GMO plodiny – kľúč k potravinovej bezpečnosti, alebo prehliadané riziko?

Anetta Vaculíková

• Autorka je lektorka kreatívneho vzdelávania o jedle, od roku 2013 je ambasádorkou Jamieho Olivera na Slovensku v projekte Food Revolution a od roku 2020 aj ambasádorkou celosvetového hnutia Slow Food. 

Kto musí označovať GMO? 

S nástupom priemyselnej revolúcie a neskôr s rozkvetom genetického inžinierstva v 90. rokoch 20. storočia sa rozsah ponúkaných plodín a potravín s využitím genetickej modifikácie na komerčné účely rozrástol v mnohých krajinách sveta, zatiaľ čo v iných sú stále prísne regulované alebo zakázané. GMO plodiny sa dnes pestujú na miliónoch hektárov pôdy, najmä v USA, kde aj bola uvedená na trh prvá komerčne pestovaná geneticky modifikovaná plodina – paradajka Flavr Savr, v Brazílii, Argentíne, Kanade, Indii a v Číne. V týchto krajinách sú GMO bežne povolené a rozšírené, pričom najčastejšie GMO plodiny zahŕňajú sóju, kukuricu a bavlnu. Označenie GMO potravín je v USA povinné – upravuje ho federálny zákon, ktorý vstúpil do platnosti v roku 2022, ale menej striktne ako v EÚ (používa sa označenie „Bioengineered Food” alebo „Contains a Bioengineered Food Ingredient“, QR kódy, prípadne symbolom alebo elektronický kód). 

Problematické je najmä to, že povinnosť označovania sa nevzťahuje na viaceré kategórie potravín: vysoko spracované produkty ako rafinované oleje či cukor z GMO plodín, kde už genetická modifikácia nie je detekovateľná; jedlá podávané v reštauráciách určené na priamu spotrebu; potraviny neúmyselne kontaminované GMO, ak obsahujú do 5 % neúmyselne prítomných GMO v každej zložke; a tiež na malých výrobcov potravín s ročnými tržbami do 2,5 milióna dolárov. Ak chce mať konzument (spotrebiteľ) istotu v tom, čo kupuje, je potrebné vyhľadávať dodatočné certifikácie na obaloch potravín, ako napríklad organické produkty alebo „Non-GMO Project Verified”, alebo sa pýtať na pôvod potravín. (Zdroj: USDA)

Čo krajina, to trochu iný prístup – Japonsko a Austrália majú stredne prísne regulácie a povinné označovanie, zatiaľ čo Afrika a Latinská Amerika majú rozdielne prístupy – niektoré krajiny ako Juhoafrická republika, aktívne pestujú GMO, zatiaľ čo iné ich zakazujú.

V posledných týždňoch sa celosvetová konverzácia o geneticky modifikovaných organizmoch (GMO) zintenzívnila s rastúcou priepasťou medzi regiónmi ako Latinská Amerika a Pakistan, ktoré pestovanie GMO zahŕňajú, a tými, ktoré to odmietajú, ako napríklad Keňa a Filipíny. V Európe vyvolal tlak na dereguláciu legislatívy GMO obavy z rizík pre ekologické poľnohospodárstvo a straty príležitostí na podporu udržateľných agroekologických postupov. Medzitým krajiny ako Mexiko zaujímajú rázne postoje proti GMO, pričom zdôrazňujú potrebu globálneho potravinového systému, ktorý uprednostňuje biodiverzitu, zdravie ekosystémov a odolnosť komunity pred ziskami nadnárodných spoločností. (Zdroj: Slow Food International)

Najbežnejšie GMO plodiny využívané v agrosektore sú všeobecne sója, kukurica, bavlna, repka olejná (kanola), cukrová repa a v niektorých krajinách aj papája, cuketa a baklažán. Okrem plodín sa však genetické inžinierstvo využíva aj v mikroorganizmoch na produkciu potravinárskych zložiek, ako sú enzýmy, vitamíny alebo prísady v potravinárskom priemysle. Väčšina GMO, ktoré sú povolené v EÚ, sa používa na výrobu krmiva pre hospodárske zvieratá. 

GMO argumenty pre a proti

GMO potraviny sú produkty vyrobené z organizmov, ktorých DNA bola upravená genetickým inžinierstvom, aby mali špecifické vlastnosti. GMO sa vytvárajú najmä na zvýšenie úrodnosti, odolnosti voči chorobám a škodcom, toleranciu na herbicídy, zlepšenie trvanlivosti alebo na obohatenie výživových hodnôt plodín. To všetko vedie k vyšším výnosom, samozrejme aj ekonomickým. Tento prístup však so sebou podľa odborníkov prináša aj rôznorodé riziká. 

