Bratislave chýba koncepcia brehov, iné mestá ju už majú roky
Kedysi boli brehy riek koridormi dopravy, miestami pre sklady či prístavy, dnes mnohé mestá pristupujú k navráteniu nábreží ľuďom. Ich premenu v celej dĺžke regulujú koncepčné dokumenty, ktoré zatiaľ v našom hlavnom meste chýbajú.
CTZN dialógy na tému Mesto a rieka
Na Dunaj sa zvyčajne pozeráme zhora a z diaľky. Poďme ho preskúmať bližšie. Ako naplno využiť jeho potenciál pre mesto a jeho obyvateľov a aké možnosti ponúka pre udržateľný turizmus? Mohli by sme do práce v centre cestovať aj loďou?
Dunaj je úžasný, ale prázdny a nudný, hovorí expert na cestovný ruch
V Holandsku sme zvyknutí na to, že okolo vody je veľa pohybu, vysvetľuje konzultant Erik Heidema, ktorý roky pôsobí na Slovensku. Dunaj v Bratislave je naozaj zatiaľ skôr kulisou, od ktorej nás delí protipovodňový múrik či umelo regulované brehy a na rieke sa toho veľa nedeje. Ako teda dostať na ňu život?
Plynie život okolo Dunaja
Niekedy sa nedá povedať, či sa viac hýbe dynamické mesto alebo tá pomalá rieka. Alebo vnímame jej tempo každý po svojom? Z nábrežia, z lode, z objatia. Naše súžitie s Dunajom zachytávajú fotografie Antona Sládeka.
Rangeri v Donau-Auen ukážu bobrie stopy aj „kamenné“ vajcia
Rakúsky Národný park Donau-Auen ročne prijme 1,5 milióna návštevníkov bez toho, aby to dunajskú divočinu rušilo. Na Slovensku sme si veľkú časť bočných ramien a lužných lesov zničili, ale aj u nás ešte zostávajú miesta s potenciálom pre rozvoj prírodného turizmu.
