Stará Turá: Živé mesto vzniká v spolupráci s obyvateľmi, z ktorých sú partneri zmien

Dobré správy zo samosprávy – Spolu tvoríme bezpečné mestá pre život je prelomová rubrika CTZN, v ktorej dostanú slovo inšpiratívni ľudia zo samospráv, aby zdieľali s kolegami a verejnosťou svoje skúsenosti so zavádzaním klimatických opatrení do praxe a ich komunikáciou obyvateľom miest. Otvoreným dialógom zvyšujeme šancu, že odolnejšie, zelenšie a príjemnejšie mestá budeme tvoriť spoločne.
Slovo majú:

Andrea Michalcová, zodpovedná za agendu primátora mesta a komunikáciu s verejnosťou, koordinuje Európsky týždeň mobility.

Jana Potfajová, projektová manažérka, vedúca oddelenia strategického rozvoja a investícií, venuje sa eurofondovým výzvam a aplikácii zelených opatrení do bežného fungovania mesta.

Ako mesto vníma priamy vplyv klimatickej zmeny vo svojom území? Ktoré jej dôsledky najviac pociťujete, aktívne riešite alebo sa na ne pripravujete?
Klimatická zmena má širší dopad, no najviac zasahuje najmladšiu generáciu, ktorá za ňu nesie minimálnu zodpovednosť. Každé naše rozhodnutie má priamy vplyv na zdravie a budúcnosť detí.
Stará Turá je typický model pätnásťminútového mesta v prostredí okolitých kopaníc. Zeleň, ktorú iné mestá obnovujú, my máme a je našou úlohou chrániť ju a regenerovať miesta, poznamenané výstavbou. Rozvoj mesta vnímame v súlade s prírodou a citlivo ju prepájame s urbanizmom. Realizujeme čo najviac opatrení na zmierňovanie dôsledkov klimatickej zmeny – zelená strecha na mestskom úrade, dažďová záhrada pri dopravnom ihrisku, fotovoltika na materskej škole a čistiarni a v budúcnosti aj na základnej škole.
Zároveň však často čelíme požiadavkám na výrub stromov – tienia parkoviská, zasahujú do fasád, alebo jednoducho zavadzajú. Občania by uvítali viac stromov, ale aby na ne nepadali listy či živica na autá. V tomto vidíme priestor na zmenu vnímania.
Ako komunikujete tému klimatickej zmeny a súvisiacej krízy smerom k obyvateľom mesta – prostredníctvom vzdelávacích aktivít, konkrétnych projektov v území, alebo kombináciou oboch prístupov?
Samozrejmosťou je komunikácia cez informačné materiály – napríklad letáky o vykurovaní pre kopanice či články o spaľovaní odpadu a vypaľovaní trávy. Hľadáme formy komunikácie blízke občanom – tabuľa na námestí pri potoku vysvetľuje význam stromoradia pre biodiverzitu.
Najväčšiu klimatickú kampaň sme pripravili počas Európskeho týždňa mobility. Deťom sme ukázali výhody chôdze do školy namiesto „mama taxi“ – menej áut, viac pohybu. Počas Dňa bez áut sme raňajkami odmenili tých, čo prišli bez auta. Ostatným sme dali podnet na zamyslenie – možno počas víkendu môžu auto vymeniť za iný spôsob dopravy.
Vieme, že nie všetko, čo niekde funguje, sa dá preniesť k nám. Hľadáme si preto vlastnú cestu. Chceme mesto pre ľudí – blízke prírode a otvorené zmenám.
Aké výzvy a riziká prináša komunikácia riešení súvisiacich s klimatickou zmenou a klimatickou krízou v meste a čo vás motivuje tieto prekážky prekonávať?
Komunikácia o klimatických témach je citlivá a náročná. Najúčinnejšia je však tá, ktorá vychádza z lokálnych dát a porovnaní s podobnými mestami. Tie však zatiaľ nemáme k dispozícii v dostatočnom rozsahu. Menšie mestá ako Stará Turá majú obmedzené rozpočty aj kapacity. Zisťujeme, že obyvatelia neboli zvyknutí otvorene hovoriť o problémoch či hľadať riešenia spolu s mestom. V minulosti sa návrhy realizovali „zhora“ a ľudia ich jednoducho prijímali – bez zapojenia, bez spoluzodpovednosti. To sa dnes snažíme meniť. Chceme, aby sa obyvatelia stávali partnermi mesta a aktívne sa podieľali na tom, ako vyzerá prostredie, v ktorom žijeme.
Ako sa má podľa vašich plánov prejaviť vyššia bezpečnosť a ekologickejšie prostredie po utlmení dopravy v centre?
