KOLO: Ide o menej odpadu, nie o zisk, pričom mestá nemusia reuse centrá ani dotovať
Slováci chcú ešte vždy viac použitých vecí odovzdať, než kúpiť, hovorí Illah van Oijen z OZ Punkt. Spolu s Ivanou Maleš z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky a Magistrátu hlavného mesta Bratislavy sa podieľajú na projekte KOLO, bratislavskom centre opätovného použitia, ktorého stála prevádzka sa začala v októbri. Ivana Maleš dodáva, že sa už ozývajú ďalšie mestá, ktoré chcú rozbehnúť niečo podobné.
Tetovačka Les Paskarenko: Toto mesto je pre zvedavých
Mesto tvoria jeho občania. Čomu sa venujú a ako žijú zaujímaví ľudia z prostredia architektúry, urbanizmu, ekológie či komunít? Jeden respondent odporúča ďalšieho, ktorého vníma ako inšpiratívneho. Každému posielame analógový fotoaparát Olympus mju, aby odfotil seba a svoje okolie.
10 pravidiel ako hovoriť o klimatickej kríze zrozumiteľne
Mnohí klímu chrániť chcú, ale nerozumejú jej. Mnohí jej rozumejú, ale nevedia svoje poznanie odovzdať iným tak, aby ich motivovali k činom. Ako sa môžeme rozprávať o tejto téme efektívne? Prinášame zoznam odporúčaní, ktoré zazneli v textoch aktuálneho vydania „Ako tu môžeme žiť“.
Spoluautorka Klimavize: Klimatická kríza a kríza bývania či práce sú spojené nádoby
Viac ako tri štvrtiny Slovákov sa zhodujú, že zmena klímy prebieha práve teraz, konštatuje nedávny výskum verejnej mienky o zmene klímy na Slovensku. Spoluautorka výskumu a publikácie v Česku – Klimavize, si myslí, že aktivisti by nemali v ľuďoch vyvolávať strach. Mali by viac jazdiť do terénu a zaoberať sa problémami, ktoré ľudí trápia, hovorí Anna Bromová.
Huby majú bližšie k ľuďom, než k zelenine. Môžu nás naučiť všetko potrebné pre prežitie civilizácie
Hubárska sezóna sa skončila, nie však pre huby a podhubie, ktoré pracujú ustavične, odkedy ako prvé organizmy vyšli z mora na súš. Pomáhajú stromom, čistia krajinu od toxínov. Pomáhajú pochopiť symbiózu ekosystému v meste, učia nás rozkladať a recyklovať. Stačí ich pozorne vnímať. Tak, ako Veronika Cyprichová z hubovej farmy v meste.
