Spútaný Dunaj má dostať šancu znova sa voľne nadýchnuť
Dunaj býval kedysi v Prešporku veľkým pánom. Po vstupe na Podunajskú nížinu cez Devínsku bránu pri Bratislave sa rozlieval do rozsiahlej vnútrozemskej delty. Tá si žila vlastným životom. Jeho súčasťou boli aj povodne, devastujúce dnešné hlavné mesto Slovenska. Ľudia každej generácie sa všemožne snažili veľtok skrotiť. Podarilo sa to až talianskemu inžinierovi Eneovi Graziosoci Lanfranconimu.
Sú parklety len snahou zaujať, alebo šancou získať späť priestor pre chodcov?
Koncept parkletov vznikol v San Franciscu v roku 2005, keď dizajnérske štúdio Rebar premenilo jedno parkovacie miesto na dočasný verejný park ako experiment, ktorý mal prehodnotiť využitie mestského priestoru. Táto myšlienka sa rýchlo ujala a vyvinula sa do celosvetového hnutia za premenu parkovacích miest na miniatúrne parky na ulici.
Bioodpad od Bratislavčanov menia na biouhlie, ktoré regeneruje pôdu
Kuchynský odpad Bratislavčanov sa vozí síce 70 kilometrov ďaleko, zato do pilotnej prevádzky s pečaťou excelentnosti od Európskej komisie a s vlastnými patentmi.
Menej fosílneho plynu z Ruska? Pomôžu aj šupy z ovocia či zvyšky z večere
Pribúda bioplynových staníc, ktoré chcú vyrábať takzvaný biometán, a to aj z kuchynského odpadu z domácností. Ten môže nahradiť malú časť zemného plynu.
Bioplynové stanice možno „kŕmiť“ aj kuchynským odpadom, v praxi to naráža na bariéry
Fermentory v bioplynkách fungujú ako kravské žalúdky. Bioplyn sa v nich vyrába z hnoja, odpadu z poľnohospodárskych podnikov či potravinárskych firiem a často aj z kukuričnej siláže. Namiesto nej by mohli viac spracúvať kuchynský bioodpad z našich domácností. Prispeje k tomu Plán obnovy.