Existujú ekonomické a sociálne obavy, pretože hoci GMO plodiny môžu byť lacnejšie na pestovanie, prístup k nim často kontrolujú veľké korporácie. Tie si často patentujú svoje odrody (napríklad Monsanto, dnes súčasť Bayeru), čo vedie k monopolizácii trhu a závislosti farmárov. Tento trend môže prispieť k sociálnej nerovnosti a úbytku tradičných foriem hospodárenia, čo najviac ohrozuje malé a ekologické farmy.

Medzi najčastejšie ekologické obavy patrí strata biodiverzity. GMO plodiny totiž môžu vytláčať tradičné a pôvodné odrody rastlín, čím znižujú genetickú rozmanitosť bežne sa vyskytujúcu v prírode. A ak sa geneticky modifikované rastliny rozšíria do voľnej prírody, môžu sa krížiť s divými rastlinami a spôsobiť ekologické zmeny. Ide však o dlhodobý horizont, a preto odpoveď na takéto obavy nepoznáme. Odolnosť škodcov a burín je ďalším rizikovým faktorom, keď dlhodobé pestovanie GMO plodín odolných voči herbicídom (napríklad často využívaný glyfosát) a pesticídom môže viesť k vzniku superburín alebo superškodcov, ktorí sa stanú imúnnymi voči takýmto prípravkom. To by z dlhodobého hľadiska tiež mohlo ovplyvniť produkciu a aj stav životného prostredia, pretože má dopad na stav pôdy, vody a zdravie ľudí v okolí miesta produkcie. 

Neposledným v rade rizík sú tie zdravotné. Vloženie génov z jedného organizmu do druhého môže vytvárať nové proteíny, ktoré by mohli spôsobiť alergické reakcie, zároveň kritici upozorňujú na fakt, že dlhodobé účinky konzumácie GMO potravín na zdravie nie sú úplne známe, pretože tieto technológie sú relatívne nové a zdôrazňujú potrebu ďalších nezávislých štúdií. Mnohí ľudia majú na to aj etické či kultúrne dôvody, najmä ak ide o genetické úpravy manipulujúce s génmi zvierat, čo vyvoláva obavy týkajúce sa dôstojných životných podmienok zvierat. 

Kvalitné nerovná sa bezpečné

Podľa vedeckých inštitúcií, ako sú EFSA a WHO, sú schválené GMO potraviny považované za bezpečné na konzumáciu a čo je najdôležitejšie, nespôsobujú žiadne zdravotné problémy pri bežnej konzumácii. V Európe musí pred schválením každé GMO prejsť komplexným hodnotením Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA). No v EÚ predsa len existuje niekoľko organizácií, inštitúcií a skupín, ktoré vystupujú proti geneticky modifikovaným potravinám (GMO) a sú aktívnymi kritikmi, vedúcimi kampane proti ich zavádzaniu. Zahŕňajú napríklad mimovládne organizácie (ex. Greenpeace, Slow Food Europe, GM freeze), politické strany a hnutia (Zelení/Európska slobodná aliancia, socialistické a environmentálne hnutia), aj niektoré členské štáty EÚ (Francúzsko, Nemecko, Rakúsko, Maďarsko a Grécko). Na stranu opatrnosti sa pridávajú aj vedci z ENSSER (European Network of Scientists for Social and Environmental Responsibility), ktorí sa kriticky zaoberajú vplyvom nových technológií, pričom zdôrazňujú potrebu dôkladného hodnotenia rizík a ďalšieho výskumu pred ich širokým využitím. Stanoviská ENSSER sú však menšinové v rámci vedeckej komunity, preto je vhodné porovnávať argumenty vyššie spomínaných subjektov s oficiálnymi stanoviskami organizácií ako IFOAM, EFSA v EÚ, svetová zdravotnícka organizácia WHO a FAO, či FDA a USDA v USA. Všeobecne sa však ich argumenty zameriavajú na ochranu životného prostredia, zdravia spotrebiteľov, biodiverzity a etických princípov. Ich cieľom je podporovať tradičné, ekologické a udržateľné poľnohospodárstvo. 

Aktuálne sú v legislatívnej diskusii nové genomické techniky NGT (New Genomic Techniques), ako napríklad CRISPR, ktoré umožňujú presnejšie úpravy DNA bez nutnosti vnášania cudzích génov, pričom EÚ zvažuje miernejšiu reguláciu pre tieto technológie a zvažuje sa ich širšie využitie a veľký potenciál pre oblasť poľnohospodárstva a biotechnológií.

Dá sa vyhnúť GMO potravinám?

