Články

Témy:
Bez odpadu
Cirkulárna ekonomika
Cirkulárne mesto
Citizen
ctzn dialógy
CycleUp!
Dobrý trh
Doprava
Dunaj
esej
Európska únia
Explorácia
Fotoesej
gentrifikácia
Hamburg
história
inklúzia
komunita
komunity
koncepcie
kreatívny priemysel
Ľudia
Meranie dopadu
mesto
Mesto a rieka
mju photography
Mníchov
nábrežie
opustené budovy
participácia
Paticipácia
podcast
podujatie
Ponaučenia
Právo
Punkt
renaturalizácia
Rozhovor
rozvoj mesta
samospráva
slow food
sociálne podnikanie
trhoviská
tržnice
Turizmus
udržateľnosť
Urbanizmus
územný plán
verejný priestor
video
Vieš čo vidíš
Warm Data Lab
zmena klímy

Rubriky

  • Cirkulárne mesto
  • Citizen
  • CTZN dialógy
  • Punkt
  • Vieš čo vidíš?

Prívalový dážď v Bratislave

Z dažďa robíme odpad. V lepšom prípade ho zbytočne čistíme, v horšom znečisťujeme rieky

Posielať zrážkovú vodu do čistiarne nedáva zmysel. Treba ju čo najviac vsakovať alebo zadržať a využiť na polievanie či splachovanie. No do akej miery môžu vodozádržné opatrenia kanalizáciám odľahčiť počas extrémnych dažďov?

Contarina

V talianskom Trevise sa vytriedi takmer 90 % odpadu. Ako motivovať naše mestá?

Smeti z celej bytovky dnes u nás končia v spoločných kontajneroch. Mestá preto nemajú prehľad, koľko odpadu kto produkuje a poplatky za odpad nevedia nastaviť motivačne na princípe menej vyhadzuješ, menej platíš. Expertka Martina Gaislová vysvetľuje, ako to zmeniť.

Stará Turá

Čo môže mať spoločné šalát na našom tanieri s čistiarňou odpadových vôd?

Kal môže byť zdrojom živín pre poľnohospodárstvo. Vyčistená voda z čistiarní by zase mohla v čase klimatickej krízy zavlažiť naše polia. No treba to spraviť tak, aby sme si zároveň nekontaminovali pôdu.

Ebswien

Čistiarne odpadových vôd môžu byť zelenými elektrárňami. U nás sme zatiaľ od toho ďaleko

Budujú sa hlavne preto, aby sa splaškami neznečisťovali rieky a zdroje pitnej vody. No môžu byť producentmi obnoviteľnej energie aj zdrojom živín pre poľnohospodárstvo.

Viem čo urobím

Život doma alebo v zariadení sociálnych služieb? Možnosť je často len jedna, tá horšia

V sociálnych zariadeniach dlhodobého pobytu na Slovensku žije asi 55-tisíc ľudí, z toho 40-tisíc seniorov. Často ide o veľkokapacitné objekty s viac ako 200 klientmi vo veľkých, spoločných izbách. Títo ľudia nemôžu sami o sebe rozhodovať, ani kedy majú vstať, jesť a umývať si zuby, čím naplniť svoj čas.