Udržateľný turizmus na rieke

dunaj

Včera tu ešte nebola a dnes je všade okolo nás. Pojem udržateľnosť sa skloňuje vo všetkých oblastiach nášho života. Kupujeme si udržateľné oblečenie, chceme udržateľne bývať, pýtame sa, čo máme jesť, aby sme boli udržateľní. Turizmus nie je výnimkou.

Cestovný ruch je súčasťou udržateľného rozvoja. Jeho úlohou je hľadať vhodnú rovnováhu medzi environmentálnymi, ekonomickými a socio-kultúrnymi aspektmi dlhodobého plánovania a riadenia turistického odvetvia. Patria sem miestni ľudia, infraštruktúra, životné prostredie a ekonomika, ktorá zarába, ale nie na úkor dlhodobého fungovania spoločnosti a životného prostredia.


• V roku 2017 bola rieka Whanganui uznaná zákonom ako živý a nedeliteľný celok prostredníctvom zákona Te Awa Tupua. To zaväzuje ľudí z okolia rieky a všetky jej komunity, aby spolupracovali v rámci systému pôvodných hodnôt Tupua Te Kawa, ktorý spája ľudí s riekou a rieku s ľuďmi.

Pôvodní obyvatelia mnohých národov už oddávna vnímajú úzke prepojenie životného prostredia s ľuďmi. Pri rozvíjaní turizmu udržateľnou cestou sa môžeme inšpirovať práve u nich. Je mnoho hlasov, ktoré je pri plánovaní a riadení udržateľného turizmu (na rieke) potrebné vypočuť: miestne komunity, podnikateľov, potenciálnych návštevníkov a rieku. Maorskí kmeň Whanganui má príslovie: Ko au teawa, ko te awa ko au / Ja som rieka a rieka som ja. Pre blaho oboch závisia jeden od druhého. Diskusiu o udržateľnom turizme na Dunaji by sme preto mohli začať tým, že sa opýtame rieky.

dunaj

Čo potrebujeme spraviť, aby sa turizmus rozvíjal a aby sa rozvíjal udržateľne?

Atmosféra a aktivity

  • Hlavnou atrakciou je dnes lokálna atmosféra a autentický život miestnych.
  • Využitie toho čo už na rieke a v jej okolí existuje.
  • Rôznorodosť aktivít pre rôzne vekové skupiny.
  • Dôležitá je aj finančná dostupnosť určitého podielu aktivít.
  • Podujatia a iné atraktory treba rozložiť tak, aby sa nesústredili všetci návštevníci na jednom mieste, v jednom období.
  • Zážitky a stretnutia, autenticita a zachovanie pôvodnej architektúry: nábrežie ako miesto pre umenie, kultúrny a sociálny život (živá kultúra, umelecké inštalácie, tematické promenádne prechádzky, občerstvenie). 
  • Vytvorenie komplexného kultúrneho a umeleckého atraktoru na oboch nábrežiach: posilniť špecifiká Bratislavy. Jedinečnosť spočíva práve v intenzite na ľavom brehu.  Sú tu už existujúce inštitúcie: SNG, SNM, SND, Galéria Umelka, Galéria Danubiana. Potenciál tkvie v Zimnom prístave, vodnej veži vo Vydrici, Novom Lide, a v lodnom spojení s pravým brehom – Divadlo Aréna. 
  • Infraštruktúra pre určité typy aktivít (čo je kde vhodné robiť). 
  • Nastavenie pravidiel pre rôznych aktérov, osobnú dopravu, masové akcie, cyklistov, chodcov alebo pre zásobovanie. Na Pražských náplavkách je napríklad zákaz reklamných akcií, stanovené sú termíny konania veľkých podujatí a priestor je cielene venovaný aj menším komunitným akciám ako protiváha ku gentrifikácii.
  • Odstránenie nepovolených stavieb v území. Citlivosť pri umiestňovaní plávajúcich zariadení na brehoch z hľadiska architektúry, bezpečnosti plavby malých plavidiel a pohľadov na Bratislavu z brehov Dunaja.