Napriek tomu, že sú schválené GMO produkty bezpečné, sú skupiny spotrebiteľov preferujúcich potraviny vyprodukované prirodzeným spôsobom. Ako sa v prípade záujmu dokážeme GMO konzumácii v potravinách vyhnúť? Odpoveďou je dôsledné čítanie etikiet a napríklad aj ekologické poľnohospodárstvo, pretože GMO je v ekologickej výrobe zakázané, biopotraviny musia byť teda úplne bez GMO. Ako uvádza USDA, organickí farmári sú povinní dodržiavať metódy, ktoré „podporujú ekologickú rovnováhu, udržiavajú a zlepšujú kvalitu pôdy aj vody, minimalizujú používanie syntetických materiálov a zachovávajú biodiverzitu“ (zdroj: USDA).

Problémom v súvislosti s GMO a ekologickými praktikami v poľnohospodárstve je možná a neúmyselná kontaminácia, pretože veterné opeľovanie alebo zmiešanie plodín počas prepravy môže viesť k neúmyselnej kontaminácii organických alebo teda ne-GMO polí. To ohrozuje certifikáciu biopotravín a pestovateľov, ktorí sa snažia vyhnúť GMO a využívať tradičné spôsoby produkcie potravín.

Spotrebiteľské práva v EÚ v súvislosti s GMO

Ochrana európskeho spotrebiteľa má silnú pozíciu, vďaka čomu majú konzumenti prísne chránené práva, vrátane povinného označovania GMO potravín. Každý GMO produkt musí prejsť dôkladným hodnotením bezpečnosti pred schválením na pestovanie alebo predaj. V EÚ je povolený len malý počet GMO plodín na pestovanie (napríklad MON810 – kukurica). Ďalšie, prísne regulované sú povolené na import a spracovanie. Oproti USA sú na trhu desiatky GMO plodín povolených na pestovanie a konzumáciu. V niektorých krajinách (napr. Francúzsko, Nemecko) je pestovanie GMO úplne zakázané, aj keď sú takéto postupy schválené na úrovni EÚ. Členské štáty EÚ však majú právo rozhodovať o tom, či umožnia pestovanie GMO plodín na svojom území. Tento prístup umožňuje jednotlivým krajinám využiť mechanizmus „opt-out“, ktorý im umožňuje zakázať pestovanie geneticky modifikovaných plodín aj v prípade, že sú na úrovni EÚ schválené na použitie. Zároveň európska legislatíva zaväzuje výrobcov potravín a krmiva, aby na svojich výrobkoch označovali obsah GMO (v prípade, že GMO predstavujú viac ako 0,9 % daného výrobku). Tieto predpisy, ktoré sú súčasťou legislatívy EÚ na ochranu spotrebiteľov, sa týkajú aj dovozu produktov obsahujúcich deriváty z GMO, ako napríklad sójový olej či cukor. V prípade že výrobok neobsahuje žiadne GMO, výrobcovia to taktiež môžu (ale nemusia) uviesť na obale.

Platí tu pravidlo, že tretie krajiny musia pri importe svojich produktov alebo krmiva na trhy EÚ spĺňať rovnaké požiadavky ako domáce subjekty, čo má zabezpečiť transparentnosť, vysledovateľnosť a kontrolu produktov v prípade potreby.

Odpor proti GMO v EÚ nie je len otázkou vedy, ale aj verejného názoru, politiky, ochrany tradičného poľnohospodárstva a environmentálnych princípov. Organizácie proti GMO zohrávajú významnú úlohu pri ovplyvňovaní legislatívy a verejnej mienky, pričom EÚ stále udržiava jedny z najprísnejších regulácií na svete, s cieľom ochrany spotrebiteľa a zabezpečenia verejného zdravia.

Hoci výskumy zatiaľ nepreukázali jednoznačné zdravotné riziká schválených GMO potravín/plodín, obavy pretrvávajú v súvislosti so spomínanými dlhodobými ekologickými, ekonomickými a etickými otázkami a potenciálnym uvoľňovaním opatrení.

Genetická modifikácia potravín by však mohla pomôcť riešiť globálne problémy ako hlad, klimatické zmeny a degradáciu pôdy, ale naďalej je potrebný výskum a dôsledné hodnotenie ich vplyvu na ekosystémy a zdravie ľudí. A zároveň by sme si my ako ľudstvo mali uvedomiť, že aj ako jednotlivci dokážeme svojím uvedomelý výberom, ale rovnako aj uvedomelou spotrebou veľa ovplyvniť. To, či sú zásahy genetického inžinierstva do prirodzených procesov v prírode a výrobe na mieste, ukáže až čas.

Partneri