo so súknom, dobytkom, rybami a poľnohospodárskymi produktami.

Trhy sa spočiatku konali pri brode cez Dunaj, v okolí Katedrály svätého Martina. Neskôr sa hlavné týždenné trhy a jarmoky konali na Hlavnom námestí. V stredoveku tu predávali pekári, medovnikári, súkenníci a do roku 1370 aj mäsiari, ktorí sa neskôr presunuli za radnicu. Na susednom priestore pred františkánskym kláštorom sa v 14. storočí predávali ryby a neskôr chlieb.

Zachovalo sa nám množstvo záznamov o lokalitách v Prešporku, na ktorých sa už od stredoveku konali trhy. Významné trhovisko bolo na Rybnom námestí. Na území terajšieho Trnavského mýta bol zase Dobytčí trh. Na Suchom mýte bol tzv. Vápenný trh a na Hodžovom námestí Senný trh. Hlavné trhy boli na dnešnom Námestí SNP, ktoré vtedy nefigurovalo ako jednotný celok. Jeho horná časť sa volala Obilný trh, spodná časť Chlebný trh. V roku 1879 bol názov námestia zjednotený na Tržné námestie.

Obilny trh bratislava
Obilný trh na prelome 19. a 20. storočia, rozprestierajúci sa okolo obeliskovej fontány kráľovnej Karolíny Augusty. Tú vztýčili na dnešnom Námestí SNP v roku 1828 na pamiatku jej prešporskej korunovácie. Po 2. svetovej vojne fontánu odstránili so zámerom postaviť ju inde, čo sa pre údajný zlý stav kameňa nerealizovalo. Foto: L. Kalman / OZ Bratislavské rožky
Bratislavský dobytčí trh (Viehmarkt) na území terajšieho Trnavského mýta. Fotku vytvoril 13. apríla 1885 známy fotografický ateliér Kozics. (Ateliér Kozics, MMB).
Bratislavský dobytčí trh (Viehmarkt) na území terajšieho Trnavského mýta. Fotku vytvoril 13. apríla 1885 známy fotografický ateliér Kozics. Foto: Ateliér Kozics / archív MMB
Bratislavské kofy – trhovníčky
Bratislavské kofy – trhovníčky, predávajúce kyslú kapustu na Rybnom námestí. V pozadí Dom u dobrého pastiera. Archív SNG

Trhové subkultúry

Legendami trhov v Prešporku či Bratislave boli oddávna Bulhari, ktorých zelenina sa tešila výnimočnej povesti. Prví bulharskí zeleninári prichádzali do Uhorska v druhej polovici 19. storočia a ich prílev sa postupne zintenzívňoval. Len v Bratislave ich v prvých desaťročiach 20. storočia žilo okolo 350 a mali tu 26 záhrad. Bulhar a kvalitná zelenina – to bolo zaužívané slovné spojenie.

Typickými postavičkami bratislavských trhov boli kofy. Toto slovo dnes chápeme odlišne od jeho historického významu, ako označenie pre hašterivú ženu. Kedysi išlo o tetušku, ktorá predáva tovar na trhu. Niektoré kofy mali svoje povolanie riadne zapísané dokonca aj v rodnom liste. Išlo o vážne zamestnanie, lebo kofy sa starali o zásobovanie obyvateľov mesta čerstvým tovarom. Mnohé z týchto žien sa každý deň dotrmácali do mesta, či už pešky, niektoré vlakom, s obrovským batohom na chrbte. V ňom niesli tovar, ktorý v ten deň na trhu alebo rínku predávali. Keď náhodou nebolo dobré počasie alebo bola na cestách zlá situácia, tak kofy na trh nedorazili. A potom zrazu nebolo dostať cibuľu či kapustu. 

Víťazstvo „hygienokracie“

Tržné námestie na dnešnom Námestí SNP a Námestí Nežnej revolúcie bolo obľúbeným miestom nákupov starých Prešporákov. Medzi pýchy mesta však rozhodne nepatrilo. Po skončení trhu na zemi ostávalo množstvo zvyškov tovaru a špiny. Dobová tlač o ňom v roku 1901 napísala takto nelichotivo: 
„Tržné námestie je také škandalózne špinavé, že je naozaj odporné prejsť sa po ňom v utorok alebo v piatok po trhovom dni. Naša obuv bude naimpregnovaná tekutinou neopísateľného zápachu. Kedy ho dajú kompetentní konečne vydláždiť? Keby v inom meste mali takéto pekné námestie, určite by sa na ňom vynímalo korzo, kým tu – na posmech hygienickým zásadám – funguje skutočná liaheň bacilov.“

Okrem hygieny bol problémom trhoviska aj rozmer námestia a čoraz väčší nedostatok priestoru pre rozširujúci sa trh. Mesto ho preto presúvalo aj do vedľajších ulíc.

Predaj rýb na Tržnom námestí
Predaj rýb na Tržnom námestí (dnešné Námestie SNP). V pozadí Kostol Reformovanej kresťanskej cirkvi. Archív MMB
Trhovisko SNP
Trhovisko v spodnej časti dnešného Námestia SNP. Archív OZ Bratislavské rožky

Najväčším problémom vonkajších trhov bolo počasie, ktoré spôsobovalo výkyvy v zásobovaní obyvateľov mesta čerstvým tovarom. Zastúpenie pestovateľov a tovaru na trhoch bolo nepravidelné a pri nepriaznivom počasí alebo zlej situácii na cestách prišlo menej predajcov. Ceny sa predražili a kupujúci si často nemohli byť istí, či na trhu dostanú aj také základné suroviny akou je cibuľa. 

