Spiace miesta: Brownfieldy v Bratislave
Prinášame vám virtuálnu exkurziu po siedmych miestach, ktoré sú už oživené alebo ešte len čakajú na obnovu. Vo videách sa dozviete prečo sa ich rozhodli revitalizovať a aké ekologické, ekonomické, sociálne či historické dopady má revitalizácia brownfieldov.
1. zastávka: Kúpele Grössling
So zámerom obnoviť mestské kúpele Grössling, chátrajúci objekt v historickom centre hlavného mesta, prišli Mesto Bratislava v spolupráci s Metropolitným Inštitútom Bratislava. Matúš Vallo, primátor Bratislavy, predstavuje dva mestské brownfieldy – areál technických služieb na Bazovej ulici a mestské kúpele Grössling, cez ktoré zároveň prezentuje postoj mesta k opusteným objektom v Starom Meste. Kúpele Grössling čaká v blízkom čase rekonštrukcia. Spomedzi súťažných návrhov na obnovu kúpeľov zvíťazil projekt OPPS Architectura z Florencie, vďaka ktorým získa budova z roku 1895 novú podobu.
2. zastávka: Technické služby na Bazovej ulici
Areál na Bazovej ulici v minulosti slúžil Technickým službám mesta. Niektoré sklady momentálne slúžia Komunálnemu podniku. Okrem nich sa v objekte nachádza viacero hál, ktoré sa rozpadajú. Vlastníctvo je pripísané Mestu Bratislava, preto sme v tejto téme oslovili Metropolitný inštitút – Magdu Ďurdíkovú, spoluautorku štúdie Brownfieldy na území hlavného mesta SR Bratislavy. Za OLO Annu Vargovú, riaditeľku Úseku marketingu a komunikácie OLO Bratislava a za o. z. Spiace miesta, ktoré sa zaoberá štúdiou brownfieldov, Zuzanu Žurkinovú, so záujmom o opísanie potenciálu Bazovej, jej dočasnom využití ako centra opätovného využitia KOLO a tiež možných budúcich podobách.
3. zastávka: Železničná stanica Filiálka
V 19. storočí slúžila trať železničnej stanice Filiálka ako konská železnica, ktorá postupne zanikla elektrifikáciou tratí. Historicky hodnotným objektom je budova pôvodnej stanice, ktorá bola navrhnutá za národnú kultúrnu pamiatku. Momentálne je Filiálka v rukách štátu, no na jej budúcej podobe sa chce podieľať aj mesto Bratislava. Zaoberá sa ňou námestníčka primátora Bratislavy Tatiana Kratochvílová a za o. z. Spiace miesta, Viera Kiseľová a Hana Kucharovičová, ktorá sa venuje aj susediacemu objektu „Kukurica“, bývalej vojenskej ubytovni. O jeho historickej hodnote hovorí Štefan Cipár, fanúšik pôvodnej architektúry v Bratislave, ktorej podoby zoskupuje pod menom Beautiful Bratislava.
4. zastávka: Priemyselný areál Palma
Areál závodu Palma na Račianskej ulici od roku 2019 vlastní spoločnosť Corwin a v jej záujme je zmena podoby zo zanedbaného brownfieldu na živú štvrť pre ľudí. Na celkovom koncepte pracuje urbanistický ateliér Gehl Architects z Kodane, s bohatou skúsenosťou revitalizácie chátrajúcich objektov. Koncept, ktorý spoločne so spoločnosťou Corwin pripravujú, okrem rôznorodého mixu funkcií vytvárajúceho predpoklad nového lokálneho centra počíta aj so zachovaním viacerých industriálnych objektov, vrátane ikonického sila ako dominantného industriálneho prvku areálu. Regenerácia areálu Palma sa tak má stať príkladom udržateľného a citlivého prístupu k mestskému rozvoju. Corwin zastupuje projektový manažér Samuel Csáder, za Gehl Architects hovorí architekt David Sim. Za susediacu Novú Cvernovku sa vyjadruje Boris Meluš z Nadácie Cvernovka.
5. zastávka: Nová Cvernovka
S bývalou Palmou priamo susedí bývalá stredná škola, ktorú v súčasnosti spravuje Nadácia Cvernovka. Vznikla ako reakcia na vysťahovanie umeleckých ateliérov z Páričkovej ulice, kde objekt takisto prechádza revitalizáciou. Skupina nadšencov svojpomocne zrekonštruovala chemickú priemyslovku na kultúrne centrum, kde sa nachádzajú aj ateliéry. Areál Novej Cvernovky sa premenil na verejný park, v ktorom sa organizujú kultúrne podujatia. Za zmienku stojí premena stavebnej sute, ktorá sa nahromadila po rekonštrukcii za budovou. V projekte Suť na park využila Nadácia Cvernovka s dobrovoľníkmi stavebný odpad ako nový povrch časti verejného parku. V mene Novej Cvernovky hovorí Boris Meluš a Braňo Čavoj, spoluzakladatelia Nadácie Cvernovka.
6. zastávka: Vodná veža Nobelova
Na Račiansku ulicu sa napája Nobelova ulica lemovaná priemyselným areálom Istrochem, v ktorom sa nachádzajú bývalé vodné veže. Jednu z nich pretvoril architektonický ateliér Kusý Paňák na svoje sídlo. Architekt Pavel Paňák opisuje tento typ revitalizácie, ktorý je pre architektov rozhodne výzvou. Ateliér sa venuje rekonštrukcii Slovenskej národnej galérie a stojí za ikonickými budovami ako Národná banka Slovenska alebo Slovenské národné divadlo na Pribinovej ulici v Bratislave.
7. zastávka: Projekt Manufaktúra v Bernolákove
V Bernolákove sa nachádza areál, ktorý prešiel mnohými podobami, no jeho prvou bola manufaktúra na výrobu súkna – kartúnka z polovice 18. storočia. V súčasnosti plánuje developerská spoločnosť Imagine Development, ktorú zastupuje aj architekt Boris Hrbáň, premeniť tento areál so zachovanými objektmi po priemyselnej výrobe na obytnú zónu pre ľudí dochádzajúcich do Bratislavy alebo priamo žijúcich v Bernolákove. Konceptom je tzv. live & work, prostredníctvom ktorého sa zameriavajú na trend práce z domu. Koncept vznikol pod rukami britských architektov Ash Sakula, Cany Ash a Roberta Sakulu. Revitalizácia bývalej továrne zodpovie v budúcnosti, či Manufaktúru môžeme považovať za prínosnú pre životné prostredie, vzhľadom na vytvorenie komunity a udržiavanie obyvateľov na jednom mieste, alebo naopak zvýši frekvenciu presunov do hlavného mesta osobnými dopravnými prostriedkami. Túto tému otvoril humánny geograf Pavel Šuška, spolueditor publikácie Suburbanizácia: Ako sa zmení zázemie Bratislavy?
29. SEPTEMBER 2021
Text, réžia a námet: Elégia Štrbová
Fotografie: Ľubo Baran
Kamera: Patrik Gubiš, Peter Važan, Michal Koštenský
Postprodukcia: Jakub Šteinecker, Peter Važan
Grading: Matej Šalko
Téma prvého vydania vznikla v spolupráci s občianskym združením Spiace miesta
Hlavný partner vydania Spiace miesta
Partneri vydania Spiace miesta
Mediálni partneri vydania Spiace miesta
