Ako aktivovať verejný priestor? Nečakajme na prestrihnutie červenej pásky
Ako si budujeme vzťah k svojmu bezprostrednému prostrediu, susedstvu, komunite? V kontexte post-socialistických krajín ako Slovensko je to pomalý mentálny proces. Zmena z prostredia, kde bolo všetko všetkých a zároveň nikoho, k prvej vlne súkromného vlastníctva a nutkaniu oplotiť si to svoje, sa odrazila na stave a kvalite verejného priestoru.
Petra Marko
Zdedený (ne)vzťah k verejnému priestoru
Chodníky, parky a námestia ako prvé pocítili následky prázdnej mestskej kasy. V nemalej miere vzťah k verejnému priestoru v našom kontexte formovalo aj architektonické dedičstvo doby a nové trendy v urbanizme, ktoré sú neoddeliteľnou kulisou verejného života v meste. Chátrajúce monumentálne stavby socialistického realizmu, ktoré mesto nedokázalo udržiavať a naplniť zmysluplným obsahom, boom výstavby shopping mallov, ktorých koncentrácia odsáva život z ulíc, predaj strategických mestských pozemkov bez jasných pravidiel a požiadaviek, a fond panelákových sídlisk s veľkorysými, ale často nedefinovanými medzipriestormi, naďalej ovplyvňujú životaschopnosť verejných priestorov našich miest.
Vďaka edukácii, trendom zo svetových miest a príchodu novej generácie však poslednú dekádu vzrastá záujem o obnovenie strateného vzťahu k verejnej sfére – a to nielen zo strany mesta, ale aj súkromného sektoru a samotných občanov. V Bratislave je toho svedkom aj množstvo iniciatív, od pouličných trhov až po kultúrne podujatia, ktoré oživili dôležité spoločenské centrá, ako je napríklad príbeh obnovy Starej tržnice, ktorá sa stala pulzujúcim bodom Starého Mesta, alebo stúpajúca kvalita riešenia a prístupu k verejným priestorom v nových developmentoch, ktoré vznikajú cez proces architektonických súťaží. Verejný priestor sa stal politickou prioritou súčasného primátora Bratislavy, a založenie Metropolitného inštitútu Bratislavy sleduje príklad Institutu plánování a rozvoje v Prahe, ktorý sa cez rad politík a participatívnych nástrojov usiluje o transparentný a konštruktívny dialóg s verejnosťou a so súkromným sektorom o budúcom rozvoji mesta.
Nepatrné riešenia na celospoločenskú zmenu vnímania
V tomto článku sa však nebudem venovať veľkým územno-plánovacím nástrojom mestotvorby – práve naopak, budem hovoriť o drobných, na prvý pohľad nepatrných riešeniach, ktoré môžu pomôcť budovať náš vzťah k spoločnému priestoru, a majú potenciál škálovateľnosti, vďaka čomu vedia prispieť k zmene nášho vnímania a vzťahu k miestu na celospoločenskej úrovni.
[1] priestory na posedenie a mestskú zeleň
Pekným príkladom v susednej Viedni je mestská iniciatíva Grätzloase, ktorá pomáha obyvateľom vytvárať parklety [1] a pobytové priestory pre deti v rámci susedstva. Rezidenti, žiaci z lokálnych škôl alebo lokálne biznisy sa cez jednoduchý proces prihlásia s nápadom do programu, a v prípade, že ich nápad je komisiou vybraný na realizáciu, dostanú finančnú aj organizačnú podporu od mesta. Nemusia tak riešiť komplikovaný proces ohlášok na zabratie verejného priestoru alebo parkovacích miest a finančná dotácia do výšky až 4000 eur na projekt im poskytne reálnu pomoc pre vytvorenie priestoru, ktorý bude mať mestotvornú kvalitu pre obyvateľov, ako aj návštevníkov. Podmienkou prihlásenia projektu je, že jeho iniciátori musia bývať alebo pracovať v bezprostrednom okolí, a že nebude využívaný na komerčné účely. Okrem vytvárania príležitostí pre stretávanie sa vonku a okrem zlepšovania mikroklímy vďaka pribúdajúcej zeleni takýmto spôsobom iniciatíva podporuje zmysel pre kolektívnu starostlivosť a zodpovednosť za spoločný priestor. Ľudia prirodzene nadobúdajú vzťahu k miestu, záleží im na tom, aby zeleň prekvitala a aby sa tu ľudia cítili dobre a bezpečne.
[2] rozhovor s Evou Braxenthaler, koordinátorkou Grätzloase, pre knihu Meanwhile City: How Temporary Interventions Create Welcoming Places with a Strong Identity (2022, Milk. Ed. Petra Marko)
Svedectvom úspechu parkletov Grätzloase je aj fakt, že prípady vandalizácie týchto priestorov takmer neexistujú a drobné nezhody komunita v komunikácii s koordinátormi programu vie včas zachytiť a riešiť. Program podporil vyše 500 projektov v období 4 rokov a počas pandémie nadobudol ešte väčšiu popularitu. Eva Braxenthaler, koordinátorka programu, poznamenala [2], že najsilnejší moment Grätzloase je vidieť rezidentov realizovať vlastné nápady – to, že môžu sami prispieť k zlepšeniu svojho okolia. Podobné projekty pomáhajú rýchlo naštartovať potrebné zmeny, ako aj získať spätnú väzbu na zapracovanie do dlhodobých zlepšení ulíc a verejných priestorov.
