Články
Z dažďa robíme odpad. V lepšom prípade ho zbytočne čistíme, v horšom znečisťujeme rieky
Posielať zrážkovú vodu do čistiarne nedáva zmysel. Treba ju čo najviac vsakovať alebo zadržať a využiť na polievanie či splachovanie. No do akej miery môžu vodozádržné opatrenia kanalizáciám odľahčiť počas extrémnych dažďov?
V talianskom Trevise sa vytriedi takmer 90 % odpadu. Ako motivovať naše mestá?
Smeti z celej bytovky dnes u nás končia v spoločných kontajneroch. Mestá preto nemajú prehľad, koľko odpadu kto produkuje a poplatky za odpad nevedia nastaviť motivačne na princípe menej vyhadzuješ, menej platíš. Expertka Martina Gaislová vysvetľuje, ako to zmeniť.
Čo môže mať spoločné šalát na našom tanieri s čistiarňou odpadových vôd?
Kal môže byť zdrojom živín pre poľnohospodárstvo. Vyčistená voda z čistiarní by zase mohla v čase klimatickej krízy zavlažiť naše polia. No treba to spraviť tak, aby sme si zároveň nekontaminovali pôdu.
Čistiarne odpadových vôd môžu byť zelenými elektrárňami. U nás sme zatiaľ od toho ďaleko
Budujú sa hlavne preto, aby sa splaškami neznečisťovali rieky a zdroje pitnej vody. No môžu byť producentmi obnoviteľnej energie aj zdrojom živín pre poľnohospodárstvo.
Život doma alebo v zariadení sociálnych služieb? Možnosť je často len jedna, tá horšia
V sociálnych zariadeniach dlhodobého pobytu na Slovensku žije asi 55-tisíc ľudí, z toho 40-tisíc seniorov. Často ide o veľkokapacitné objekty s viac ako 200 klientmi vo veľkých, spoločných izbách. Títo ľudia nemôžu sami o sebe rozhodovať, ani kedy majú vstať, jesť a umývať si zuby, čím naplniť svoj čas.