Citizen: Petra Csefalvayová

Mesto tvoria jeho občania. Čomu sa venujú a ako žijú zaujímaví ľudia z prostredia architektúry, urbanizmu, ekológie či komunít? Jeden respondent odporúča ďalšieho, ktorého vníma ako inšpiratívneho. Každému posielame analógový fotoaparát Olympus mju, aby odfotil seba a svoje okolie.


• Som environmentalistka, zaoberám sa témou cirkulárnej ekonomiky, čiže ako premeniť odpad na zdroj a ako dosiahnuť, aby odpad nevznikol. Som jednou zo zakladateliek neziskovej organizácie Inštitút cirkulárnej ekonomiky (INCIEN).

Aká superschopnosť je nevyhnutná v tvojej práci?

Viera že to má zmysel a ten zmysel sa pretaví v prospech spoločenského dobra a ochrany životného prostredia. Pochopiť súvislosti a nemyslieť plytko, neísť po povrchu. Superschopnosť je v určitom zmysle aj bojovnosť.

Čomu sa aktuálne s najväčšou radosťou venuješ?

Oddychu a resetu vlastného JA. Veľa energie odovzdávam práci, ktorú milujem. Z pracovnej radosti spomeniem MIESTA PREČ – mapovanie miest, kde končí náš odpad. Nachádzanie ľudí, ktorí sú oddaní práci a majú za sebou zaujímavé príbehy. V podstate je to odkrývanie cesty našich odpadov. Taká detektívka v odpadoch.

Kde žiješ a kde by si chcela žiť? Čo preferuješ: mesto, vidiek, les, pláž, hory?

Žijem v Bratislave, v Starom Meste a milujem to tu. Mám to šťastie, že mám kúsok zelene a bláznivého psa, ktorý môže behať za loptičkami aj vonku. Chcem žiť tam, kde prevládne ochrana prírody nad vlastným profitom. Chcem žiť tam, kde bude okolo mňa veľa zachránených zvierat. Určite tam musí byť krava, teliatko, kôň, psy a mačky. Tí, ktorí potrebujú pomoc. Časť roka však strávim aj s veľrybami.

Čo ťa inšpiruje a naopak, rozčuľuje v meste kde žiješ?

Inšpiruje ma rôznorodosť, umenie, kultúra a samotné príbehy ľudí okolo mňa. Fascinujú ma ľudia, ich premýšľanie a konanie. Rozčuľuje ma paradoxne to, čo priťahuje – hlúposť ľudí, nepochopenie toho princípu, že ak pripravím dobré podmienky pre všetkých, budem sa mať aj ja dobre.

Ak by tvoje mesto bolo človekom, kto by to bol?

Moje mesto by bolo dieťa, rozmaznané a lenivé, ktoré ale stále rastie a má chuť sa rozvíjať. Je to chlapec, no chcela by som, aby to bolo dievča. Ak prekoná lenivosť, má dosť energie aby z neho vyrástol kreatívny mladý človek. Niekedy to dieťa vidím so starou dušou.

Daj nám tip na dobrú knihu. Čo teraz čítaš?

Analfabetka, ktorá vedela počítať, autor Jonas Jonasson.

*Rozhovor s Annamarie Velič si môžete prečítať tu:

Koho by sme mali osloviť ďalej a prečo? 

Annamarie Velič* je pre mňa obdivuhodná žena, ktorá sa nelimituje vekom a strachom, že niekedy bude na niečo neskoro. Nelimituje sa tým, že niečo sa nedá. Krásna, kreatívna a neuveriteľne dobrý človek.


13. SEPTEMBER 2021

Rozhovor pripravila: Zuzana Žurkinová
Fotografie: Petra Csefalvayová