Bratislava buduje dôveru: otvoreným dialógom s firmami vznikajú nové klimatické riešenia

Slovo má: 

Marián Zachar – v Klimatickej kancelárii mesta Bratislava sa podieľa na strategických dekarbonizačných aktivitách, od tvorby koncepcie pre zelenšiu budúcnosť teplárenstva až po spoluprácu s firmami v rámci Klimatickej výzvy primátora Bratislavy. Skúsenosti z tvorby prvej stratégie Net Zero Carbon na Slovensku pre súkromnú spoločnosť dnes zúročuje pri hľadaní udržateľných riešení pre hlavné mesto.

Ako mesto vníma priamy vplyv klimatickej zmeny vo svojom území? Ktoré jej dôsledky najviac pociťujete, aktívne riešite alebo sa na ne pripravujete?

Klimatická zmena už citeľne mení náš spôsob života v strednej Európe. Minulé leto bolo extrémne – od júna do septembra sme zaznamenali niekoľko vĺn horúčav, keď teplota neklesla pod 30 °C aspoň 5 dní po sebe. Letné obdobie rámcovali povodne, tie septembrové spôsobili v Bratislave značné škody na majetku ľudí aj na mestskej zeleni – vietor vyvrátil aj mnoho cenných vyrastených stromov. Horúčavy majú významný dopad na najzraniteľnejšie skupiny, napríklad na seniorov v domovoch, ktoré často nie sú vybavené klimatizáciou, alebo na školy, kde sa vzhľadom na to v septembri skracovalo vyučovanie. 

Aj preto Bratislava v roku 2024 prijala Klimatický plán s cieľom znížiť emisie o 55 % do roku 2030 a dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050. Mesto zriadilo tím energetického manažmentu, spustilo inštaláciu obnoviteľných zdrojov na budovách a pripravuje koncepciu tepelnej energetiky, ktorá po prvýkrát systematicky zohľadní aj uhlíkovú stopu. V rámci adaptácie na riziká klimatickej zmeny pokračuje rozširovanie zelene a vodozádržných opatrení, najmä pri revitalizácii parkov a verejných priestorov. Od minulého roku funguje grantová schéma Bratislavskej vodárenskej spoločnosti na podporu vodozádržných riešení pre domácnosti a firmy v hlavnom meste aj Bratislavskom kraji.

Ako komunikujete tému klimatickej zmeny a súvisiacej krízy smerom k obyvateľom mesta – prostredníctvom vzdelávacích aktivít, konkrétnych projektov v území, alebo kombináciou oboch prístupov? 

Mesto má priamy vplyv len na približne 11 % emisií v Bratislave. Za zvyšok sú približne po tretine zodpovedné firmy, obyvatelia a súkromná doprava. Preto Bratislava začína od seba, no zároveň chce motivovať k zmene aj ostatných. Klimatický plán sa preto zameriava na spoluprácu s biznisom aj verejnosťou. Prvým príkladom spolupráce je Klimatická výzva primátora Bratislavy z januára tohto roka. Mesto systematicky oslovilo súkromné firmy s výzvou na aktívne zapojenie sa do znižovania emisií. Vznikol dobrovoľný program spolupráce s firmami na území Bratislavy na plnení klimatických cieľov. Do pilotného ročníka sa zapojilo 10 firiem s 12 budovami s výmerou takmer štvrť milióna m². Zaväzujú sa k merateľným cieľom v oblasti zvyšovania energetickej efektívnosti, inštalácie obnoviteľných zdrojov a udržateľnosti. Ak naplnia svoje plány, už v prvom roku sa v meste ušetrí viac ako 3 GWh energie – takmer dvojnásobok ročnej spotreby Primaciálneho paláca a priľahlých budov. Firmy zároveň plánujú inštalovať fotovoltiku s výkonom vyše 3 100 kWp, čo tvorí približne 15 % cieľa stanoveného pre terciárny sektor do roku 2030. 

Aké výzvy a riziká prináša komunikácia riešení súvisiacich s klimatickou zmenou a klimatickou krízou v meste a čo vás motivuje tieto prekážky prekonávať? 

Najvyššie riziko vidím v tom, že opatrenia s najväčším dopadom na klímu nie sú viditeľné a ťažko sa komunikujú verejnosti. Aj keď spustíme systémovú zmenu či energetický manažment v mestských budovách, obyvatelia to nemusia vnímať. My to uvidíme na nižších nákladoch za energie, no ak niekoho trápi extrémne teplo v Rači, zateplených 20 budov s fotovoltikou na streche preňho veľa neznamená.

