Články

Témy:
Bez odpadu
cirkularita
Cirkulárna ekonomika
Cirkulárne mesto
Citizen
community
ctzn dialógy
CycleUp!
Dobrý trh
Doprava
Dunaj
esej
eurofondy
Európska únia
Explorácia
Fotoesej
gentrifikácia
Hamburg
história
inklúzia
klíma
komunita
komunity
koncepcie
kreatívny priemysel
Ľudia
Meranie dopadu
mesto
Mesto a rieka
mesto pre deti
mju photography
Mníchov
nábrežie
opustené budovy
participácia
Paticipácia
podcast
podujatie
Ponaučenia
Právo
Punkt
renaturalizácia
Rozhovor
rozvoj mesta
samospráva
slow food
sociálne podnikanie
trhoviská
tržnice
Turizmus
udržateľnosť
Urbanizmus
územný plán
verejný priestor
verejny priestor
video
Vieš čo vidíš
Warm Data Lab
zmena klímy

Rubriky

  • Cirkulárne mesto
  • Citizen
  • CTZN dialógy
  • Fotoesej
  • Punkt
  • Vieš čo vidíš?
  • Vtáčnik

Sú parklety len snahou zaujať, alebo šancou získať späť priestor pre chodcov?

Koncept parkletov vznikol v San Franciscu v roku 2005, keď dizajnérske štúdio Rebar premenilo jedno parkovacie miesto na dočasný verejný park ako experiment, ktorý mal prehodnotiť využitie mestského priestoru. Táto myšlienka sa rýchlo ujala a vyvinula sa do celosvetového hnutia za premenu parkovacích miest na miniatúrne parky na ulici.

Bioodpad od Bratislavčanov menia na biouhlie, ktoré regeneruje pôdu

Kuchynský odpad Bratislavčanov sa vozí síce 70 kilometrov ďaleko, zato do pilotnej prevádzky s pečaťou excelentnosti od Európskej komisie a s vlastnými patentmi. 

Menej fosílneho plynu z Ruska? Pomôžu aj šupy z ovocia či zvyšky z večere

Pribúda bioplynových staníc, ktoré chcú vyrábať takzvaný biometán, a to aj z kuchynského odpadu z domácností. Ten môže nahradiť malú časť zemného plynu.

Bioplynové stanice možno „kŕmiť“ aj kuchynským odpadom, v praxi to naráža na bariéry

Fermentory v bioplynkách fungujú ako kravské žalúdky. Bioplyn sa v nich vyrába z hnoja, odpadu z poľnohospodárskych podnikov či potravinárskych firiem a často aj z kukuričnej siláže. Namiesto nej by mohli viac spracúvať kuchynský bioodpad z našich domácností. Prispeje k tomu Plán obnovy.

Triediarňou pri Senci prejde ročne 20 tisíc ton vyradeného oblečenia, väčšina sa ešte ponosí

Čo už nie je vhodné na návrat do šatníkov, sa najmä zrecykluje. Experimentujú tu aj s novými formami triedenia, ktoré by mali recykláciu uľahčiť.