Nová dopravná koncepcia mesta by mala priniesť viac bezpečia, menej hluku a atraktívnejší verejný priestor pre život. Namiesto čiastkových zásahov je čas pozerať sa na dopravu ako na celok – tak, aby sa deti, rodičia aj seniori mohli po meste pohybovať slobodne, bez strachu a zbytočných konfliktov s autami. Dôležitým cieľom je sceliť centrum, ktoré dnes rozdeľujú dve dopravné tepny. Upokojenie jednej z nich – Ulice SNP od obchodov po ZUŠ, prinesie viac priestoru pre chodcov, najmä deti. Kľúčovým aspektom je aj návrat vody do života mesta. Dlhé roky tvoril bariéru, uzavretú za zábradlím. Je na čase žiť s vodným tokom, nielen popri ňom.
Výsledkom takéhoto riešenia bude integrované mestské jadro, kde sa medziľudské a environmentálne väzby obnovia a ľudia budú vnímať centrum ako jednotný, príjemný a bezpečný priestor. Vytvorením nových peších a cyklistických prepojení medzi rozdelenými časťami docielime plynulú mobilitu a viac života v uliciach. Takto scelené centrum bude nielen bezpečnejšie, ale aj ekologickejšie – s väčším podielom zelene, menej emisiami, nižšou prašnosťou a hlukom. Našou snahou je, aby sa centrum mesta stalo miestom stretávania, nie tranzitnou zónou.
Zapájate do participácií aj obyvateľov mesta, aj na tomto projekte? Priniesla táto spolupráca niečo, čo by inak nezaznelo?
Participácia je pre nás kľúčovým nástrojom pri plánovaní mesta. Namiesto rozhodovania „zhora nadol“ dnes vedome zapájame obyvateľov. Hoci nie vždy panuje zhoda, dialóg nám prináša cenný pohľad z ulice – z každodenného života.
Tento projekt je zatiaľ vo fáze úvah. Hľadáme spôsob, ako víziu uchopiť a kedy zapojiť verejnosť. Prvé debaty prebehli ešte počas Európskeho týždňa mobility 2024, formou workshopu s odborníkom na verejnú dopravu a urbanizmus Michalom Mazánikom. Vytvárali sme pocitovú mapu detí v našom 15-minútovom meste. Deti označovali miesta, kde sa cítia bezpečne a kde ohrozene. Tieto dáta sme použili na workshope pre verejnosť a výstupy z procesu nám poskytli unikátny pohľad, ktorý by sme bez priamej účasti verejnosti a najmä detí nezískali. Poznatky plánujeme zohľadniť pri ďalšom rozpracovaní projektu.
Ľudia oceňujú návrhy, ktoré zlepšujú kvalitu života, ale potrebujú pochopiť ich zmysel. Otvorené diskusie a vizualizácie pomáhajú odbúravať odpor a prinášajú nápady, ktoré by sme sami neodhalili. Vďaka spolupráci s miestnymi školami (Detským parlamentom) máme silnejší dopad najmä na mladšiu generáciu a tá veľmi rýchlo ovplyvní aj svojich rodičov. Takáto spolupráca nás učí, že dobrý projekt sa rodí spolu s obyvateľmi, ktorí, ak sa do jeho príprav zapoja od začiatku, stávajú sa jeho vlastníkmi.
Ak by ste mali odporučiť iným mestám, ktoré váhajú s témou zmierňovania dopadov klimatickej zmeny – čo by to bolo?
Naša najúprimnejšia rada by bola: začnite, aj keď nie ste úplne pripravení. Nečakajte na dokonalé podmienky, lebo nie všetky riešenia musia byť veľké a nákladné. Aj malé kroky majú význam – výsadba trvaliek namiesto trávnikov, zatrávnenie parkovacích plôch, zelené strechy, včelnica na streche mestského úradu. Ukazujte pozitívne príklady z vlastného mesta, nie len zo sveta. Ľudia viac veria tomu, čo vidia naživo na svojej ulici. Získajte spojencov – školy, firmy, miestne komunity – tí pomáhajú šíriť myšlienky ďalej. A predovšetkým, nedajte sa odradiť počiatočným odporom alebo nezáujmom. Aj v Starej Turej vidíme, že zmeny si vyžadujú čas, ale výsledok stojí za to. Mestá dnes už nemajú luxus plánovať pre minulosť. Každý krok k udržateľnosti je investíciou do budúcnosti našich detí.
Táto rubrika vznikla v spolupráci s Úniou miest Slovenska ako súčasť jej pilotného komunikačného projektu – Komunikácia riešení klimatickej krízy v meste ľudskou rečou.

Partneri