V klimatických témach vnímame aj riziko šírenia dezinformácií. Ide o vážny problém, ktorý sa stal dokonca prioritou počas nedávneho predsedníctva Poľska v Rade EÚ. Ak bude dezinformačná kampaň pokračovať v takom rozsahu ako dnes – podľa OSN ju často podporujú fosílne firmy a podľa NATO aj Ruská federácia – výrazne to sťaží presadzovanie akýchkoľvek zmysluplných klimatických opatrení.

Čo ukázala Klimatická výzva primátora o ochote firiem prispieť k znižovaniu emisií a aké mechanizmy participácie by ste chceli rozvíjať ďalej aj smerom k obyvateľom?

Prvý ročník klimatickej výzvy sme zamerali na veľké firmy z maloobchodu a správy nehnuteľností – aktívnych lídrov udržateľnosti, ktorí si uvedomujú spoluzodpovednosť za život v Bratislave. Po vytvorení kredibilnej a transparentnej platformy na spoluprácu, v ktorej aj mesto realizuje aktivity znižovania dopadu na klímu, veľmi pomohla podpora od Slovenskej aliancie moderného obchodu, ktorá umožnila osloviť všetkých jej členov. Aj preto sme v prvom ročníku videli relatívne veľký záujem firiem z týchto sektorov. 

V Bratislave sme tento rok vytvorili nový nástroj, umožňujúci inštalovať tepelné čerpadlá voda–voda aj na mestských pozemkoch pre existujúce budovy, ktoré už nemajú na umiestnenie studní pre čerpadlá vhodné vlastné pozemky. Nástroj vznikol vďaka zapojeniu IAD Investments do Klimatickej výzvy s budovami Twin City, kde plánujú nahradiť plynové kotly tepelnými čerpadlami. Takto chceme reagovať na potreby firiem aj obyvateľov a spoločne hľadať ďalšie riešenia. 

Pripravujeme štandard klimaticky adaptovanej a dekarbonizovanej výstavby, ktorý budeme testovať s developermi a odborníkmi na výstavbu a stavebné právo. Štandard bude dobrovoľný, no chceme preň získať čo najviac partnerov. Budovy, ktoré dnes navrhujeme, musia byť pripravené na budúcnosť – energeticky úsporné, odolné voči horúčavám a záplavám a nezvyšujúce závislosť od fosílnych palív. Štandard sa opiera o princípy novej smernice EPBD, aby sa partneri mohli včas pripraviť na jej plnenie, keďže zatiaľ nevieme, kedy bude transponovaná do slovenskej legislatívy. 

Čo vám pri spolupráci s firmami najviac pomohlo prekonať nedôveru a nastaviť merateľné ciele v klimatickej oblasti?

Určite to je aj moja skúsenosť so spoluprácou s firemnými partnermi z čias, keď som viedol Národnú kanceláriu Medzinárodnej ceny vojvodu z Edinburghu na Slovensku, kde som mal možnosť s niektorými zo zapojených firiem aj priamo pracovať. Jednoznačne silným faktorom bola aj pozitívna reputácia hlavného mesta, ktoré vybudovalo dobré vzťahy s firmami.

Najviac dôvery priniesla úplná otvorenosť v komunikácii. Ešte pred vznikom programu sme s partnermi diskutovali o jeho podobe a ich návrhy zapracovali do konečnej výzvy. Rovnako je pre nás samozrejmosťou pýtať si spätnú väzbu a reálne ju premietať do praxe. 

Zdieľate skúsenosti z prípravy a realizácie klimatických opatrení s inými mestami na existujúcej platforme či fóre, ktoré vám v tomto pomáha? 

Výsledky našej práce sa snažíme prezentovať na rôznych podujatiach organizovaných či už samosprávou, verejnou správou alebo biznisom a komunikujeme ich cez webovú stránku klima.bratislava.sk alebo mestský LinkedIn. Kedykoľvek sme pripraví zdieľať skúsenosti s inými mestami aj na individuálnej báze.

Táto rubrika vznikla v spolupráci s Úniou miest Slovenska ako súčasť jej pilotného komunikačného projektu – Komunikácia riešení klimatickej krízy v meste ľudskou rečou.

Partneri