KOLO: Ide o menej odpadu, nie o zisk, pričom mestá nemusia reuse centrá ani dotovať

Silvia Nagyová

• V Cirkulárnom meste kolujú zdroje, materiály, výrobky aj energia. Brownfieldy sa recyklujú na nové štvrte, autobusy jazdia na plyn z bioodpadu, starý nábytok končí v reuse centre. Výrobky sa udržiavajú čo najdlhšie v obehu, šetria sa prírodné zdroje, eliminujú emisie. V tejto rubrike v spolupráci s Inštitútom cirkulárnej ekonomiky sledujeme tému cirkulárnych miest a ukazujeme, aké systémové zmeny potrebujeme zaviesť na Slovensku.

Jednou z priekopníckych krajín centier opätovného použitia je Holandsko, s týmto konceptom tu jeho obyvatelia*ľky žijú od roku 1981. Čo viedlo k vzniku tejto myšlienky zdieľania a predchádzania tvorbe odpadu?

Illah: Po budovateľských a bohatých povojnových rokoch mladí ľudia nadobudli pocit, že vyrástli v kultúre prebytku. Mali množstvo ideálov a potrebu vrátiť niečo z toho blaha, v ktorom vyrástli, späť spoločnosti. V roku 1981 sa tak otvoril prvý malý lokálny obchod a za pár rokov vyrástli podobné miesta v celom Holandsku. Opierali sa vždy o tri dôležité piliere: prevenciu vzniku odpadu, sociálnu pomoc pre tých, ktorí si nemôžu kúpiť všetko nové, a zároveň fungovali ako integračné pracoviská pre ťažko zamestnateľných obyvateľov. V roku 1994 tak vznikla aj chránená značka „Krinkgloopcentrum“, pod ktorou vystupujú prevádzky spĺňajúce tieto kritériá. Práve nimi sa totiž odlišujú od bežných second handov, ktoré fungujú iba na princípe zisku. V roku 2017 fungovalo v Holandsku 1700 takýchto centier s odhadovaným prínosom 250 miliónov eur a 25 miliónmi návštevníkov*čok ročne. Zisk z Krinkgloopcenter pritom musí byť investovaný späť do zamestnancov*kýň a ich pracovných podmienok, do vzdelávania, osvetových aktivít či do zlepšovania prevádzok.

Spomínali ste, ako vás po príchode na Slovensko v roku 2005 prekvapilo, že ste nenarazili na podobné centrá opätovného použitia.

Illah: Keď sa u nás doma pokazil napríklad hriankovač, prvá zastávka bola v Kringloopcentrum v našej štvrti. Keď som sa ako študentka sťahovala z domu, byt som si zariadila nábytkom z tohto centra. Keď som hľadala darček pre niekoho, išla som pozrieť, či v ňom nemajú nové platne alebo pekný čajník. Keď som prišla z Holandska na Slovensko, boli tri veci, ktoré mi tu chýbali: cyklotrasy, komunitné trhy a reuse centrá, teda centra opätovného použitia. Keď sa ma v jednom rozhovore pýtali na moje „guilty pleasure“, odpovedala som, že neviem prejsť okolo kontajnera bez toho, aby som sa pozrela, čo tam je vyhodené. Často som tak prišla domov s vecou, ktorú som opravila a používala, alebo niekomu darovala. Takto som našla v tých kontajneroch 42 drevených stoličiek z materskej školy, ktoré som posunula do inej, v ktorej práve chýbali. Ale natrafila som aj na dizajnové stolíky, lampy, kadečo. Jednoducho som bola prekvapená, čo všetko ľudia na Slovensku vyhadzovali a krvácalo mi srdce, keď som videla rozbíjať starý nábytok, len aby sa zmestil do nádob. Nešlo mi do hlavy, ako v krajine s nízkymi výplatami môžu ľudia len tak vyhodiť a zničiť funkčné veci.

Zrejme tým, že vám tento koncept chýbal, kúsok z neho sa stal súčasťou podujatia TRH PIAC MARKT v Starej tržnici. Na jej poschodí niekoľko rokov fungovala Paráda, vďaka ktorej sa výťažok z predaja darovaných vecí využil na opravu strechy tržnice. Bola to vtedy, okolo roku 2013, taká lastovička v oblasti komunitného crowdfundingu a komunitného reuse centra. Čo ste sa z tohto obdobia naučili?

