Lektorka Nora Bateson: Riešeniami zaostávame za komplexnosťou prírody. Dávame si zlé otázky

Rok pre klímu

Workshop Warm Data Lab sa uskutočnil 8. apríla 2022 v bratislavskej Cvernovke ako úvod k spoločnému projektu Year of Climate Care – Rok pre klímu. YoCC je projekt a iniciatíva inšpirovaná globálnymi environmentálnymi hnutiami a diskusiou o zmene klímy a jej vplyve na komunity. Koncept vychádza z tém iniciatívy New European Bauhaus. Na projekte participujú: Goetheho inštitút Slovensko, Francúzsky inštitút na Slovensku, OZ Punkt, Anténa network for independent culture, EUNIC Cluster Bratislava, Nasuti festival, Manifest 2020, Nová Cvernovka, Slovenské centrum dizajnu, Slovenská komora architektov. 
Viac o projekte tu. The International Bateson Institute tu. S organizáciou podujatia Warm Data Lab vám vieme pomôcť tu: illah.vanoijen@punkt.sk.

Páky na zložitosť sveta

Čaká nás netradičná zahrievacia párty. Inovatívny workshop Warm Data Lab prepája ľudí z rôznych profesií, generácií a záujmov v rámci projektu Rok pre klímu (Year of Climate Care). Výsledkom skupinových procesov, ktoré absolvujeme, by mali byť nové spoločenské reakcie na komplexné výzvy. Čo však v skutočnosti môžeme očakávať od „laboratória s teplými dátami“, vie pár dní pred akciou asi len Illah van Oijen z Punktu, ktorá je „slovenskou“ žiačkou Medzinárodného Batesonovho inštitútu. Všetky pokusy vysvetliť nám o čo pôjde, končia širokým úsmevom. Pár dní pred workshopom sa dozvieme aj to, že lektorka a moderátorka – oceňovaná filmárka, spisovateľka, pedagogička a dcéra známeho vedca Gregoryho Batesona, Nora Bateson, pre covid nepríde osobne. 
 
Jej prvá návšteva na Slovensku je online, ale keď sa pozvaným účastníkom v Cvernovke prihovorí jej tvár premietaná na stenu, pôsobí, ako keby tu bola. Z nenúteného rozhovoru s Illah, ktorá podujatie facilituje, prejde Nora do rozprávania o svojom detstve, kde dôležitú úlohu zohral jej otec. Britsko-americký biológ, antropológ a ekológ Gregory Bateson, ktorý ovplyvnil aj filozofiu a psychológiu a podieľal sa na vzniku kybernetiky. Spomína, ako ju odmala brával na dlhé prechádzky, počas ktorých jej hovoril o všetkom, na čom práve pracoval a nad čím uvažoval a nikdy nezapochyboval, že by tomu nemusela rozumieť. Asi aj preto si naša lektorka v základe svojej metódy kladie otázku: Ako môžeme zlepšiť naše vnímanie zložitosti, v ktorej žijeme, aby sme mohli zlepšiť našu interakciu so svetom? Naša odpoveď po workshope by bola – úplne sa v tom stratiť. Ale nepredbiehajme.

Od krízy k starostlivosti

A to už plynule prechádzame k téme ekológia a starostlivosť. Dnešná téma pre účastníkov – partnerov projektu a pozvaných hostí je pochopenie potreby mentálneho posunu od klimatickej krízy k starostlivosti o klímu. „Starostlivosť môže aj škodiť,“ hovorí Nora. Všetko v prírode je účelne usporiadané pre život a odvíja sa cirkulárne, preto naše lineárne a singulárne dobré úmysly nemusia vždy fungovať. „Prečo riešeniami zaostávame za komplexnosťou prírody a živých systémov, ktoré sa sami dobre vedia dostať z problémov? Pretože sme si položili zlú otázku,“ vysvetľuje. So svojím výskumným tímom Batesonovho inštitútu sa zhodli na tom, že ak sa veci majú dať do pohybu, aj výskumníci musia byť v pohybe.

Preto sa celý tím vybral na fyzio-kliniku, kde liečia pacientov s paralýzou. Systém sa zasekol, hovorí Nora a spomenie otcovu metódu, ktorú tu úspešne aplikujú. Na obrazovke ukáže hnedú doštičku s bielou špirálou, namaľovanou prstom a vysvetľuje, ako pacienti s paralýzou hornej končatiny opisujú terapeutovi celý proces, ktorým by nehybnú ruku dokázali zdvihnúť k doštičke a prstom opísať špirálu. Zapájajú pritom viaceré zmysly. Následne zdvihnú zdravú ruku, prejdú po špirále a tým prepoja svoje vnútorné procesy v tele a mozgu. Vzájomným prepojením informácií dochádza k uzdraveniu systému a podľa lektorky sa takto vie uzdraviť aj ekosystém. „Patológia nie je v stuhnutom ramene. Patologická je neschopnosť organizmu porozumieť svojmu okoliu a orientovať sa vo svojom svete,“ dodáva Nora.