Príroda

  • Renaturalizácia : sprietočnenie mŕtvych ramien, vytvorenie rozsiahlych zelených plôch, ktoré fungujú zároveň ako záplavové oblasti, štrkových brehov, plytčín, pláží. Úprava viedla k zlepšeniu biotopov pre pôvodné zvieratá a rastliny, ale aj k lepšej protipovodňovej ochrane. 
  • Rešpektovanie Dunaja ako dôležitého biokoridoru: ekológia, rastliny, živočíchy, migrácia. 
  • Využívanie Dunaja a jeho prirodzenej vegetácie na ochladzovanie, pomoc pri adaptácii na zmenu klímy. Nábrežie ako miesto osvieženia a ochladenia v lete. Kontakt s vodou a osvieženie na nábreží (tieň, stromy, kontakt s vodou aj mimo rieky – fontány, bazéniky).
  • Oblasť v okolí Dunaja na území Bratislavy má potenciál pre väčšie navštevovanie. Avšak bolo by nutné mať vyškolených sprievodcov a správcov.
  • Hlavná úloha správcov je pozitívna komunikácia, informovanie a usmerňovanie návštevníkov, ako aj starostlivosť o dané územie (čo napr. zahŕňa aj zbieranie odpadkov), ako je to napr. v prípade rakúskeho parku Donau Auen.
dunaj

Prepojenosť, dostupnosť

  • Prepojené, logické a dobre značené trasy
  • Vytvorenie / umožnenie bezpečných a bezbariérových vstupov k vode alebo vôbec k brehom Dunaja na viacerých miestach. K bezpečnosti je potrebné aj vhodné osvetlenie.
  • Dunajská promenáda: možnosť kontinuálne neprerušene kráčať po nábrežiach a mať možnosť vizuálneho, a podľa podmienok miestami, aj fyzického kontaktu s vodou.

Mobilita, infraštruktúra

  • Poskytnúť možnosti prístupu k prírodným atrakciám, ktoré ponúka rieka, pomocou udržateľných dopravných prostriedkov. Tieto služby tiež zvýšia prepojenie medzi riekou a okolitými obcami. 
  • Zlepšiť kvalitu staníc verejnej dopravy, ktoré umožnia návštevníkom plynulo prestupovať medzi rôznymi typmi mobility.
  • Rozvoj medzinárodnej vodáckej trasy – umožniť okrem iného prechod cez vodné dielo Gabčíkovo (napr. spolupráca s organizáciou Tour International Danubien).  
  • Sprevádzkovanie lodného spojenia medzi pravým a ľavým brehom Dunaja, tzv. Propeleru.
  • Dobudovanie medzinárodnej trasy Eurovello 13, tak aby bola vyhovujúca a bezpečná (hlavne v okolí Devína), a napojiť ju na mestské cyklotrasy.
  • Rozšírenie možnosti kotvenia, hlavne pre malé plavidlá.
  • Dobudovanie elektrických prípojok, je to predsalen zelenší zdroj elektriny, aspoň keď lode stoja, by ju nevyrábali generátormi čo prispieva k hluku a emisiám.
  • Rekonštrukcia terminálu osobného prístavu na dôstojnú a modernú bránu do mesta. 
  • Infraštruktúra pre návštevníkov, ktorí idú na plavbu, alebo vystúpia z výletnej lode na breh. (Dopravné napojenie, WC, občerstvenie, ochrana pred dažďom/slnkom, infoslužby, požičovňa bicyklov, a iné)
  • Vybudovanie prístavu podľa zákonom stanovených štandardov (kanalizácia, voda, elektrika, prístup pre cestujúcich/turistov, zásobovanie).
  • Vybudovanie kempingu pre vodákov a cyklistov.

Koordinácia

  • Odborná diskusia a participácia, po vzore pracovnej skupiny Riverlab, ktorá sa venuje územiu Žitného ostrova. Nastavenie spolupráce na úrovni všetkých inštitúcií, ktoré majú v tejto téme kompetenciu rozhodovať. Zapojenie odborníkov na cestovný ruch, životné prostredie, dopravu, a iné. (V súčasnosti prebieha rozhodovanie bez spolupráce, s minimálnym rešpektom na platné stratégie a udržateľnosť.)
  • Vypracovanie a implementácia stratégie rozvoja brehov, príklad z Prahy
  • Revitalizácia Zimného prístavu.
  • Vybudovanie Bratislavského Dunajského Parku.

24. MAREC 2022

Text: Zuzana Žurkinová, Anna Nekola, Lívia Gažová, Pavla Lenyiová

Pripomienkovali: Peter Gero, Tatiana Kratochvílová, Kristína Vandová, Andreas Friedwagner, Martin Mišík.
Fotografie: Archív ŠUP Josefa Vydru / supkaba.sk

 


 

Partneri

BTB          Ministerstvo dopravy a vystavby SR

  

fes logonc logo

Mediálni partneri

fm logo