Illah: To, že viac ľudí chce veci odovzdať ako kúpiť. Vzhľadom na kapacitu sme museli obmedziť nielen množstvo darovaných vecí, ale hlavne typ vecí, ktoré sa mohli do tržnice nosiť. Na nábytky, elektroniku, kočíky či oblečenie sme tam jednoducho nemali dosť miesta. Zistili sme, že logistika, skladovanie a komunikácia sú obrovská časť celej prevádzky a zvykne sa na ne v úvode často zabúdať. Spomínam na Parádu ako na veľmi pekný spoločenský a sociálny projekt, ktorý navštevovali ľudia z každej generácie. A to nielen preto, že si chceli veci kúpiť, ale chceli sa aj stretnúť, porozprávať, užiť si deň. Potom sme si však uvedomili, že ako malý komunitný projekt je Paráda síce skvelá, ale potrebujeme zmenu – veľkú a systémovú.

Tá prišla vtedy, keď sa iniciatívy chopilo mesto.

Illah: Pripravovali sme vtedy projekt WhatCity?: Mesto bez odpadu – konferenciu a interaktívnu „trashtour“ po Bratislave, spolu s Incienom, mestom Bratislava či s Ministerstvom životného prostredia. Počas toho vyplávalo na povrch, že jedno z „rýchlych víťazstiev“ v nastavovaní cirkulárnych princípov pre hlavné mesto by mohlo byť práve reuse centrum. Pozvali sme ako spíkra zástupcu mestského reuse centra vo Viedni, ktoré prevádzkuje mestská spoločnosť pre spracovanie odpadov. Na workshope nechýbali zástupcovia z bratislavského magistrátu, zo spoločnosti OLO (pozn. redakcie: Odvoz a likvidácia odpadu a.s.), občianskych združení a ministerstiev. Vzniklo niekoľko dobrých nápadov, ako napríklad Cirkulárny sken pre Bratislavu a idea bratislavského reuse centra pod taktovkou OLO a Magistrátu hlavného mesta.

Čítať ďalej

Perináky neberie, postele z hotela sú pre ňu spásou. Ako funguje nábytková banka?

Ivana, hneď potom ste nastúpili na magistrát a začali ste pracovať na mestskej stratégii prechodu na obehové hospodárstvo. Dostal sa do nej aj cieľ, aby mesto malo aspoň jedno reuse centrum. Čo ste museli urobiť, aby sa to z papiera dostalo do praxe?

Ivana: Vybrali sme sa do Brna a Viedne pozrieť si ich modely fungovania reuse centier. Inšpirovali nás viaceré možnosti a nastavenia a záležalo na nás, ktorou cestou sa vyberieme v Bratislave. Dôležité bolo, aby sme dokázali naplniť potreby obyvateľov*liek hlavného mesta. Nasledoval detailný prieskum medzi odborníkmi na Slovensku a MIB na jeho základe vypracoval štúdiu o tom, ako by malo to naše reuse centrum vyzerať. Po prvotnej myšlienke sme intenzívne zapojili aj OLO, ktoré dnes KOLO prevádzkuje.

Bratislavské centrum opätovného použitia vznikalo počas prvej vlny pandémie. Čo boli prvé praktické kroky a ako ste ich zvládli počas lockdownov?

Ivana: Prípravy prebiehali práve v roku, keď bolo náročné zladiť pandemické opatrenia so stretávaním, obhliadkami a plánovaním. Našou ďalšou úlohou na ceste k otvoreniu centra bolo nájsť vhodné miesto. Veľmi sme chceli zveľadiť niektorý brownfield, mali sme vyhliadnuté priestory v areáli technických služieb na Bazovej ulici. Vedeli sme však, že rekonštrukcia a príprava priestorov by trvala veľmi dlho, zároveň zámer mesta počítal na Bazovej aj s inými prevádzkami, na čo bola naviazaná aj architektonická súťaž pre celý tento areál. Najprv sme tu zorganizovali sériu Mestských bazárov, ktoré ľuďom ponúkli možnosť darovať aj získať zachovalé a funkčné veci. Prvý bazár v októbri 2020 zožal veľký úspech, pokračovali sme i v roku 2021 a 2022. Aj vďaka nim sme tak mali prostriedky na budovanie stáleho reuse centra, vyzbieralo sa 50 tisíc eur.

