Kreatívny priemysel posunul Košice k najväčšiemu európskemu inovačnému ekosystému: mesto musí včas reagovať
Vo svete je zdokumentovaných mnoho úspešných príbehov, ako kultúra a kreativita zmenila tváre miest. Či už Bilbao, Malmö, East London, Austin, vždy je to prítomnosť talentu a schopnosť mesta reagovať a vytvárať podmienky na rozvoj. Téma komunít a komunitného rozvoja nebola pred projektom Európskeho hlavného mesta kultúry v Košiciach nová.
Život doma alebo v zariadení sociálnych služieb? Možnosť je často len jedna, tá horšia
V sociálnych zariadeniach dlhodobého pobytu na Slovensku žije asi 55-tisíc ľudí, z toho 40-tisíc seniorov. Často ide o veľkokapacitné objekty s viac ako 200 klientmi vo veľkých, spoločných izbách. Títo ľudia nemôžu sami o sebe rozhodovať, ani kedy majú vstať, jesť a umývať si zuby, čím naplniť svoj čas.
Ako aktivovať verejný priestor? Nečakajme na prestrihnutie červenej pásky
Ako si budujeme vzťah k svojmu bezprostrednému prostrediu, susedstvu, komunite? V kontexte post-socialistických krajín ako Slovensko je to pomalý mentálny proces. Zmena z prostredia, kde bolo všetko všetkých a zároveň nikoho, k prvej vlne súkromného vlastníctva a nutkaniu oplotiť si to svoje, sa odrazila na stave a kvalite verejného priestoru.
Komunitný život: nový trend, ktorý tu bol odjakživa
Komunita je jedno z najviac skloňovaných slov posledného obdobia. Komunitné centrá, záhrady, kaviarne, či podujatia sa stali symbolom revitalizácie občianskeho života na Slovensku. Byť súčasťou komunity je novodobým spoločenským trendom. Je však romantizácia komunít a komunitného života na mieste?
Nikto vás nedokáže pripraviť na to, čo skutočne znamená byť aktivistom
Bolo približne pätnásť minút pred desiatou a ľudia sa postupne začali schádzať. Rastúci dav bol okrem počtu prekvapivý aj svojím rôznorodým zložením. V Bratislave sa začínal prvý klimatický štrajk.
