Levoča: Výbornú osvetu o klimatickej zmene nám robia materské aj základné školy a komunity

Vnútroblok na najväčšom levočskom sídlisku po revitalizácii na princípe „mesta ako špongie“ posilnil odolnosť sídliska a prepojil komunity. Zdroj: archív MÚ Levoča

Dobré správy zo samosprávy – Spolu tvoríme bezpečné mestá pre život je prelomová rubrika CTZN, v ktorej dostanú slovo inšpiratívni ľudia zo samospráv, aby zdieľali s kolegami a verejnosťou svoje skúsenosti so zavádzaním klimatických opatrení do praxe a ich komunikáciou obyvateľom miest. Otvoreným dialógom zvyšujeme šancu, že odolnejšie, zelenšie a príjemnejšie mestá budeme tvoriť spoločne.

Slovo majú: 

Vladimíra Novotná Čajová vedie Referát komunikácie a marketingu na Mestskom úrade v Levoči. Zodpovedá za prezentáciu mesta, komunikáciu s verejnosťou a komunitné projekty.  

Dávid Labuda je projektant, spájajúci skúsenosti z verejného aj súkromného sektora. Na oddelení investičnej činnosti sa podieľa na riadení a realizácii stavebných projektov financovaných mestom.



Ako mesto vníma priamy vplyv klimatickej zmeny vo svojom území? Ktoré jej dôsledky najviac pociťujete, aktívne riešite alebo sa na ne pripravujete?

Mesto Levoča vníma klimatickú zmenu ako reálnu výzvu, ktorá sa čoraz citeľnejšie prejavuje aj v našom regióne extrémnymi výkyvmi počasia, striedaním sucha a prudkých prívalových dažďov s rizikom lokálnych záplav. Pociťujeme negatívne vplyvy na mestskú zeleň a zmenšujúcu sa biodiverzitu. Tieto zmeny si vyžadujú systematické opatrenia v hospodárení s vodou, starostlivosti o krajinu aj obnovy verejných priestranstiev. Mesto preto zvyšuje dôraz na adaptačné opatrenia od podpory zelenej infraštruktúry po obnovu kanalizácie a zadržiavanie dažďovej vody v území.

Ako komunikujete tému klimatickej zmeny a súvisiacej krízy smerom k obyvateľom mesta – prostredníctvom vzdelávacích aktivít, konkrétnych projektov v území, alebo kombináciou oboch prístupov?  

Klimatickú tému komunikujeme zrozumiteľne a prakticky prostredníctvom našich informačných kanálov. Využívame kombináciu viacerých nástrojov, od komunitných podujatí ako je Deň Zeme alebo zapájania mesta do kampane V máji sa nekosí, až po konkrétne projekty s priamym vplyvom na kvalitu života. Napríklad vodozádržné opatrenia, výsadby stromov či efektívny plán kosenia mestských technických služieb. O týchto aktivitách pravidelne informujeme na webstránke mesta a cez mestské médiá. Cieľom je nielen informovať, ale aj motivovať obyvateľov, aby sa do riešení aktívne zapájali. 

Aké výzvy a riziká prináša komunikácia riešení súvisiacich s klimatickou zmenou a klimatickou krízou v meste a čo vás motivuje tieto prekážky prekonávať? 

Najväčšou výzvou je nedôvera časti verejnosti, podceňovanie dopadov klimatickej zmeny alebo pocit, že ide o globálny problém, ktorý sa nás priamo netýka. Prekážkou je aj obmedzená kapacita malých samospráv, kde chýbajú odborníci, financie i čas na systematickú osvetu. Motivujú nás pozitívne reakcie obyvateľov, najmä mladšej generácie, ako aj potreba chrániť miestne hodnoty, prírodu a kvalitu života budúcich generácií. Výbornú prácu v tejto oblasti robia naše materské aj základné školy. Pozitívne vnímame aj aktivity miestnych komunít, napríklad Urban Belltower, ktorí každoročne robia kampaň Elej – v máji nekosí, kam zapájajú mesto, inštitúcie a školy. Ďalšou významnou komunitou, s podporou mesta je Zelená hliadka, organizujúca swapy oblečenia, či rastlín. Zmeny, ktoré robíme dnes, majú zmysel, aj keď sa výsledky neprejavia hneď.

Ako pomáha váš projekt – nový sídliskový vnútroblok, zvládať extrémy počasia, sucho a prívalové dažde?