Kríza zásobovania potravinami v Prešporku na prelome 19. a 20. storočia si žiadala rázne riešenia. Kompetentní mestskí páni si uvedomovali, že obyvatelia mesta potrebujú pravidelný a stabilný prísun potravín. 

Na začiatku 20. storočia vznikol plán na vybudovanie krytého trhoviska pre verejnosť. Dni chatrčí, búdok, stánkov, zlej hygieny a nekoordinovaného predaja tak boli zrátané.

Jedna z asanovaných stavieb a trhovisko, ktoré napokon ustúpili výstavbe Mestskej tržnice. (L. Kálmán, OZ BArožky)Jedna z asanovaných stavieb a trhovisko, ktoré napokon ustúpili výstavbe Mestskej tržnice. (L. Kálmán, OZ BArožky)
Jedna z asanovaných stavieb a trhovisko, ktoré napokon ustúpili výstavbe Mestskej tržnice. Foto: L. Kálmán / OZ Bratislavské rožky

„Mladá“ Stará tržnica

V roku 1903 mesto Prešporok vypísalo anonymnú architektonickú súťaž na projekt krytej tržnice, ktorá mala stáť na mieste tradičného Chlebného trhu. Prvú cenu v súťaži získal projekt Veritas budapeštianskeho architekta Endreho Makaya (1847 – 1905). Architekt Makay však v roku 1905 zomrel a nedožil sa realizácie projektu, ktorého sa preto ujal mestský inžinier Gyula Laubner a vylepšil ho podľa dobových trendov. 

Výstavba prebiehala v rokoch 1908 – 1910 pod vedením staviteľa Ludwiga Gratzla a realizovala ju známa prešporská stavebná firma Pittel und Brausewetter. Pri stavbe tržnice použili na prešporské pomery odvážnu novinku – priznanú oceľovú konštrukciu, inšpirovanú dielami Gustava Eiffela.

Nová budova mestskej trznice
Nová budova Mestskej tržnice, s rušným trhoviskom na dnešnom Námestí Nežnej revolúcie. Vpravo na budove vidno nápis „Dworak Ernő“, čo je meno obchodníka, ktorý bol majiteľom obchodu s potravinami „U Bieleho holuba“, ktorý sa nachádzal v priestore dnešného „Výčapu u Ernőho“. Na Chlebnom trhu fungoval Dworakov obchod už pred postavením tržnice. Svoj dom však bol nútený zbúrať kvôli prebudovaniu námestia a preto mu bol na 12 rokov prenajatý priestor v budove novopostavenej mestskej tržnice. Archív OZ Bratislavské rožky

Tržnica bola dokončená 31. októbra 1910 a do prevádzky bola spustená o deň neskôr. Riaditeľom vtedy mladej Starej tržnice sa stal Károly Dworak, podnikateľ s potravinami a člen mestského zákonodarného zboru.

Krytá tržnica poskytovala na ploche 1 000 m2 zázemie pre trhovníkov v každom počasí. Tí si v tržnici prenajímali oddelené predajné miesta, predávalo sa však naďalej aj zo stánkov na námestí pred budovou. 

Bratislavské trhy ako symbol tolerancie

Trhy v Prešporku/Bratislave sa stali príkladom symbiózy spolužitia všetkých národností mesta. Stretal sa tu maďarský, nemecký, slovenský, český, židovský, chorvátsky, či bulharský element a predávalo sa všetko od ovocia, zeleniny, cez mäsové a pekárenské výrobky, až po zvieratá. 

Na trhoch panovala tolerantná atmosféra. Zákazník bol vždy pánom, bez ohľadu na to, akej bol národnosti. A trhovník sa s ním snažil rozprávať jeho rodným jazykom. Bez vzájomného rešpektu by to nešlo. To bol jednoducho duch starej Bratislavy.

Trhovisko na Chlebnom trhu
Trhovisko na Chlebnom trhu na pohľadnici zo začiatku 20. storočia. Foto: J. Horváth / archív OZ Bratislavské rožky

20. DECEMBER 2021

Text: Peter Janoviček, OZ Bratislavské rožky
Fotografie: Archív MMB, SNG a OZ Bratislavské rožky

Občianske združenie Bratislavské rožky sa venuje popularizácii dejín Bratislavy. Na svojom webovom magazíne www.bratislavskerozky.sk prináša články o dejinách Bratislavy, okrem toho organizuje prechádzky mestom, venuje sa vydavateľskej činnosti a usporadúva pop-up panelové výstavy v uliciach mesta.

 


 

Hlavní partneri

                    

Budujeme partnerstvá

Európsky fond regionálneho rozvoja
www.skhu.eu
www.rdvegtc-spf.eu

„Obsah tejto stránky nemusí odzrkadľovať oficiálne stanovisko Európskej únie.“

 

Partneri

nadacia vubimagine logoba logostare mestonc logo

 

Mediálni partneri

      fm logo