Vyzerá to tak, že nájsť vhodné miesto si vyžadovalo dosť energie.

Ivana: Áno, stále sme si uvedomovali, že priestor na Bazovej je dočasné a čiastočné riešenie, aj vzhľadom na jeho zlý technický stav. Priestor sa vyčistil pre uskladnenie vecí na Mestské bazáre, ale inak sme tam mali problémy so zatekajúcim stropom, s padajúcou omietkou a veľkým problémom bola elektrina a nemožnosť priestor vykurovať. Stalo sa nám aj to, že sa do priestorov vlámali ľudia a niekoľko dní tam bývali a používali veci z bazára. Vedeli sme, že toto nie je trvalé riešenie. Na jar 2022 sme obchádzali rôzne lokality a najviac sa nám zapáčil práve priestor na Pestovateľskej 13, kde dnes KOLO sídli. Je totiž hneď vedľa centrály a zberného dvora OLO, má dobrú dostupnosť MHD aj možnosti parkovania a priamo oproti je veľké nákupné centrum, kam ľudia bežne chodia. Som rada, že sme mohli KOLO sprístupniť verejnosti ešte pred Vianocami, čo bolo dôležité obdobie.

Aká bola úloha Punktu pri vzniku a spustení centra?

Illah: Naše občianske združenie stálo pri vzniku myšlienky, prvotných ideách a plánoch. Spájali sme zainteresovaných ľudí, priniesli sme medziodborový a odborný pohľad na to, čo znamená cirkularita v kontexte mesta a pomohli sme tvoriť iné, nové príbehy pre Bratislavu. Po úvodnej fáze nás spoločnosť OLO najala ako konzultantov, prinášali sme idey ohľadne názvu, miesta, konceptu bazára a neskôr aj konceptu predajne. Momentálne pracujeme napríklad na manuále pre zamestnancov k preberaniu a vykladaniu tovaru, vytvárame sezónny charakter obchodu a plánujeme ďalší vývoj projektu. Vnímame KOLO ako jeden z najvýznamnejších projektov, pri ktorého vzniku sme stáli. Je to totiž vzorový projekt, ktorý má potenciál inšpirovať reuse centrá po celom Slovensku.

Je pravda, že s výnimkou Trnavy táto idea zatiaľ nie je u nás rozšírená. Už sa vám nejaké samosprávy ozvali?

Ivana: Niekoľké už prejavili záujem o školenie, ako podobné centrum vybudovať. Napríklad Dubnica nad Váhom, Skalica, Trenčín. V úvode je asi najdôležitejšie zamerať sa na kvalitnú prípravu, analýzu potrieb, možností a dostupných lokalít. Výhodou je, ak v danom meste zabezpečuje odpadové hospodárstvo mestská spoločnosť. Mesto tak môže služby spojiť a prevádzkovať ich bude mestský podnik. Bratislavské reuse centrum môže slúžiť ako inšpirácia, avšak každé ďalšie mesto si musí zvoliť riešenie, ktoré bude fungovať v jeho podmienkach a splní hlavne očakávania jeho obyvateľov*liek.

Z piatich Mestských bazárov, ktoré predchádzali založeniu KOLO, si Bratislavčania*ky odniesli približne 34 500 použitých, no stále pekných a plne funkčných vecí. Ušetrili mesto o 51 ton potenciálneho odpadu. To znie skvele. Na druhej strane je to málo v porovnaní s ročnou produkciou komunálneho odpadu v Bratislave, ktorá býva vyše 200 tisíc ton ročne. Môže teda centrum opätovného používania vylepšiť odpadové štatistiky mesta? Vďaka dobrým číslam by samosprávy mohli mať nižšie poplatky za skládkovanie, keďže sadzby sú naviazané na mieru triedenia, alebo by vozili menej odpadu na skládku (pozn.: len Bratislava a Košice zmesový odpad neskládkujú, lebo majú spaľovne).