Hlavným cieľom bolo premeniť túto plochu na malú mestskú oázu, ktorá funguje ako špongia – efektívne hospodári s dažďovou vodou a pomáha tak zmierňovať následky sucha aj prívalových dažďov. Kľúčovým opatrením je cielené zadržiavanie zrážkovej vody priamo v území. Namiesto toho, aby cenná dažďová voda z prudkých lejakov rýchlo odtiekla do preťaženej kanalizácie, takto prirodzene vsiakne do podložia. Pod detským aj workoutovým ihriskom sú moderné vodopriepustné povrchy z liateho tartanu, uloženého na špeciálnom štrkovom lôžku s vysokou retenčnou schopnosťou. Dažďová voda voľne pretečie cez tartan, zachytí sa v štrkovej vrstve a postupne vsakuje do zeme. Dokázali sme tak úplne odstrániť potrebu odvádzať dažďovú vodu z týchto plôch do kanalizácie , čo je veľkým prínosom pre udržateľnosť vody v meste. K zlepšeniu mikroklímy prispieva aj nová výsadba desiatok stromov, aj kompletne obnovené trávnaté plochy. Vnútroblok sa tak stáva odolnejším, zelenším a príjemnejším miestom pre život.

Ako ste zapájali obyvateľov do prípravy projektu a čo sa vďaka tomu podarilo zmeniť?

Vychádzali sme z dlhodobej vízie mesta priniesť do najväčšieho levočského sídliska moderný a funkčný verejný priestor pre všetky generácie obyvateľov. Pôvodné ihrisko a mobiliár nespĺňali dnešné štandardy, priestoru chýbala jasná funkcia a potreba revitalizácie vnútrobloku bola zrejmá.

Víziu sme postavili na troch hlavných pilieroch: vytvoriť bezpečné a podnetné prostredie pre deti, ponúknuť priestor pre aktívny oddych mládeži a dospelým, a zároveň implementovať ekologické riešenia, ktoré pomôžu mestu čeliť následkom klimatickej zmeny.

Z dôvodu časovej náročnosti a definovaných termínov vo výzve na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok neprebehol širší participatívny proces s obyvateľmi v prípravnej fáze.

Projekt bol teda od začiatku koncipovaný tak, aby odpovedal na požiadavky na kvalitný verejný priestor. Výsledkom je premena zanedbanej plochy na živé komunitné centrum pod holým nebom. Svoje miesto tu majú rodiny s deťmi, mladí športovci aj seniori, hľadajúci príjemné miesto na oddych. 

Vnútroblok na najväčšom levočskom sídlisku pred a po revitalizácii na princípe „mesta ako špongie“ posilnil odolnosť sídliska a prepojil komunity. Zdroj: archív MÚ Levoča

Čo z toho, čo sa osvedčilo v tomto vnútrobloku, by ste radi preniesli aj do ďalších projektov?

Tento úspešný projekt nastavil nový štandard pre budúcu obnovu verejných priestranstiev v Levoči. Definovali sme kľúčové princípy, ktoré sa stanú základom manuálu pre ďalšie investície v našom meste. Princíp „mesta ako špongie“ s vodopriepustným povrchom a zadržiavania dažďovej vody v území už považujeme za nevyhnutnosť. Ukázalo sa to ako mimoriadne efektívny spôsob budovania odolnosti mesta voči klimatickej zmene. Budeme ho integrovať do ďalších projektov, rekonštrukcií chodníkov, parkovísk či námestí.

Druhým kľúčovým poznatkom je sila viacgeneračného priestoru. Spojenie zón pre deti, tínedžerov, dospelých a seniorov vytvorilo živý komunitný bod, kde sa ľudia prirodzene stretávajú. Chceme sa ísť touto cestou, namiesto izolovaných ihrísk či oddychových zón. Komplexné priestory podporujú sociálnu interakciu a slúžia naozaj všetkým obyvateľom.

Potvrdilo sa nám, že investícia do kvality a odolnosti sa dlhodobo oplatí. Či už ide o masívne oceľové konštrukcie na workoutovom ihrisku, alebo certifikované bezpečné povrchy a herné prvky pre deti, s dlhou životnosťou a nižšími nákladmi na údržbu v budúcnosti. Z projektu si odnášame dôležitosť komplexného prístupu. Spolu s ihriskami sme riešili aj nadväzujúce chodníky, novú výsadbu, moderné LED osvetlenie a kamerový systém pre zvýšenie bezpečnosti. Vnútroblok na sídlisku Západ je dôkazom, že spojením funkčnosti, estetiky, ekológie a bezpečnosti môžeme vytvárať verejné priestory, na ktoré budú Levočania právom hrdí.



Táto rubrika vznikla v spolupráci s Úniou miest Slovenska ako súčasť jej pilotného komunikačného projektu – Komunikácia riešení klimatickej krízy v meste ľudskou rečou.


25. AUGUST 2025

Fotografie: Archív MÚ

 

 


 

 

Partneri