Snaha o vytváranie vzťahu k miestu a spoločenskej zodpovednosti sa v rôznych formách reflektuje už aj v Bratislave. Nadácia mesta Bratislavy v spolupráci s Metropolitným inštitútom Bratislavy má napríklad grantový program Funkčnejšie verejné priestory, ktorý podporuje revitalizáciu verejných priestranstiev na komunitné účely tak, aby prispievali ku kvalitnejšiemu životu v meste pre všetkých.
[3] Idea prišla od Andrew Manshela, ktorý ako associate director Bryant Park Restoration Corporation, neziskovky, ktorá viedla revitalizáciu parku, odpozoroval skutočnosť, že v New Yorku, a špeciálne na Manhattane, si vo verejnom priestore takmer nie je kam sadnúť. S tímom kolegýň a kolegov testovali rôzne typy stoličiek, a napriek výrobe až vo vzdialenom južnom Francúzsku nakoniec populárny hlas získali ľahké oceľové skladacie bistro stoličky Fermob, ktoré ľuďom navodzovali atmosféru parížskych kaviarní a parkov.
• Možnosť stoličky pohybovať a priestor si prispôsobiť buduje dôveru medzi mestom a užívateľmi. Stoličky sú tu pre nich a mesto im dáva voľnosť, ako ich využijú. Iniciatívou sa inšpirovali v mestách po celom svete, vrátane Prahy či Trnavy.
Ako stolička zmenila zákutie na vľúdne miesto
Iniciatíva Sadni si! v Bratislave – voľne rozmiestnené červené stoly a stoličky, ktoré oživujú rozmanité verejné priestory mesta od roku 2019 a kde si ľudia môžu sadnúť bez toho, aby si kupovali jedlo alebo nápoj ako v kaviarni – sú inšpirované iniciatívou Bryant Park chairs v New Yorku, kde francúzske bistro stoličky oživujú park už od roku 1992. Mestskí úradníci boli najskôr šokovaní ideou umiestniť do verejného priestoru Manhattanu stovky voľných kusov mobiliára s obavami, že budú okamžite ukradnuté. Aj napriek týmto obavám sa iniciátorom projektu [3] podarilo presvedčiť mesto a debut s 2000 zelenými bistro stoličkami, ktoré sú dodnes veľmi populárne a využívané, sa stal zároveň ikonickou a rozpoznateľnou značkou Bryant Parku. Element jednoduchej stoličky vo verejnom priestore pomáha meniť vnímanie rôznych verejných zákutí mesta a transformuje ich na vľúdne a inkluzívne miesta pre všetkých. V Prahe, kde sa iniciatíva volá Pražské židle a stolky, je mobiliár vo veľkej miere využívaný aj na dočasné otestovanie peších zón na križovatkách a uliciach, alebo v procese verejnej konzultácie a participácie medzi mestom a obyvateľmi.
Dočasné zásahy budujú dôveru inštitúcií a ľudí
Iniciatíva dočasného aktivovania alebo zveľadenia verejného priestoru a budovania vzťahu k miestu však nemusí prichádzať len zdola alebo zo strany samosprávy. Sayer Street – dočasná pobytová ulica pozdĺž stavebného plotu, za ktorým developer Lendlease v južnom Londýne buduje novú štvrť Elephant Park s vyše 3000 bytmi, je príkladom, že v procese rozvoja mesta netreba čakať na prestrihnutie červenej pásky, keď bude stavba hotová: destinácia a miesto, kde sa ľudia môžu stretávať, sa dá budovať už počas výstavby. V tomto prípade, keďže je stavba vis-a-vis budovy s parterom kaviarní a reštaurácií, inštalácia dotvára pešiu ulicu a vytvára atraktívne miesta na sedenie so zeleňou, malé eventové priestory a tri kompaktné pavilóny, ktoré obsadili v prvej fáze komunitné rádio, kvetinárstvo a mini galéria. Vďaka kreatívnemu osvetleniu je vo večerných hodinách zároveň bezpečnou ulicou, kde človek nejde popri tmavom plote.
V dlhodobom pláne pre developera takýto nízkonákladový zásah pomáha budovať návyk ľudí prichádzať na toto miesto a podporí tak životaschopnosť nových prevádzok v parteri developmentu, keď bude dokončený. Prostredníctvom dočasných pavilónov zároveň pomáha identifikovať lokálnych aktérov a prevádzky, ktoré by budúce obchodné priestory mohli naplniť. Inštalácia využíva ako základný konštrukčný systém lešenie, ktoré sa neskôr dá rozložiť a využiť ako lešenie na inej stavbe. V prípade Sayer Street budú časti inštalácie po ukončení svojho poslania prenesené na územie iného projektu, ktorý má developer vo výstavbe.