Ivana: Záleží na tom, čo všetko mesto zbiera. Keď sú to malé ľahké veci ako predmety do domácnosti, štatistiku to veľmi neovplyvní. Ale ak by začalo zbierať nábytok alebo šatstvo, ktoré v zmesovom komunálnom odpade tvoria hmotnostne veľkú zložku, tak má možnosť znížiť množstvo odpadu, ktoré ročne vyprodukuje. Bratislava má stanovený cieľ pre rok 2030, že celková hmotnosť opätovne použitých vecí prostredníctvom mestských reuse centier dosiahne hmotnostne 1 % všetkého komunálneho odpadu. Podľa údajov za minulý rok sme mali 225 tisíc ton komunálneho odpadu, čiže 2251 ton by malo byť opätovne použitých. Teraz máme od októbra nejakých 80. Ale aj keď reuse centrum neovplyvní štatistiky, je to o tom posolstve, aby ľudia predlžovali životnosť vecí a odpadu vzniklo menej.

KOLO robí aktívne osvetu na túto tému. V centre funguje miestnosť, kde sa konajú workshopy pre školy a iné inštitúcie a organizácie. A reuse centrum má aj sociálny rozmer. Jednak sa tam dajú zohnať užitočné veci za „pár drobných“, čo je dostupné nielen pre ľudí v núdzi. Na druhej strane už od Mestských bazárov spolupracuje s neziskovým sektorom a organizáciami pomáhajúcimi sociálne slabším a znevýhodneným skupinám obyvateľstva.

Ivana: Áno, zámerom je napríklad aj zamestnávať ľudí znevýhodnených na trhu práce. Počas Mestských bazárov nám dokonca vypomáhali aj ľudia bez domova. Teraz pripravujeme spoluprácu so sekciou sociálnych vecí na magistráte, v rámci ktorej v KOLO vznikne aj výdajňa zdravotníckych potrieb. 

Čo finančná udržateľnosť prevádzky?

Ivana: Reuse centrá v zahraničí sú postavené na dvoch modeloch. Jeden spočíva v tom, že sa predávajú kvalitné veci, ktoré sú použiteľné, pekné a ďalej funkčné. Také je napríklad Tandler vo Viedni, kde prevádzkujú 2 centrá. To je systém dotovaný mestom. V niektorých mestách, ako je napríklad Hamburg, fungujú „samonosné“ centrá, kde sa predáva všetko, čo ľudia prinesú, nedáva sa dôraz na kvalitu. Tam je projekt na nule. Čiže nie je ziskový, ale na reuse centrá sú rôzne dotácie. Na prevádzku KOLO prispieva mesto sumou približne 200 tisíc eur ročne a zvyšné financie potrebné na prevádzku hradí OLO. Financie, ktoré sa vyzbierajú v KOLO, sa vracajú do OLO. Príspevok od mesta tvorí to, čo mesto získa ako ročný príspevok z Envirofondu.

Na centrá opätovného použitia sa bude dať čerpať podpora z eurofondov na roky 2021 – 2027. A Environmentálny fond, ktorý spomínate, má už pár rokov schému, v rámci ktorej sa dá žiadať o dotáciu práve na reuse centrum, ale tú ste vy využiť nemohli.

Ivana: Nemohli, lebo nie sme vo vlastných priestoroch. Využili sme nárokovateľné príspevky pre samosprávy. Raz ročne pošleme žiadosť, kde uvedieme úroveň vytriedenia odpadu a na základe toho nám Environmentálny fond vyplatí peniaze. Zo spomínanej položky na dotácie v Envirofonde sa zatiaľ na reuse centrá nečerpali peniaze. Myslím, že tri alebo štyri roky je to možné, ale momentálne nie sú žiadne žiadosti zo strany samospráv.

V rámci tejto možnosti žiadajú obce zatiaľ skôr o podporu na zberné dvory, než reuse centrá. Po novom už Envirofond nevylúči tých, ktorí majú v nájme pozemok, hoci prenájom priestorov je zatiaľ problém. Ako by teda mali byť nastavené eurofondové výzvy alebo podpora z Envirofondu?

Ivana: Možno menšie mestá majú takéto priestory vo vlastníctve, ale z nášho pohľadu by pomohlo, ak bolo možné aspoň zakúpiť veci do dielne alebo vybavenie interiéru aj vtedy, keď reuse centrum sídli v prenajatých priestoroch. Akákoľvek finančná pomoc pri budovaní nových reuse centier je viac ako vítaná.