Mapa nie je krajina

Na tomto mieste, keď možno nadobúdate pocit, že podobné slová ste čítali na facebookových profiloch miestnych liečiteľov, je vhodné pohovoriť si o teplých dátach aj o profesorovi Batesonovi.

Čo sú teplé dáta? Opak chladných faktov. No čo je tým opakom, sa nedozvieme ani na konci workshopu, pretože ak by sme definovali teplé dáta, už by neboli teplé (vrúcne, horúce, srdečné). Presne ako hovoril Norin otec Gregory Bateson: „Mapa nie je to isté čo krajina a názov nie je to isté čo označovaná vec.“ Ak niečo pomenujeme, urobíme racionálny úkon, ktorým objekt zjednodušíme na uchopiteľnú podstatu, ale zároveň ho vytrhneme z jeho kontextu a tým skreslíme oproti skutočnosti. Mapa územia nie je územím samotným, je iba abstrakciou, v ktorej môžeme merať vzdialenosti či gps súradnice, ale nezachytíme dianie, obyvateľov územia, ich vzťahy k poliam alebo lesu. Mapovanie dát a následné vyskladanie teórie, tak pracuje každý vedný odbor. Tento spôsob poznávania sveta siaha k osvietencovi Descartovi a jeho scvrknutiu existencie do výroku „myslím, teda som“. Toto nespochybniteľné tvrdenie zmenilo paradigmu vnímania sveta, ako ho vidíme dodnes.

Svet dospelých stratil vierohodnosť

Aj samotný Bateson bol vedec racionalista, no jeho kniha „Myseľ a príroda“ zmenila uvažovanie ekológov, vyvolala nevôľu v akademickej obci a privlastnilo si ju hnutie New Age.

Spochybňovanie rácia ako jediného nástroja vedy je opodstatnené a deje sa. No v dnešnej postfaktuálnej dobe je až príliš nebezpečné a teplé dáta posiela na tenký ľad. Avšak to, čo Nora Bateson prebrala z otcovej práce, dáva jej metóde komplexného poznávania nielen racionálne opodstatnenie, ale aj potrebnú dávku empatie. Batesonova „ekológia ideí“ vychádza z tvrdenia, že objektívne poznanie neexistuje a každé poznanie má nutne subjektívnu povahu. Táto náuka o poznávaní stojí na presvedčení, že poznávanie sa odvíja od kontextu, v ktorom sa subjekt nachádza. Z toho pre nás a náš postoj ku klimatickej kríze/starostlivosti vyplýva, že ak si máme my ako súčasť ekosystému porozumieť, musíme ísť cez rôzne kontexty a komunikáciu chápať širšie, než len ako slovnú výmenu. Snáď môžeme súhlasiť, že nový prístup k riešeniu klimatickej krízy by mal vychádzať práve z takýchto presvedčení.

Nehľadanie odpovedí

„Zabudnite na cieľ, len nasledujte a uvidíte veci, o ktorých ste netušili,“ hovorí Nora predtým, ako sa rozdelíme do malých workshopových skupiniek. Sedíme v kruhu, na zemi je lístok s okruhom, v ktorom sa práve nachádzame: ekonomika, kultúra, zdravie, spiritualita a náboženstvo, vzdelávanie, politika, veda, technológie, ekológia. Otázka, na ktorú nehľadáme odpovede, znie: Ako sa učíme v meniacej sa dobe? Batesonovej workshop nie je žatva myšlienok, a dokonca tu nesmie padnúť ani otázka, na ktorú hľadáme odpoveď. Po dvoch rokoch spoločenského odlúčenia je skvelé môcť sa s ľuďmi rozprávať, alebo sa vyrozprávať a v kľude počúvať ostatných. Z kruhu je možné odísť spontánne, kedy chcete. „To je také oslobodzujúce!“ hovorí účastníčka a ide si k pultu pre kávu. Ďalšia účastníčka popri počúvaní vyšíva – alebo naopak? „Tak sme po hodine dospeli k tomu, že všetko so všetkým súvisí,“ zhrnie dojmy kolegyňa.

Narovnávanie krivej borovice

Odpovede dnes nenájdeme, pretože dôležitý je samotný proces – prepájania a zrážky kontextov, počúvanie, sledovanie ľudí, nálada, pochybnosti a stratenie sa v spleti toho všetkého. „Žijeme vo svete, ktorý sa stále pýta po zmysle, o čom to celé je. Ale život sa nikdy nepýta, o čom je,“ vysvetľuje Nora zmiešané pocity skupiny ľudí po workshope. „Teplé dáta sa nedajú ľahko zmerať, ale obsahujú v sebe učenie sa navzájom od iných, tak ako to robí ekosystém, keď čelí problému.“ Na obrazovke zasvieti fotka pokrivenej borovice, ktorá si spokojne žije. Kým my ľudia máme tendenciu narovnať ju alebo podoprieť, mali by sme radšej pozorovať, ako sa dá prispôsobiť podmienkam a vysporiadať sa so situáciou.

Partneri

Mediálni partneri